Zastavte Zelenského, kým ešte žijeme

Ilustračné foto: EPA Victoria / Wikimedia Commons

Až do začiatku tohto roku prezident Zelenskyj tvrdil, že bráni svoju krajinu proti ruskej vojenskej invázii. Bola to pravda. V tomto roku však prešiel do útoku, ktorý má veľmi široké konzekvencie, budú sa týkať života nás všetkých na európskom subkontinente. Celé sa to začalo rozhodnutím o hĺbkovom bombardovaní rozmanitých ropných zariadení v Rusku, možno povedať, že už bolo napadnutých viac desiatok ropných zariadení, teda rafinérií a skladov. Z vojenského hľadiska je to úspech. Veľmi sa divím, že žiadna ekologická organizácia sa ešte neozvala a nevyčíslila, koľko sto tisíc ton oxidu síry Zelenskyj vypustil do ovzdušia, ako veľmi narušil ozónovú vrstvu chrániacu život na Zemi a ako to vyzerá s ovplyvňovaním počasia v Európe. Treba ešte dodať, že keď sú problémy s pohonnými hmotami, v prvom rade sú zásobované armádne oddiely v čase vojny, potom fabriky a nemocnice, nakoniec čo zostane, dostanú radoví občania. Predstava, že by tanky a transportéry stáli v rade na benzínovom čerpadle je veľmi iluzórna. Takže útoky na rafinérie a zásobníky ropy nepoškodzujú armádu, ale poškodzujú najviac radových občanov. Na koho tak asi budú nazlostení?

Svojou novou agresivitou upevňuje aj skleníkový efekt, čo spôsobuje otepľovanie a vysušovanie regiónu. V médiách by mali dostať odborníci na klimatické zmeny priestor, aby sa vyjadrili k týmto novým zásahom.

Európska komisia usilovne prenasleduje ľudí, ktorí doma kúria uhlím a drevom. Kedysi sme to robili v podstate všetci, pravdou je, že automobilov bolo na cestách oveľa menej. Podobne sa Európska komisia pustila do spaľovacích motorov, ktoré by najradšej zakázala okamžite. Ako dôvod je uvádzané, že splodiny zhoršujú klimatické prostredie Európe. Takže teraz by sa EK mala zaoberať otázkou, ktoré aktivity sú horšie: vynútené spaľovanie ropy bombardovaním rafinérií v Rusku po zásahoch ukrajinských dronov a rakiet, alebo európske automobily a nešťastníci kúriaci uhlím a drevom?

Ukrajinskému prezidentovi Poliaci odobrali jeden z mnohých metálov, ktoré si zrejme vyslúžil svojimi aktivitami proti Rusku. Teraz by sa hodilo nahradiť tento metál metálom Európskej komisie s názvom Najväčší ropák Európy. Spomíname si ešte na film o ropákoch a tiež na to, ako potom niektoré ekologické organizácie udeľovali symbolických ropákov organizáciám, ktoré vypúšťali veľké množstvo rôznych splodín do prírody. Ani súhrn všetkých týchto organizácií by nedobehol to, čo spôsobil Volodymyr Zelenskyj, a preto si po zásluhe zaslúži takýto metál. Ja ako občan jedného zo štátov Európskej únie to sám aj priamo navrhujem. Dajte mu metál!

Prenesenie vojnových aktivít hlboko do územia Ruska, útoky na Moskvu a Petrohrad sú rôznymi médiami oslavované, čo je určite vojenský úspech. Nikto sa nechce nahlas zaoberať tým, aká môže byť a aká bude odveta. Alebo si naozaj vojnychtiví ľudia myslia, že Rusi sa nechajú doma otĺkať? V posledných dňoch prišli dve jemné, ale presné varovania. Ruská raketa preletela 100 km do Poľska, tam spadla do poľa a explodovala. Je to raketa z doletom približne 3 500 km, ktorá môže niesť klasickú nálož 450 kg, alebo jadrovú nálož o sile 240 kiloton, a to je asi 10-krát viac ako bomba, ktorá spadla na Hirošimu. Ukázalo sa, že obranné prostriedky nedokázali poriadne ani monitorovať let tejto rakety. Mala by byť natrená takým náterom, ktorý pohlcuje radarové vlny, takže zistiteľnosť je udávaná na úrovni jedného percenta plochy. Z toho vyplýva, odpoveď na otázku, prečo sa na poľských radaroch občas raketa objavila a občas zmizla.

Druhým jemným varovaním bol raketový útok na továreň vyrábajúcu drony a patriacu Američanom priamo hlavnom meste Ukrajiny, v Kyjeve. Továreň bola zničená. Je to také drobné upozornenie, ak si postavíte výrobňu rakiet Patriot na Ukrajine, tak vám ju zničíme.

Obidve tieto varovanie aby mali byť brané vážne. Mohutné údery ukrajinských síl v hĺbke Ruska spôsobili to, čo si asi nechceli organizátori uvedomiť: zvýšili militarizáciu ruskej verejnej mienky. Treba si uvedomiť, že Rusko je veľmoc, hoci už nie je superveľmoc, ale veľmi veľká sila, ktorou disponuje, je pripravená na použitie. Občania Ruska sú zvyknutí na to, že sto rokov Rusko, aj v podmienkach Sovietskeho zväzu, je veľmocou a ak malý štát útočí na hlavné mesto Ruska, tak občania očakávajú, že dôjde k adekvátnej odvete. Táto militarizácia verejnej mienky určite tlačí aj na rozhodovanie politikov.

Podobný prípad máme z druhej svetovej vojny, britský premiér Winston Churchill si myslel, že ak spojenci budú bombardovať civilné objekty v Nemecku, tak sa Nemci vzbúria proti vláde Adolfa Hitlera. Tak rozhodol, aby došlo k masívnemu bombardovaniu mesta Drážďany, kde neboli vojenské objekty, ale obyvateľstvo sa malo vzbúriť proti Hitlerovi. Stal sa presný opak, Nemci žiadali odvetu.

Domnievať sa, že útoky na civilné objekty, polocivilné objekty, ktorými sú rafinérie, zdvihnú občanov Ruska, aby zvrhli vládu Vladimíra Putina je veľká hlúposť.

No teraz je tu otázka odvetných úderov. Už viackrát zaznelo z Ruska, že objekty na území štátov Severoatlantického paktu sú podľa nich legitímne ciele úderov – akých? Domnievať sa že nemecké tanky sa rýchlejšie dostanú do Moskvy ako ruské rakety aj s jadrovou náložou nad Berlín a Mníchov, je nezmysel. No to už sme pri možnom rozpútaní ohnivej tretej svetovej vojny. Podľa niektorých analytikov sa už táto vojna dávno začala, no zatiaľ má regionálny charakter a používa sa obmedzená sila. Provokatívne údery do ruského územia môžu spôsobiť druhý stupeň varovania, ktorý už bude zameraný na vážnejšie ciele, nie na neobývané pole.

Ukrajinské tajné služby už viackrát podnikli vražedné útoky na ruských generálov v Moskve a iných mestách. Vraždenie generálov je určite úspechom tajných služieb, no zároveň je to dráždenie tigra ťahaním ho za jeho fúzy. Okrem toho, domnievať sa, že Rusi majú málo generálov, a teda že sú títo nenahraditeľní, je ďalšia chybná myšlienka. V každom prípade tieto vražedné útoky sú veľkou urážkou veľmoci.

Eskalovanie konfliktu zo strany Zelenského je veľmi nebezpečným krokom, ktorý ohrozuje nás všetkých. Už som spomenul otázku ozónového obalu nad zemeguľou, aj skleníkového efektu, pridáme hĺbkové útoky na ropné zariadenia, aj vraždy generálov, masívne útoky na Krym, významnú ochotu predovšetkým vlády Veľkej Británie dodávať ďalšie a ďalšie zbrane aby vojna mohla pokračovať. Kam je až ochotný ísť spolok ochotných v snahe poraziť Rusko? To už je otázka prežitia občanov žijúcich na územiach európskych štátov. Potrebné je naozaj nahradiť Zelenského politikom, schopným diplomatom, ktorý si nedá vnucovať militarizmus a urobí všetko pre to, aby táto v mnohom nezmyselná vojna konečne skončila. Môžeme ešte pridať vyše dvadsať balíkov sankcií, ktorých obsah je hlboko utajený, možno povedať že tých sankcií zrejme bude okolo stovky – dopad to má určite aj na Rusko, ale oveľa horší dopad to má na občanov žijúcich v Európskej únii.

Podľa mnohých historikov a filozofov je vojna prirodzený stav v ľudskej pospolitosti. Mier je niečo výnimočné, čo treba dohodnúť a pochopiteľne následne kultivovať. Kým z tejto vojny budú profitovať rôzne zločinecké organizácie a skorumpovaní politici, tak sa nemôže skončiť. Už aj tisíce Ukrajincov sú nahnevané na svojich vlastných politikov a chceli by ich vymeniť. Otázne je, kedy a za koho? No malo by to byť rýchlo, kým ešte žijeme!