Októbrové diplomatické centrum priestoru bývalého Sovietskeho zväzu
Všetci tí, ktorí sa len zľahka niekedy obtreli o protokolárnu a logistickú prípravu a zabezpečenie priebehu akejkoľvek bilaterálnej návštevy alebo summitu na prezidentskej úrovni, musia pred diplomatmi z Tadžikistanu „smeknout“ klobúk.
V dňoch 8. – 10. októbra 2025 sa totiž Dušanbe stalo diplomatickým centrom priestoru bývalého Sovietskeho zväzu a prezident Tadžikistanu Emomali Rachmon so svojím tímom musel zvládnuť tri – z pohľadu Strednej Ázie – dôležité, ak nie zásadné podujatia.
Konkrétne to boli:
- dlho očakávaná bilaterálna štátna návšteva prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina v Tadžickej republike;
- druhý prezidentský summit Stredná Ázia – Rusko;
- riadne zasadnutie Rady hláv štátov Spoločenstva nezávislých štátov.
Štátna návšteva V. Putina
Na zasadnutí Valdajského klubu prezident Ruskej federácie Vladimír Putin o.i. avizoval, že ho vo veľmi skorej dobe očakáva pracovná cesta do Tadžikistanu, kde sa stretne „… s mnohými zaujímavými ľuďmi z postsovietskeho priestoru…“[1]
Prezident E. Rachmon víta prezidenta V. Putina na letisku v Dušanbe.
Čoskoro po tomto vyjadrení, večer 8. októbra 2025 priletel na štátnu návštevu Tadžikistanu (8. – 9. októbra 2025).[2] Pripomeňme, že V. Putin v minulosti štyrikrát oficiálne navštívil Tadžikistan a osemkrát pracovne.
Pre tých, ktorí sa nevyznajú v ruskom diplomatickom protokole, štátna návšteva je najvyššia diplomatická forma, ako prejaviť úctu partnerovi.
Prezidenti Tadžikistanu a Ruskej federácie E. Rachmon a V. Putin tête-à-tête, ale aj vo formáte oboch delegácií prerokovali všetky (aj citlivé) bilaterálne témy.
Predovšetkým obe strany konštatovali, že sa obojstranne darí plniť všetky fundamentálne ciele plynúce zo Zmluvy o družbe medzi Tadžikistanom a Ruskou federáciou z roku 1993 (pozn.: t.j. prijatej po skončení občianskej vojny, pričom pri jej ukončení je nezmazateľná zásluha slovenského diplomata Jána Kubiša).
Štatistiky fixujú nárast obchodného obratu za rok 2024 v hodnote plus 7 % a za prvý polrok 2025 plus 15 % v porovnaní s rokom 2024, čo E. Rachmon zhrnul do konštatovania „… dobrá dynamika…“
Na druhej strane V. Putin hovoril spolupráci v sfére bezpečnosti, kde je (podľa V. Putina) Tadžikistan pre Rusko „… spoľahlivý partner, ktorý napĺňa svoje záväzky…“
Dušanbe vníma (doteraz, dnes a aj v perspektíve) Moskvu, ako jedného zo svojich kľúčových politických a ekonomických partnerov.
Tu sa pri pohľade z Bratislavy musíme nutne pozastaviť pri slovnom spojení „… jeden z kľúčových politických a ekonomických partnerov…“
Toto jemné konštatovanie „…jeden…“, ktoré V. Putin na mieste nerozporoval, znamená že si Moskva uvedomuje vplyvové zmeny v Strednej Ázii. Čína, Turecko, Irán…, ktorých vplyv narastá, ale súbežne eliminujú vplyv Spojených štátov (o Európskej únii ako relevantnom hráčovi už nikto príčetný, snáď s výnimkou Kazachstanu zatiahnutého do bruselských korupčných schém, nediskutuje), ale to neznamená, že to tá istá Moskva nechá bez povšimnutia.
Prezident E. Rachmon informoval, že sa s Moskvou dohodli aktivizovať okrem bezpečnostnej a vojensko-technickej oblasti aj spoluprácu v energetike, priemysle, poľnohospodárstve a tiež v digitálnej sfére. Pričom špeciálne spomenul nasledujúce oblasti:
- zvýšenie objemu a profilu ruských investícii do ťažobného a spracovateľského priemyslu Tadžikistanu;
- pracovná migrácia a príprava kádrov;
- rozšírenie kontaktov na úrovni regiónov;
- implementácia digitálnych technológií;
- Rusko a Tadžikistan nedopustia zasahovania tretích krajín, alebo organizácii do regionálnej problematiky, ktorú pokrýva Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti v priestore Strednej Ázie.[3]
Čo sa týka posledného bodu, Dušanbe a Moskva plánujú aktivizovať ďalšiu spoluprácu vo vojenskej oblasti s využitím ruskej vojenskej základne v Tadžikistane.
Tu treba pripomenúť, že táto ruská vojenská štruktúra je dislokovaná (pod rôznymi názvami) v Tadžikistane od roku 1992 a do dnešnej podoby sa sformovala v roku 2004. Dislokácia vojenskej základne v Tadžikistane je do roku 2042 potvrdená príslušnou medzištátnou bilaterálnou zmluvou.
Na záver prezidenti E. Rachmon a V. Putin podpísali spoločné vyhlásenie, kde zhrnuli výsledky návštevy.[4]
Summit Stredná Ázia – Rusko a vice versa
Dňa 9. októbra 2025 sa v štátnej rezidencii v Dušanbe, presnejšie v zjazdovom paláci, pod predsedníctvom tadžického prezidenta E. Rachmona konal druhý prezidentský summit vo formáte Strená Ázia – Rusko, ktorý je pokračovacím analógov podobných summitov vo formáte Stredná Ázia – Čína, Stredná Ázia – Japonsko, Stredná Ázia – USA, alebo Stredná Ázia – Európska únia…
Účastníci summitu Stredná Ázia – Rusko. Zľava: K.-Ž. Tokajev, S. Žaparov, V. Putin, E.Rachmon, S. Berdymuchamedov, Š. Mirzijojev.
Pri klesajúcej či skôr strmo padajúcej autorite Európskej únie v Strednej Ázii sa treba v tomto texte aspoň okrajovo pristaviť. Britský komentátor Allister Heath vo svojom komentári v The Telegraph: Takto napokon zomierajú civilizácie, ktorý si môžeme vďaka docentovi Ladislavovi Hohošovi prečítať na stránkach SLOVA[5] konštatuje: „… v príbehu našej cesty do zabudnutia sú naši vodcovia nehrajúcimi postavami, ktoré nečinne prizerajú, ako sa rútime k rituálnej civilizačnej samovražde seppuku. Sir Keir Starmer, Emmanuel Macron, Ursula von der Leyen: všetci sú politickí trpaslíci, zameniteľní vo svojej neschopnosti, zbabelosti a nedostatku vízie…“
Inak ten dôvetok L. Hohoša, ako prekladateľa textu britského komentátora je excelentný a stojí nielen za prečítanie!
Lídri v Strednej Ázii veľmi dobre čítajú, čo sa deje v rámci EÚ pod vedením Ursuly von der Leyenovej, ktorá pretláča tie hodnoty, ktoré boli do nej vštepené v rodinnom kruhu postnacistického Nemecka.
Ani náznakom nevnímajú, že by EÚ mala byť „životným priestorom“ na spoluprácu. Skôr, len o tom diplomaticky mlčia, nechcú, aby bola EÚ akože vzorom, vzorom ako pochovať svoje spoločnosti, ktoré idú svojou stredoázijskou cestou a dýchajú slobodou len ostatných tridsaťštyri rokov.[6]
Okrem hostiteľa E. Rachmona a prezidenta Ruskej federácie súčasťou summitu Stredná Ázia – Rusko boli prezidenti Kasym-Žomart Tokajev (Kazachstan), Sadyr Žaparov (Kirgizsko), Serdar Berdymuchamedov (Turkménsko) a Šavkat Mirzijojev (Uzbekistan).
Čo je zaujímavé, všetci štyria stredoázijskí prezidenti (teda mimo domáceho Tadžikistanu) sa do Dušanbe presunuli z azerbajdžanského mesta Gabala, kde sa konali iný prezidentský summit. Summit hláv štátov Organizácie turkických (turkojazyčných) štátov (OTŠ).
Na tejto akcii, pod dirigentskou taktovkou Turecka, sa účastníci dohodli na ďalšej integrácií, možnej inštitucionalizácii spoločenstva OTŠ, ale aj na spolupráci v oblasti bezpečnosti a na návrh Turecka aj vo vojensko-technickej spolupráci.
Nakoniec členské štáty OTŠ sa v Gabale rozhodli v roku 2026 uskutočniť na území Azerbajdžanu spoločné vojenské manévre OTŠ, čím by sa ešte viac internacionalizovali spoločné vojenské cvičenia, ktoré realizuje na svojom území Azerbajdžan spoločne s Tureckom (len v roku 2024 bolo uskutočnených 25 takýchto akcií).
Výsledky stretnutia sú fixované v Gabalinskej deklarácii o výsledkoch summitu Rady hláv štátov OTŠ[7], kde sa o.i. akcentuje devíza OTŠ „… spoločný základ našich historických a etnických koreňov a naše jazyky nás zjednocujú do jednej rodiny…“
Čo sa týka jednej rodiny v rámci OTŠ, pripomeňme si, že chrbticou organizácie je Turecko (náš „spojenec“ v NATO) a pozorovateľskou krajinou je (tiež náš „spojenec“ v NATO, spolu člen v sublimujúcej EÚ, náš sused a historický spolupútnik) Maďarsko, ktorého predseda vlády bol v Gabale.
Ale vráťme sa do Dušanbe na druhý prezidentský summit Strená Ázia – Rusko, kde sa zúčastnení verejne prihlásili k téze, že prispeje k upevneniu ducha solidarity a vzájomného porozumenia medzi jednotlivými krajinami Strednej Ázie (v užšom zmysle slova) a medzi Strednou Áziou a Ruskou federáciou (v širšom chápaní).
Preto sa vo vystúpeniach jednotlivých stredoázijských prezidentov recyklovala téma strategickej spolupráce s Ruskou federáciou, stabilizácie bezpečnosti a rozšírenia obchodno-ekonomickej spolupráce.
Ak hovoríme o ekonomickej spolupráci Strednej Ázie s Ruskou federáciou, treba si pre ešte väčšiu istotu pozrieť aj niektoré ekonomické štatistiky.
Podľa MMF (rok 2024)[8] je v Rusku HDP na obyvateľa 14,26 tis. $. V Turkmenistane to je 13,34 tis. $., v Uzbekistane 3,51 tis. $., v Kirgizsku 2,75 tis. $. a Tadžikistane 1,43 tis. $. Najvyššia úroveň je v Kazachstane[9] – 14,77 tis. $.
V Číne, ktorá si postupne ekonomicky podmaňuje celý región Strednej Ázie je hodnota HDP na obyvateľa 13,69 tis. $.
Na záver summitu prezidenti prijali záverečné Komuniké summitu Stredná Ázia – Ruská federácia[10] a Plán spoločných akcií na roky 2025 – 2027.
V dvadsaťdeväťbodovom Komuniké… účastníci summitu potvrdili svoju podporu formovaniu mnohopolárneho svetového poriadku, ktorý by mal zaručiť bezpečnosť, udržanie kultúrno-civilizačných špecifík a možnosť rozvoja pre všetky štáty sveta. Optimálnym základom takto vnímaného svetového poriadku je „… rozmanitosť modelov rozvoja štátov, nedeliteľnosť bezpečnosti a dodržiavanie – bez výnimiek – princípov medzinárodného práva v súlade s Chartou OSN…“
V bode 28 Komuniké… sú dve zásadné konštatácie.
Tou prvou je potvrdenie, že bol prijatý Plán spoločných akcií na roky 2025 – 2027, za plnenie ktorého sú zodpovedné jednotlivé ministerstvá zahraničných vecí, čo znamená, že pravidelné stretnutia ministrov zahraničných vecí Stredná Ázia – Rusko majú jeden stabilný bod programu rokovania.
Tou druhou je dohoda prezidentov – tretí summit Stredná Ázia – Rusko sa bude konať v roku 2027[11]. Miesto zatiaľ nebolo dohodnuté.
Spoločenstvo nezávislých štátov stále žije
Napokon 10. októbra 2025 sa, opäť pod predsedníctvom Tadžikistanu, konalo riadne zasadnutie Rady hláv štátov Spoločenstva nezávislých štátov.
Family foto účastníkov zasadnutia Rady hláv štátov Spoločenstva nezávislých štátov. Zľava: I. Alijev, N. Pašinjan, A. Lukašenko, K.-Ž. Tokajev, V. Putin, E. Rachmon, S. Žaparov, S. Berdymuchamedov, Š. Mirzijojev a S. Lebedev.
Šesticu prezidentov, ktorí už mali za sebou rokovanie Stredná Ázia – Ruská federácia, posilnili ešte prezidenti Ilcham Alijev (Azerbajdžan), Aleksander Lukašenko (Bielorusko) a premiér minister Nikol Pašinjan (Arménsko). Zostavu ešte vystužil generálny tajomník Spoločenstva nezávislých štátov Sergej Lebedev.
Než sa ponoríme do témy summitu, stojí za to vedieť, že na okraj sa po prvý raz od momentu diskrepancií medzi Baku a Moskvou stretli prezidenti I. Alijev a V. Putin., ktorí si povedali to, čo bolo treba povedať. Zdá sa, že búrkové mraky na politickej oblohe boli rozohnané, vyjasnieva sa, ale o slnečnom počasí ešte nemožno hovoriť. Najmä keď pod kotol okrem, samoľúbosti I. Alijeva, ešte úspešne prikladá Turecko s ambíciou (aj s pomocou Azerbajdžanu) byť regionálnou mocnosťou č.1 (aj cez hore spomenutý projekt Organizácie turkických štátov). A ešte tu je mimoriadne zhovorčivý, nedocenený „mierotvorca“ a čakateľ na Nobelovu cenu za mier zo Spojených štátov.
Napriek tomu, že Spoločenstvo nezávislých štátov je dnes viac diskusný klub než kompaktná skupina štátov, nič to nemení na fakte, že toto spoločenstvo plní historickú úlohu v priestore bývalého Sovietskeho zväzu a summit v Dušanbe nebol zbytočný, ale bol poučný.
Okrem pozornosti vzájomným obchodným vzťahom sa lídri venovali o.i. dopravno-logistickej sfére, digitálnej integrácii, spolupráci v humanitárnej sfére a energetickej stabilite. Samozrejme, za oponou nezostal ani segment týkajúci sa bezpečnosti a súčasných výziev v tomto smere a iným hybridným hrozbám.
Prezidenti krajín Spoločenstva nezávislých štátov zvýraznili, že sa hlásia k Vyhláseniu na počesť 80. výročia OSN, kde sa podľa ich chápania tejto organizácie, zrkadlí vôľa väčšiny sveta k upevneniu medzinárodného mieru a celosvetovej bezpečnosti.
V úzkom tzv.TOP formáte si hlavy štátov vymenili názory (veľmi kritická diskusia) na funkčnosť a spoluprácu v rámci Spoločenstva nezávislých štátov a zároveň prijali rozhodnutie o tom, že budúcou predsedajúcou krajinou v rámci Spoločenstva… bude v roku 2026 Turkménsko.
V širšom formáte bola prerokovaná Správa o činnosti Komisie pre ľudské práva v členských štátoch Spoločenstva nezávislých štátov za roky 2023 – 2025, ktorú predkladala predsedníčka komisie Tatiana Moskaľková.
Hlavy štátov prerokovali a schválili Program spolupráce v sfére boja proti terorizmu a extrémizmu na roky 2026 – 2028.
Ďalej bol podpísaný dokument: Program spolupráce členských štátov Spoločenstva nezávislých štátov pri upevnení pohraničnej spolupráce na vonkajších hraniciach Spoločenstva.. na roky 2026 – 2030.[12]
Okrem iných dokumentov bola schválená Koncepcia vojenskej spolupráce do roku 2030, ktorá potvrdzuje, že Spoločenstvo nezávislých štátov (a jej jednotlivé štáty) nemajú nároky voči tretím krajinám. Spolupráca predpokladá posilnenie opatrení vzájomnej dôvery, nedeliteľnosti bezpečnosti a otvorenie vejáru rovnoprávnych a dobrých susedských vzťahov. Duchovným základom vojenskej spolupráce je historická pamäť spojená s víťazstvom (1945) vo Veľkej vlasteneckej vojne.
V mapovaní výsledkov summitu hláv štátov Spoločenstva nezávislých štátov v Dušanbe by sme mohli pokračovať, ale formát poskytnutého priestoru a najmä trpezlivosť čitateľa nás limituje, tak len ešte jeden zásadný dokument. Bola schválená Deklarácia o spolupráci v oblasti zabezpečenia regionálnej energetickej bezpečnosti.
Podľa názoru autora – dôležitý dokument -, ktorý vymedzuje všeobecne a spoločné ciele v rámci postsovietskeho priestoru. Ktoré to sú? Tak predovšetkým podpora ochrany ekonomík a obyvateľov pred ekonomickými, technogénnymi, sociálnymi, zahraničnopolitickými, prírodných a kyberútokov prostredníctvom zabezpečenia obyvateľstvu štandardných zdrojov v požadovanej kvalite.
Ide najmä o vodu, energie… a postavenie hrádze pred vonkajšími faktormi, ktoré môžu vplývať na národnú bezpečnosť jednotlivých členských štátov Spoločenstva nezávislých štátov. Áno, je to priamy odkaz, či reakcia na niektoré progresivistické stupidity.
Tému energetiky si zapamätajme! Totiž lídri sa dohodli na spoločných infraštruktúrnych projektoch (dopravné koridory: Sever-Juh a Východ-Západ) a tiež na (už bežiacej) spolupráci pri budovaní jadrových elektrární a modernizácií iných typov zdrojov elektrickej energie na báze ruských technológií.
Ešte jedno kľúčové rozhodnutie. Summit rozhodol, na základe iniciatívy Kazachstanu, o vytvorení nového formátu: Spoločenstvo nezávislých štátov – plus.
Takže namiesto plus si môžeme dosadiť ktorúkoľvek organizáciu, štát či partnera. Môžeme sa však staviť, že Európska únia to zatiaľ, čo je pre Slovensko životne dôležité, nebude.
Budúci summit Spoločenstva nezávislých štátov na najvyššej úrovni sa bude konať v októbri 2026 v Turkménsku. Aspoň tak znela dohoda v Dušanbe.
Posolstvo z októbrového Dušanbe
Čím má začať pokus o zhrnutie uvedených troch podujatí v Dušanbe, ktoré sú spojené s trojprítomnosťou prezidenta Ruskej federácie V. Putina v Tadžikistane?
Ako barlička nám môže (a nemusí) pomôcť vyjadrenie prezidenta krajiny, ktorá má najlepšie ekonomické výsledky nielen v rámci Strednej Ázie, ale aj Spoločenstva nezávislých štátov. Kasym-Žomart Tokajev povedal „… výsledky z Dušanbe otvárajú nové stránky v regionálnej spolupráci…“
Z pohľadu účasti V. Putina ide o dôležitý ťah na šachovnici v rámci celého Eurázijského kontinentu v geopolitickej, geoekonomickej, geoenergetickej a geozpečnostnej oblasti.[13]
Nezabúdajme, okrem historických variácií na tému Veľká hra aj na to, čo v ďalekom roku 1992 publikoval britský Observer parafrázujúc klasického geopolitika „… tento región je rozhodujúcim polygónom boja medzi svetovými centrami vplyvu vo svetovej politike a kto kontroluje Strednú Áziu, kontroluje celý svet…“
Ide o upravenú geopolitickú teóriu britského geografa Halforda Mackindera (1861 – 1947), ktorý tvrdil: „Who rules Eastern Europe commands the Heartland. Who rules the Heartland commands the World Island. Who rules the World Island commands the World.“[14] V preklade do slovenského jazyka to znie: „Kto ovláda východnú Európu, ovláda Heartland. Kto ovláda Heartland, ovláda Svetový ostrov. Kto vládne Svetovému ostrovu, ovláda svet.“
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
Foto: www.president.tj
SÚVISIACE:
Stredná Ázia – ťah kráľom na E(urópa) – Noveslovo
[1] Bližšie k téme pozri: Putin na zasadnutí Valdaj klubu 2025 – Noveslovo
[2] Oficiálnu ceremóniu prijatia prezidenta V. Putina v Dušanbe pozri: PUTIN’S GRAND WELCOME: Tajikistan Rolls Out Red Carpet in Dushanbe;
[3] Путин и Рахмон обсудили отношения России и Таджикистана – РИА Новости, 09.10.2025[4] Заявления для прессы по итогам российско-таджикистанских переговоров
[4] Заявления для прессы по итогам российско-таджикистанских переговоров
[5] Allister Heath: Takto napokon civilizácie zomierajú – Noveslovo
[6] Autor odporúča pozrieť aj: Vladimír Manda: EÚ – životný priestor miliardárov – Noveslovo
[7] Plný text pozri: Саммит ОТГ: Тюркские государства приняли Габалинскую декларацию, подтвердили стремление к углублению стратегического партнёрства и запустили механизм сотрудничества ОТГ+ – News Central Asia (nCa)
[8] World Economic Outlook (April 2025) – GDP per capita, current prices
[9] Prvé miesto Kazachstanu ekonomickí experti definujú prírodnými faktormi (surovoninová zkladňa), nárastom exportu, zlepšením investičného počasia v krajine a investíciami do sociálnej infraštuktúry krajiny.
[10] Plný text komuniké:
Коммюнике по итогам второго саммита «Центральная Азия – Россия» • Президент России (kremlin.ru)
[11] Pozn.: I. summit Stredná Ázia – Rusko sa konal 14. októbra 2022 v Astane, čo vtedy(ako aj dnes) slovenský mainstream odignoroval.
[12] Новости СНГ – Главы государств СНГ утвердили Программу сотрудничества государств Содружества в укреплении пограничной безопасности на внешних границах на 2026–2030 годы
[13] Саммит «Центральная Азия – Россия» в Душанбе: ход Путина в игре против НАТО (ura.news)
[14] MACKINDER, H. J.: Democratic ideals and reality: a study in the politics of reconstruction, m.p.. London. Constable and Company ltd. 1919. s.106.
