Druhý príspevok o kazašskom referende Slovu poslala z Astany naša spolupracovníčka Lucia Hubinská, na snímke, ktorá bola v Kazachstane počas referenda v delegácii expertov a novinárov z celého sveta.
Dňa 15. marca sa v Republike Kazachstan uskutočnilo celonárodné referendum o prijatí novej ústavy, ktoré možno považovať za jednu z najvýznamnejších politických udalostí v krajine od získania nezávislosti v roku 1991. Podľa oficiálnych údajov sa hlasovania zúčastnilo približne 75,3 % oprávnených voličov a 86,7 % z nich podporilo prijatie novej podoby ústavného zákona. Výsledok referenda znamená zásadnú transformáciu právneho rámca štátu, keďže podľa dostupných informácií sa mení približne 84 % pôvodného dokumentu.
Takto rozsiahla ústavná reforma po viac ako troch desaťročiach samostatnosti nie je v postsovietskom priestore neobvyklá, no v prípade Kazachstanu ju nemožno chápať len ako technickú legislatívnu úpravu. Ide o krok, ktorý má zároveň vnútropolitický, historický aj geopolitický rozmer. V čase, keď sa medzinárodné prostredie vyznačuje rastúcou neistotou, prehlbujúcou sa rivalitou veľmocí a meniacou sa ekonomickou architektúrou sveta, sa kazachstanské vedenie snaží upraviť ústavný systém tak, aby bol schopný reagovať na nové podmienky bez narušenia základnej stability štátu.
Kazachstan sa v posledných rokoch profiluje ako jeden z najstabilnejších štátov Strednej Ázie a zároveň ako ekonomicky najvýkonnejšia krajina regiónu. Hrubý domáci produkt dosiahol približne 306 miliárd amerických dolárov, čo umožnilo krajine zaradiť sa medzi päťdesiat najväčších ekonomík sveta. Súčasne sa postupne zlepšuje aj postavenie Kazachstanu v medzinárodných indexoch sledujúcich ľudský rozvoj, konkurencieschopnosť, kvalitu verejnej správy či inovačný potenciál. V Správe o ľudskom rozvoji OSN za rok 2025 sa krajina umiestnila na 60. mieste zo 193 štátov a zostala v skupine krajín s veľmi vysokou úrovňou ľudského rozvoja, pričom napríklad Slovenská republika sa nachádza na 44. mieste.
Reforma ako súčasť širšej politickej stratégie
Iniciatíva na zmenu ústavy vyšla z veľkej časti od súčasného prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva, ktorý od svojho nástupu do funkcie zdôrazňuje potrebu modernizácie štátu, posilnenia efektívnosti verejnej správy a zároveň zachovania politickej stability. Prvú verziu návrhu zverejnil Ústavný súd 31. januára 2026 a finálny návrh obsahujúci 96 článkov bol publikovaný 12. februára 2026. Hoci čas medzi zverejnením návrhu a referendom nebol dlhý, predstavitelia štátu argumentujú, že diskusia o reforme prebiehala už niekoľko mesiacov a bola súčasťou širšieho procesu ústavných zmien, ktorý sa začal po politických nepokojoch v roku 2022.
Práve udalosti z posledných rokov ukázali, že stabilita v regióne Strednej Ázie nie je samozrejmosťou a že politické systémy, ktoré sa opierajú o silnú výkonnú moc, musia zároveň hľadať nové mechanizmy legitimity. Referendum tak možno interpretovať aj ako snahu upevniť dôveru verejnosti, definovať nové pravidlá fungovania štátu a zároveň vyslať signál smerom k zahraničným partnerom, že Kazachstan zostáva predvídateľným a stabilným aktérom.
Kurultaj a návrat k historickým tradíciám
Jednou z najvýraznejších zmien je reorganizácia zákonodarnej moci a zavedenie jednokomorového parlamentu s názvom Kurultaj. Tento krok má nielen praktický, ale aj symbolický význam.
V historickej tradícii turkických a stepných národov označoval kurultaj zhromaždenie kmeňových vodcov, na ktorom sa prijímali zásadné rozhodnutia o smerovaní spoločnosti, voľbe vládcu či riešení konfliktov. Použitie tohto názvu v modernom ústavnom systéme možno chápať ako snahu prepojiť súčasný štát s vlastnými historickými koreňmi a zdôrazniť kontinuitu politickej tradície, ktorá predchádza sovietskemu obdobiu.
Kurultaj má mať 145 poslancov volených na päť rokov pomerným volebným systémom na základe straníckych kandidátnych listín. Reforma má podľa oficiálnych vyjadrení prispieť k efektívnejšiemu legislatívnemu procesu a k väčšej zodpovednosti politických strán. Niektorí analytici však upozorňujú, že skutočný význam tejto zmeny bude závisieť od toho, ako sa v praxi vyvinie vzťah medzi parlamentom a výkonnou mocou.
Viceprezident a otázka politickej kontinuity
Ďalšou významnou novinkou je opätovné zavedenie funkcie viceprezidenta, ktorá bola zrušená ústavou z roku 1995. Podľa novej ústavy bude viceprezidenta navrhovať prezident a jeho vymenovanie bude podliehať schváleniu parlamentom.
V kontexte postsovietskeho priestoru sa tento krok interpretuje najmä ako snaha vytvoriť stabilnejší mechanizmus nástupníctva a predísť situáciám, ktoré by mohli viesť k mocenským konfliktom v prípade náhlej zmeny vedenia. V krajinách, kde politická stabilita do veľkej miery závisí od rovnováhy medzi elitami, má jasne definovaná línia nástupníctva zásadný význam.
Jazyk, identita a vnútorná rovnováha
Diskusiu vyvolala aj úprava jazykového ustanovenia. Nové znenie ústavy definuje kazaštinu ako štátny jazyk, zatiaľ čo ruština si zachová status jazyka oficiálne používaného v štátnych orgánoch a miestnej samospráve, avšak už bez formulácie, ktorá by ju stavala na úplne rovnakú úroveň so štátnym jazykom.
Podľa predstaviteľov štátu ide o krok, ktorý má posilniť národnú identitu a zároveň zachovať medzietnickú stabilitu. Kazachstan je multietnická krajina a jazyková politika má preto vždy aj politický rozmer. Zástancovia zmien tvrdia, že úprava je porovnateľná s legislatívou v iných postsovietskych krajinách, zatiaľ čo kritici upozorňujú, že každá zmena v tejto oblasti môže mať dopad na vzťahy s Ruskom aj na vnútornú rovnováhu v spoločnosti.
Ruskí predstavitelia reagovali na navrhované zmeny zdržanlivo a zdôraznili, že ide o vnútornú záležitosť suverénneho štátu. V neformálnych rozhovoroch s miestnymi odborníkmi zaznelo, že jedným z cieľov môže byť aj posilnenie používania kazaštiny medzi mladou generáciou, ktorá v každodennom živote často uprednostňuje ruštinu ako praktickejší jazyk komunikácie.
Referendum ako signál smerom dovnútra aj navonok
Atmosféra počas hlasovania v Astane mala podľa zahraničných novinárov miestami až slávnostný charakter. Volebné miestnosti sprevádzala tradičná hudba, hlasovať prichádzali celé rodiny a referendum bolo prezentované aj ako spoločenská udalosť. Takýto obraz zdôrazňovali aj niektoré zahraničné médiá, ktoré poukazovali na pokojný priebeh hlasovania a vysokú účasť voličov.
Pohľad na časť expertov a novinárov, ktorí boli v Kazachstane počas referenda. Autorka je prvá sprava.
Medzinárodní pozorovatelia vrátane expertov zo Spojených štátov aj Ruskej federácie hodnotili referendum prevažne pozitívne a zdôrazňovali význam stability v regióne. Pre Kazachstan, ktorý dlhodobo presadzuje tzv. multivektorovú zahraničnú politiku, má podobné hodnotenie veľký význam. Krajina sa snaží udržiavať vyvážené vzťahy s Ruskom, Čínou, Európskou úniou aj Spojenými štátmi a zároveň sa prezentovať ako spoľahlivý partner pre investície, obchod a medzinárodnú spoluprácu.
Stabilita ako hlavný cieľ reformy
Ústavné referendum preto nemožno interpretovať len ako legislatívnu zmenu, ale skôr ako súčasť širšieho procesu, v ktorom sa Kazachstan snaží definovať svoju ďalšiu etapu vývoja. V regióne, kde je stabilita často krehká a závislá od citlivej rovnováhy medzi politickými, ekonomickými a bezpečnostnými faktormi, predstavuje postupná reforma často preferovanú cestu pred radikálnymi zmenami.
Nová ústava tak odráža snahu spojiť modernizáciu so zachovaním kontinuity, posilniť štátne inštitúcie a zároveň reagovať na nové výzvy doma aj v zahraničí. Výsledok referenda naznačuje, že väčšina obyvateľov podporuje tento smer – postupnú transformáciu, ktorá má Kazachstan udržať stabilný, suverénny a schopný reagovať na meniace sa podmienky v dnešnom svete.
Foto: Archív autorky
