Stĺpček Fareeda Zakariu
Prezident Si buduje budúcnosť, zatiaľ čo prezident Trump presadzuje clá a bojuje proti tzv. „woke“ vojnám.
Spojené štáty sa asi desaťročie utešovali myšlienkou, že Čína stratila smer. Po 35 rokoch ohromujúceho rastu Peking narazil na domácej pôde aj v zahraničí. Jeho lídri zakročili proti niektorým z najinovatívnejších sektorov krajiny, od technológií až po vzdelávanie, a vyhnali podnikateľov do exilu alebo do mlčania. Pekinská diplomacia „vlčieho bojovníka“ odcudzila jeho susedov od Indie cez Austráliu až po Vietnam.
Kýžená éra sa skončila. Čínski lídri už upravili svoj kurz.
Kým prezident Donald Trump, na Valnom zhromaždení OSN minulý mesiac obviňoval národy z beznádejného zlyhania a vykričal Organizácii Spojených národov, že ho pred desaťročiami nenajala na rekonštrukciu svojho sídla, prezident Si Ťin-pching predložil pri príležitosti 80. výročia založenia OSN Iniciatívu globálneho vládnutia. Navrhol posilniť multilaterálny systém vo viacerých dimenziách a prezentovať Peking ako konštruktívnu – agendu nastavujúcu – superveľmoc.
Zatiaľ čo rozsah amerického čoraz svojráznejšieho protekcionizmu sa zdvojnásobuje (USA hrozia 100-percentnými clami na filmy natočené v zahraničí), Čína rozhodla, že už nebude využívať žiadne špeciálne privilégiá „rozvojovej krajiny“; ide o významný ústupok, o ktorý sa zástancovia voľného obchodu usilovali celé desaťročia. Kým USA ukladajú ochromujúce clá chudobným krajinám v Afrike a Ázii, Čína ponúkla obchod s nulovými clami všetkým menej rozvinutým krajinám plus niektorým krajinám so strednými príjmami, s ktorými má diplomatické vzťahy, vrátane 53 afrických krajín.
Podľa nedávneho tvrdenia Juliana Gewirtza a Jeffreyho Prescotta (v eseji časopisu Foreign Affairs) Peking prešiel z reaktívneho, defenzívneho postoja na oportunistickejší a strategickejší postoj. Zatiaľ čo Washington nechal priateľov aj nepriateľov zápasiť s tým, ako reagovať na záplavu ciel a urážok, Čína sa prezentuje ako vážna krajina s predvídateľnou a konzistentnou politikou.
Najvýznamnejšiu arénu hospodárskej súťaže predstavujú technológie. Čína už zaujala vedúce postavenie v niekoľkých odvetviach. Dominancia Pekingu v oblasti zelených technológií je teraz ohromujúca – od solárnych panelov cez batérie až po elektrické vozidlá. Uvedené technológie fungujú ako geopolitická páka, keďže Peking ponúka solárne farmy, batériové elektrárne a elektrické autobusy krajinám v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii. Agentúra Bloomberg sledovala 13 kľúčových technológií a zistila, že Čína v súčasnosti vedie v piatich z nich a v siedmich rýchlo dobieha.
Washington však stále verí, že má bezkonkurenčný náskok v jednej oblasti – umelej inteligencii. Americké firmy ako OpenAI, Anthropic a Google dominujú v zbesilých pretekoch o všeobecnú umelú inteligenciu (AGI artificial general intelligence); hoci sa zdá, že ide skôr o koncept než o presný cieľ a nie je jasné, čo presne znamená vyhrať tieto preteky.
Čínsky prístup k umelej inteligencii sa však výrazne líši od amerického. Namiesto honby za všeobecnou umelou inteligenciou (AGI) Peking kladie dôraz na aplikácie a prijatie umelej inteligencie na jej súčasnej úrovni rozvoja. Snaží sa začleniť umelú inteligenciu do každého kúta svojej ekonomiky a spoločnosti: do logistiky, dohľadu, do inteligentných miest, do zdravotníctva, do dronov a robotov. Táto stratégia zabezpečuje, že umelá inteligencia rýchlo prináša skutočnú ekonomickú transformáciu a návratnosť, zvyšuje produktivitu a začleňuje novú technológiu do každodenného života.
Čína si tiež zvolila iný model prijatia AI. Zatiaľ čo mnoho amerických firiem uzatvára hranice pre svoje modely za patentové múry, čínske spoločnosti vydávajú otvorené systémy umelej inteligencie – najmä DeepSeek – ktoré sa dajú ľahko prispôsobiť a nasadiť. (Je iróniou, že komunistická Čína teraz prijíma otvorené technologické platformy, zatiaľ čo USA uprednostňujú tie uzavreté.) Táto stratégia by mohla z čínskej umelej inteligencie urobiť najmä v rozvojových krajinách globálny štandard, lebo tam vlády a firmy túžia po lacných a prispôsobiteľných nástrojoch. Pripočítajte k tomu rodiacu sa dominanciu spoločnosti Huawei v oblasti 6G; je celkom možné, že technologické rozhranie pre väčšinu sveta bude čínske, nie americké.
Čínska technologická stratégia obzvlášť imponuje zásluhou integrácie naprieč oblasťami. Nejde len o budovanie modelov umelej inteligencie, ale aj o ich prepojenie s hardvérom, infraštruktúrou a mestami. Zoberme si napríklad robotiku. Čínske firmy vyrábajú humanoidné a štvornohé stroje vybavené bohatými senzorovými sústavami, ktoré im umožňujú „vidieť“ a „myslieť“ v reálnych prostrediach. Len v minulom roku Čína nainštalovala takmer deväťkrát viac priemyselných robotov ako Spojené štáty.
Vezmite napríklad drony a áno, lietajúce autá. Čína buduje to, čo nazýva „ekonomikou nízkych nadmorských výšok“*, čím vytvára v mestách vzdušný priestor pre autonómne lietadlá. V Šen-čene už drony doručujú balíky; v Kantone začali samolietajúce autá spoločnosti EHang prepravovať cestujúcich. Výhodou je opäť integrácia: senzory, umelá inteligencia, hardvér a regulácia sú synchronizované, tak vytvorili transformačnú technológiu.
Medzitým v Spojených štátoch došlo k výraznému zníženiu vládneho financovania základného výskumu plus techniky a naše najlepšie univerzity sú vystavené útoku. Vláda vedie vojnu o zrušenie Harvardu, podľa mnohých ukazovateľov najvyššie hodnotenej výskumnej univerzity na svete. Zatiaľ čo vláda vo Washingtone bola na pokraji vypnutia (Shutdown 2025), prezident a minister obrany si predvolali stovky generálov , aby ich poučili, ako zostať štíhlymi a bojovať proti „woke“ ideológii.
Musíme to brať vážne. ( We need to get serious.)
* „low-altitude economy” termín vznikol v Číne a označuje hospodárske aktivity civilných pilotovaných a nepilotovaných lietajúcich strojov operujúcich v nízkych výškach, obvykle od 1 000 m až do 3 000 m.
Zdroj: The Washington Post. Opinion. As America fumbles, China races ahead. EDT October 3, 2025
Preložil Ladislav Hohoš
Úvodné foto: chinafactor.news / CC-BY-SA 4.0 Matti Blume
