Drakula neprišiel…

O tom, že TIFF. 24 Transilvania International Film Festival v Cluj-Napoca bol úspešný, svedčili vypredané sály, plné predovšetkým mladých ľudí, ale aj preplnené priestory na voľnom priestranstve. Po dohode s Najvyšším aj počasie prialo filmovým fanúšikom. Mesto doslova žilo filmom, nebolo možné prehliadnuť výzdobu, ktorá oznamovala, že práve teraz tu prebieha filmový maratón. A to vďaka zakladateľovi a neúnavnému organizátorovi, producentovi a filmovému režisérovi, rodákovi z Cluj-Napoca Tudorovi Giurgiu, ktorý založil a vedie túto prehliadku filmového umenia. Za 10 dní sa premietlo 200 filmov z toho 172 dlhometrážnych a 28 krátkometrážnych. Podľa predbežných výsledkov sa prehliadky zúčastnilo cca 100 tisíc divákov. Veľmi populárne bolo uvádzanie filmov na voľných priestranstvách, či to bolo najmä na námestí starého mesta Piata Unirii alebo v Múzeu umenia či na hrade Bánffy.

Súčasťou festivalu boli mnohé diskusie na rôzne témy, majstrovské kurzy tých najpovolanejších, ktoré inšpirovali možno mnohých budúcich nositeľov Oscarov či iných významných filmových cien. Projekt Full Moon Creativ Lab viedla po stránke scenáristickej Slovenka Michaela Sabo. Výstavy, literárne večery, ale i jazzové koncerty patria do bohatého programu festivalu. Mimoriadnym záujmom sa tešil Formanov Amadeus premietnutý so živou hudbou. Łukasz L.U.C Rostkowski s Rebel Babel Film Orchestra zase uviedol film Sedliaci (r. DK Welchman, H. Welchman, 2023) podľa W. Reymonta. Festival navštevujú mnohí domáci i zahraniční významní tvorcovia. Pred dvomi rokmi tu bol Oliver Stone, ktorý obdržal Cenu za celoživotné dielo. Tohoto roku ju dostal významný maďarský režisér Béla Tarr. Uskutočnil sa Deň maďarského filmu a svoje promo malo Estónsko a Poľsko. Ďalší z rodákov Cluj-Napoca, herecká ikona Rumunska Florin Piersic, podľa ktorého je pomenované aj kino a na festivale bola veľká výstava o jeho tvorbe, si prevzal od riaditeľa festivalu mimoriadnu cenu, podobne ako slávna hviezda Maria de Medeiros za prínos pre svetovú kinematografiu. Ocenení boli aj výnimočný dokumentarista Andrei Ujica, známa rumunská herečka Emilia Dobrin a vplyvný filmový kritik Valerian Sava. Všetci sa zúčastnili TIFF 24 a boli obliehaní ako publikom, tak aj médiami.

S potešením treba kvitovať, že informácie neboli iba na internete, ale pre domácich divákov vychádzal denný plnofarebný spravodaj formátu A4 Aperitiff s množstvom rozhovorov, úvah a informácii o dennom dianí na festivale. Nielen filmov a divákov bolo na 24. TIFF neúrekom, ale aj 7 porôt a čo najviac teší filmárov, mnohé ceny boli dotované finančnou odmenou. 100-ročnicu Fipresci si festival pripomenul nielen v katalógu, ale využil nás, teda porotcov, pri uvádzaní filmov v študentskom kultúrnom centre. A znova sme boli milo prekvapení návštevnosťou. Nakoľko som sám bol členom medzinárodnej poroty Fipresci spolu s mladým francúzskym filmovým kritikom Pierrom Charpillozom a významným domácim kritikom Mihaiom Fulgerom, videl som málo filmov na to, aby som ich analyzoval.

Počas záverečného sobotňajšieho galavečera v Národnom divadle v Kluži si britský režisér Mahdi Fleifel za film To a Land Unknown (Do neznámej krajiny) odniesol domov hlavnú cenu festivalu Transilvania Trophy v hodnote 10 000 eur. Film je drámou dvoch palestínskych utečencov žijúcich v Aténach, ktorí sú uväznení medzi malichernými podvodmi a nádejou na lepší život v Nemecku. Uprostred atmosféry zúfalstva a morálneho kompromisu jeden z nich čoraz viac a viac podlieha manipulácii a vykorisťovaniu ľudí okolo seba. „Išlo skôr o prežitie ako o rozprávanie príbehov. Takmer desať rokov sme sa snažili, aby sme to dokázali,“ povedal Fleifel a k prebiehajúcemu izraelsko-palestínskemu konfliktu dodal: „Problémom v Palestíne nie sú Palestínčania, ale okupácia – a tá sa musí skončiť.“ S tým sa nedá nesúhlasiť.

Porota Fipresci: Vľavo Pierre Charpilloz, Francúzsko, Mihai Fulger, Rumunsko, za nimi Ladislav Volko, Slovensko.

Porota Fipresci hodnotila v rámci sekcie Rumunských filmových dní 8 dokumentárnych filmov, ktorých úroveň bola pomerne vyrovnaná. Po dlhšej diskusii sme sa rozhodli udeliť našu cenu experimentálnemu filmu Merman (r. Ana Lungu), príbehu človeka, ktorý prekračuje rumunské reálie a poukazuje na podobné osudy ľudí v bývalom socialistickom tábore. Myslím, že naše zdôvodnenie plne vystihuje udelenie ceny práve tomuto dielu.

Cena FIPRESCI sa udeľuje odvážnemu a jemnému montážnemu filmu, ktorého režisérka sa vášnivo ponára do archívov, aby preskúmala osobné ašpirácie a spoločenské obmedzenia v Rumunsku medzi druhou svetovou vojnou a začiatkom 90. rokov. Pokojný a zámerne nedokonalý ženský rozprávačský hlas kontrastuje s prekvapivými a niekedy šokujúcimi odhaleniami týkajúcimi sa obsedantnej mužskej postavy filmu, ktorej komplexnosť sa postupne odhaľuje. Režisérka hravo prepája zdokumentovanú realitu s vykonštruovanou fikciou, čím nastoľuje dôležité otázky o zachytených/vytvorených obrazoch, ako aj o vplyve času na tieto obrazy. Film Any Lunguovej Merman je pútavý a stimulujúci esejistický film, na ktorý diváci len tak ľahko nezabudnú.

A nakoniec smutná správa: Drakula neprišiel.