Zoberie Západ na vedomie opakované podnety Si Ťin-pchinga? (2. časť)

Autor sa v prvej časti textu venoval vývoju vzťahov Číny a európskych krajín, ale aj USA a Ruska po terajšiu návštevu Európy.

Pripomenieme, že E. Macron vzbudil v USA nevôľu svojimi vyjadreniami po návšteve v Pekingu v apríli 2023. V rozhovore s francúzskymi novinármi na spiatočnej ceste v lietadle povedal, že Európa musí znížiť svoju závislosť od USA a vyhnúť sa zatiahnutiu do konfrontácie medzi Čínou a USA o Taiwan. Hovoril aj o svojej teórii Európy ako tretej superveľmoci a jej strategickej autonómii, pričom by ju mohlo viesť Francúzsko. Odvtedy E. Macron povedal aj veľa iného, aby tento postoj „žehlil“, ale občas sa k nemu vracia.

Francúzsko bolo jediným štátom, kde sa opakovala návšteva z roku 2019. Na rokovania so Si Ťin-pchingom E. Macron tak ako pred piatimi rokmi znovu pozval aj hlavu Európskej komisie. Na nemeckého kancelára si však „nespomenul“. S Ursulou von der Leyenovou sa čínskeho vodcu snažili presvedčiť o potrebe vyváženejšieho obchodného partnerstva s Európou. Vyzývali ho aj na to, aby zapôsobil na Rusko a priviedol ho k ukončeniu vojny na Ukrajine.

Si Ťin-pching sa ohradil voči obviňovaniu Číny, že spôsobuje nerovnováhu vo svetovom obchode. V súvislosti s konfliktom na Ukrajine varoval pred očierňovaním Číny a iných štátov a zdôraznil, že Peking tento požiar nesleduje z boku, ale snaží sa nájsť jeho mierové riešenie. Zdôraznil, že Čína je proti využívaniu situácie na podnecovanie novej studenej vojny. E. Macron uvítal prisľúb Číny, že nebude Rusku dodávať zbrane. Vyjadril však pochybnosti o možných dodávkach technológií s dvojitým využitím. Obaja vodcovia súhlasili s prímerím počas letných olympijských hier v Paríži.

Počas návštevy krajiny podpísali 18 dohôd o spolupráci v oblastiach letectva, poľnohospodárstva, ekológie a činnosti malých a stredných podnikov. Zahŕňajú aj špecifickú oblasť výmeny osôb predovšetkým v kultúrnej sfére. 

Návšteva mala aj neoficiálny rozmer a francúzsky prezident, ktorý so svojimi hosťami rád komunikuje aj v neformálnom duchu, pozval čínskeho vodcu do Pyrenejí, do Bagnere-de-Bigorre, kde mali s manželkami večeru. Pochádza odtiaľ Macronova stará mama z matkinej strany. Bola to však aj určité „oplatenie“ návštevy, keď E. Macrona Si Ťin-pching pozval vlani do Kantonu a ukázal mu aj pôsobisko svojho otca v 80. rokoch minulého storočia. Francúzsky prezident sa tam stretol so študentmi elitnej Sunjatsenovej univerzity, kde sa mu dostalo nadšeného prijatia. Iste mu to zdvihlo náladu, lebo doma čelil veľkej protestnej vlne.

Srbsko má tradične dobré vzťahy s ČĽR. Za súčasného prezidenta Aleksandara Vučića (vo funkcii od roku 2017) sa priateľstvo ďalej upevnilo. V popredí medializácie návštevy bola dohoda o voľnom obchode medzi Čínou a Srbskom, ktorú podpísali vlani.

Dohoda vstúpi do platnosti 1. júla. Podľa A. Vučića posilní budúcnosť Srbska. Na jej základe dôjde v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch k zrušeniu ciel na takmer 95 % srbského vývozu do Číny. Majú sa výrazne zvýšiť dodávky kvalitných potravín zo Srbska. Počíta sa aj s priamymi leteckými linkami medzi Srbskom a Čínou.

V Srbsku krajiny podpísali najviac, až 28 dohôd. Išlo nielen o infraštruktúrne a obchodné záležitosti, ale aj o spoluprácu v oblasti IT a vedy, ako i o kultúrne projekty.

Čínsky vodca v Belehrade hovoril o odmietaní hegemonizmu a politiky blokov. V článku 7. mája pre srbský denník Politika poukázal na bombardovanie čínskeho veľvyslanectva v máji 1999 a zdôraznil, že Číňania oceňujú mier, ale nikdy nedovolia, aby sa tragédia z dejín zopakovala. Médiá poukazovali na to, že sa zachoval veľkoryso a budovu ambasády nenavštívil.

Privítanie Si Ťin-pchinga malo v Belehrade oveľa okázalejší charakter ako v Paríži. Mesto bolo vyzdobené transparentmi vítajúcimi návštevníka ako aj čínskymi vlajkami.

Maďarsko je v spolupráci s ČĽR v EÚ najaktívnejšie. Je výrazne zapojené do IPC i projektu spolupráce medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy. Predseda vlády Viktor Orbán bol jediným vysokým predstaviteľom štátu EÚ na 3. fóre IPC pre medzinárodnú spoluprácu v októbri 2023, ktoré sa konalo pri desiatom výročí jeho vzniku. V rokoch 2020 a 2023 najviac investícií do Maďarska prišlo z Číny.

V denníku Magyar Nemzet vyšiel 8. mája článok Si Ťin-pchinga k 75. výročiu nadviazania diplomatických stykov „Čína a Maďarsko spolu vkročia na ,zlatú vodnú cestu‘“ (Kína és Magyarország együtt lép az „arany vízi útra”). Je v ňom plno poetických vyjadrení na adresu čínsko-maďarského priateľstva, z ktorých vyberieme, že je ako „dobré tokajské víno: voňavé, sladké, výrazné a dlhotrvajúce“.

Na stretnutí s čínskym vodcom V. Orbán zdôraznil, že Čína je jedným z pilierov nového svetového poriadku a podporil aj čínsky mierový plán pre Ukrajinu. Si Ťin-pching zas uviedol, že s maďarskými politikmi ho spája hlboké priateľstvo a že Maďarsko je popredným adresátom čínskych investícii v Európe.  

V Budapešti sa rokovalo o prehĺbení spolupráce a spoločných projektoch v hospodárskej, obchodnej, finančnej a investičnej spolupráci. Dotýkajú sa infraštruktúry, napr. železničnej trate medzi Budapešťou a Belehradom. Pôjde však aj o jadrový priemysel a veľké továrne na výrobu elektrických vozidiel a batérií do nich. Podpísali celkom 18 dohôd. V deň odchodu Si Ťin-pchinga na webovej stránke Világgazdaság (Svetové hospodárstvo) uverejnili článok „Čínsky prezident nechal v Maďarsku veľký balík a pekné nádeje“ (Nagy csomagot és szép reményeket hagyott Magyarországon a kínai elnök Hszi Csin-ping). Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó hovoril o historickom význame návštevy.

Ulice v Budapešti, kade prechádzal konvoj čínskeho vodcu, boli vyzdobené čínskymi vlajkami. V meste však boli aj veľké dopravné obmedzenia. Maďarská ľavicová aj liberálna opozícia návštevu čínskeho vodcu kritizovali v obľúbenom bruselskom protiorbánovskom duchu.

Ak sa na návštevu pokúsime pozrieť v duchu tradičného čínskeho sociálneho myslenia, nie je vhodné príliš sa ponáhľať s hodnotením jej výsledkov. Vo Francúzsku v nej boli aj protirečenia. Čínski politici zdôrazňujú, že ich myslenie a konanie prekračuje rámec štvor-päťročných volebných cyklov na Západe.

Vyjadrenia čínskeho vodcu najmä na stretnutiach s E. Macronom a U. von der Leyenovou mali byť znovu aj podnetmi na zamyslenie pre nových západných vodcov. Nepotešia prozápadných neoliberálov ani „progresivistov“, ktorí sa boja zmeny pomeru síl v nasledujúcich voľbách, ale aj posilňovania čínskej globálnej pozície. A Si Ťin-pching pri rôznych príležitostiach trpezlivo a pokojne opakuje víziu čínskeho riešenia problémov súčasného sveta.

Zmeny sa očakávajú po voľbách do Európskeho parlamentu (po krátkom oživení obrazu U. von der Leyenovej ako pokračujúcej predsedníčky EK sa nad ňou znovu sťahujú chmáry): budú to však aj prezidentské voľby v USA. Parlamentné voľby sa očakávajú na konci roka vo Veľkej Británii a do nemeckého Bundestagu budú najneskôr v septembri 2025.

Rokovania Si Ťin-pchinga boli rozsiahle a obsažné a týkali sa nielen ekonomických otázok, ale aj bezpečnostných problémov, najmä v súvislosti s ukrajinskou krízou. Cesta nepriniesla nijaké prekvapenia, čo nebolo ani jej cieľom. Ak sa nad ňou zamyslíme hlbšie, Pekingu išlo aj o demonštráciu kontinuálnosti svojej politiky.

V súčasnom svete sa napriek žalostnému úsiliu USA o vodcovstvo vytvorila mozaika vzťahov, v ktorej väčšina štátov hrá na viac strán. Ani Srbsko ani Maďarsko nie sú pročínskymi, ale rozvíjajú vzťahy aj s inými veľkými hráčmi vo svete. Cesta čínskeho vodcu bola len jednou z mnohých udalostí v tejto mozaike. Jej vplyv sa v spojení s ďalšími krokmi čínskej moci prejaví najmä v dlhodobejšom výhľade v dvoch širších súvislostiach.

V prvom rade to bude silnejúci trend pôsobenia multipolarity vo svete. Po druhé to sú podnety na zamyslenie, ktoré čínsky vodca opakovane uvádza o význame strategickej nezávislosti Európy a jej partnerstva s Čínou.

Wall Street Journal napísal pred návštevou, že pôjde o „previerku pripravenosti starého kontinentu odolávať Číne“. Očakávania sa však nesplnili. Nepomohlo ani zúfalé úsilie pani von der Leyenovej (v apríli 2023 pri návšteve Číny s E. Macronom bola politicky i diplomaticky rafinovane odsunutá na vedľajšiu  koľaj). Chce znížiť závislosť EÚ na Číne, ale aj koná proti nej v duchu washingtonskej neoliberálnej vízie posilňovania konkurencieschopnosti USA, ktorej škodlivosť pre EÚ prehliada. Čína eviduje jej neprívetivý vzťah a opláca ho jej rovnako. E. Macron volil viac diplomatické vyjadrenia. Zdá sa, že vzťah k Číne sa snaží kultivovať tak, aby dosiahol konci druhého mandátu aspoň nejaký zahraničnopolitický úspech. Čína ho zatiaľ považuje za svojho najbližšieho partnera vo veľkých západných štátoch, čo v USA prijímajú s nevôľou.  

Iné západné pramene obrazne uvádzali, že tichým účastníkom rokovaní v Paríži boli aj USA, ktorým Si Ťin-pching na diaľku posielal staré známe odkazy. Čínsky vodca aj na tejto ceste viackrát zopakoval predstavy Pekingu o súčasnom svete, ktoré už roky opakuje. Zhrnieme ich do troch myšlienok, ktoré sa objavujú v rôznych variáciách:

1. Čína presadzuje vytváranie multipolárneho sveta, ale neusiluje sa v ňom o vodcovstvo.

2. Čína má záujem na rovnoprávnom a spravodlivom usporiadaní sveta a na ňom založenom spôsobe riešenia jeho problémov.

3. Silná a stabilná Čína chce prispievať ku globálnej stabilite a nikoho nepovažuje za svojho protivníka.

SÚVISIACE:
Zoberie Západ na vedomie opakované podnety Si Ťin-pchinga? (1. časť)

(Celkovo 187 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter