Pán Winston Churchill ako vojnový premiér Veľkej Británie pomohol spolu so Spojenými štátmi a najmä so Sovietskym zväzom (a dotiahol Francúzsko do Bezpečnostnej rady OSN) vyhrať druhú svetovú vojnu nad nacistickým Nemeckom. (Tomu sekundovalo fašistické Taliansko, vtedy a aj dnes banderovská Ukrajina a mnoho malých európskych (vrátane gardistického Slovenska) a iných štátov po svete.)
Neskôr politicky prehral a z politiky odišiel z geriatrických dôvodov – ktoré sa doteraz pripomínajú len pri niekdajších činiteľoch Sovietskeho zväzu, pričom dnešní „mladíci“ typu J. Biden (82 rokov), D. Trump (79 rokov), B. Netanjahu (75 rokov)… boli a sú nekriticky ospevovaní.
Winston Churchill je autorom výroku, resp. je mu pripisovaný výrok: „I only believe in statistics that I doctored myself.“ V preklade: „Verím iba tým štatistikám, ktoré som sám sfalšoval.“[1]
Logo Výboru štátnej štatistiky…
Ak sa nebudeme opierať o W. Churchilla a pozrieme sa na najnovšie štatistické informácie, ktoré zverejnil Výbor štátnej štatistiky Agentúry pre strategické plánovanie a reformy Kazašskej republiky (Ұлттық статистика бюросы Қазақстан Республикасы стратегиялық жоспарлау және), sú diametrálne odlišné od tých, ktoré sa podsúvajú slovenským občanom (zrejme za peniaze z Londýna a okolia).
Denne sme totiž bombardovaní mediálnymi bombami typu, že ekonomika Ruskej federácie je na „hunte“, že Moskva nemá obchodných partnerov, že krajiny Strednej Ázie sa jej obrátili chrbtom a podobne.
Symptomatický je napr. aj fakt, že slovenské média sa vytešovali, ako sa Baku, cez osobu svojho prezidenta, postavilo Moskve a ako tá stratila partnera na južnom Kaukaze. Pritom stačil pomerne krátky rozhovor Vladimíra Putina a Ilhama Alijeva na summite prezidentov Spoločenstva nezávislých štátov v Dušanbe[2] a na poličke bilaterálnych vzťahov Ruska a Azerbajdžanu sa náhle knihy rozložili podľa knižničnej logiky. To však neznamená, že o lišiactve oboch prezidentov nemožno nepochybovať.
Keď sa mínus mení na plus…
Podľa oficiálne pred pár dňami zverejnenej (13. októbra 2025) kazašskej štatistiky, Ruská federácia sa znovu stala hlavným obchodným partnerom Kazachstanu za obdobie január – august 2025. Reč je importe do Kazachstanu, kde Rusko dováža do krajiny 29,4 % z celkového objemu importu do krajiny.
Ešte za obdobie január – júl 2025 prvé miesto patrilo Číne, ale za obdobie január – august 2025 sa s podielom 29,1 % Čína presunula na druhé miesto. Tretia priečka patrí Nemecku s podielom 4,6 %.
Za spomenuté obdobie sa štruktúra partnerov, kam Kazachstan exportuje svoje tovary a produkciu, nezmenila: Taliansko (podiel 21 %), Čína (18,7 %) a Ruská federácia (10, 5%).
Obchodný obrat medzi Kazachstanom a Ruskou federáciou za január – august 2025 bol viac ako 17 mld. $, čo je zníženie o 5,7 % v porovnaní s analogickým obdobím roku 2024.
Import z Ruskej federácie bol 11,8 mld. $ (zníženie o 0,6 %). A export do Ruska 5,2 mld. $, čo je pokles o 15,4 %.
Celkovo bol objem zahraničného obchodu Kazachstanu za obdobie do konca augusta 2025 na úrovni 90,25 mld. $, t.j. zníženie o 2,1 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2024. Konkrétne export klesol o 5,7 % na 50,2 mld. $ a import narástol o 2,8 % – 40 mld. $.[3]
V júni 2025 bol na oficiálnej návšteve Kazachstanu predseda vlády Robert Fico. Na porovnanie – kazašský portál finance.kz informoval, že „… spolupráca oboch krajín demonštruje pozitívnu dynamiku. V roku 2023 bol dosiahnutý obchodný obrat 140 mil. $ a za prvé štyri mesiace roku 2025 došlo k zvýšeniu o 46 %…“[4]
Za január – august 2025 Kazachstan zvýšil objem nákupu od Ruskej federácie prakticky vo všetkých tovarových nomenklatúrach, vrátane produkcie tepelno-energetického komplexu (TEK), chemického priemyslu, textilu, obuvi… Import produkcie TEKu z Ruska bol 1,25 mld. $, t.j. +13% v porovnaní s rokom 2024. Import produkcie chemického priemyslu narástol o 2 % a prevýšil hodnotu 2 mld.$. Podobne tomu tak je aj s importom produktov z drevnej hmoty – taktiež nárast o 2 % na úroveň 483 mil, $.
Z oficiálnej štatistiky je zjavné, že najväčší nárast kazašského importu z Ruska je v kategórii textil (výrobky z textilu). V porovnaní s obdobím január – august 2024 je za toto obdobie roku 2025 zaznamenaný nárast o 47 %. Celkovo hodnota 602,9 mil. $.
Obuv a galantéria – nárast o 45 % z pôvodných 49 mil.$ na 71,3 mil. $. Na druhej strane Kazachstan v porovnávanom časovom výseku znížil import ruských stavebných hmôt a materiálov o 10 % z 208,2 mil. na 186,6 mil. $.
Domáci obchod
Zverejnené boli aj informácie o vnútornom obchode za január – august 2025[5]. Index fyzického objemu v obchode bol 108,8 % v porovnaní rokom predtým, t.j. o 53 trl. ₸ (tenge) viac.[6]
Rozhodujúci podiel na vnútornom obchode tvorí veľkoobchod – 66,4 %, maloobchod – 33,1 % a 0,5 % si odkrojila sféra opráv a služby v autoservisoch[7].
V štruktúre veľkoobchodu dominujú nepotravinárske tovary a produkcia výrobno-technického charakteru – 81,9 %.
Z pohľadu teritoriálnej dislokácie veľkoobchodného obratu najväčší podiel má mesto Almaty (35,4 %), potom hlavné mesto Astana (15,3 %), Atyrauská oblasť (14,2 %), Karagandijská oblasť (5,9 %)…
Objem maloobchodu je fixovaný vo výške 17,4 trl. ₸, čo je nárast o 7,4 % voči totožnému obdobiu 2024. Domáce spoločnosti realizujú 89,5 % maloobchodu (15,6 trl. ₸) a zahraničné reťazce 10,5 % (1,8 mld. ₸).
Podiel poľnohospodárskych a potravinárskych produktov na maloobchode je 32,8 % (nárast o 6,6 %). Nepotravinárskych tovarov – 67,2 % (+7,4 %).
Podľa teritoriálneho princípu na prvom mieste je opäť Almaty (32,8 %), potom Astana (14 %), Karagandijská oblasť (7,3 %), Východokazašská oblasť (5,4 %)…
Rusko – plyn – Kazachstan
Ešte skúsme pokračovať v téme na Slovensku médiami obľúbenej a nepravdivej – o akože sublimácii Ruskej federácie z obchodných vzťahov špeciálne s krajinami Strednej Ázie.
Na XIV. Sanktpeterburgskom medzinárodnom plynárenskom fóre (6. – 10. október 2025)[8] podpísali prvý podpredseda vlády Kazachstanu Roman Skljar a predseda predstavenstva Gazprom-u Aleksej Miller Memorandum o výstavbe nového plynovodu do Kazachstanu. [9]
Predpokladá sa, že plyn by sa mal touto magistrálnou trasou[10] dodávať, vzhľadom na narastajúci dopyt po zemnom plyne v Kazachstane, z ruských nálezísk Západná Sibír do severných a východných častí Kazachstanu. Mal by tiež nahradiť tie kapacity, ktoré mali ísť pôvodne cez Kazachstan, ale po dohode medzi Gazprom-om a čínskou CNPC o trasovaní tranzitného plynovodu Sila Sibíri-2 cez Mongolsko by to bolo technicky neefektívne.
Podľa oficiálnych údajov za január – august 2025[11] Kazachstan znížil export svojho ropného plynu o 16 % v porovnaní s obdobím január – august 2024 a zemného plynu o 26,8 % (najväčší odberateľ Čína mínus 4 % a Ruská federácia mínus 36 %). Znížil sa aj export kazašského propánu – mínus 15,9 % a butánu – mínus 11,2 %.
No a Ministerstvo energetiky Kazachstanu potvrdilo, že v roku 2026 dôjde k zvýšeniu tranzitu ruského plynu do Uzbekistanu z terajších 3 mld. m3 na 11 mld. m3/rok.[12]
Lenže dnešná banderovská Ukrajina zaútočila na spracovateľský závod v Orenburgu, čím dočasne eliminovala dodávky plynu z kazašského rozhodujúceho plynového náleziska Karačagansk. A to je pre Kyjev veľký problém. Strednú Áziu týmto aktom stratil.
Na druhej strane Kazachstan v roku 2026 plánuje zvýšiť export svojej ropy do Nemecka (tretí najväčší obchodný partner Kazachstanu) cez Ruskú federáciu. 7. októbra 2025 sa na tom dohodli kazašská KazMunajGaz a nemecká Rosneft Deutschland GmbH zo 100 na 130 tis. ton.[13]
Na záver
Toľko pár poznámok k aktuálnej kazašskej štatistike. Či sa aj v Astane držia hesla W. Churchilla (tak ako niektoré slovenské média), nevieme posúdiť, ale jeho citát v kazaštine určite znie takto: „Мен өзімді бұрмалайтын статистикаға ғана сенемін.“
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
[1] Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty/308611-winston-churchill-verim-iba-tym-statistikam-ktore-som-sam-sfalsoval/
[2] Pozri: https://noveslovo.eu/komentare/zvyseny-vyskyt-prezidentov-v-dusanbe/
[3] Внешнеторговый оборот Республики Казахстан (январь-август 2025г.)
[4] Казахстан и Словакия нарастили товарооборот на 46% — итоги встречи премьеров
[5] В Казахстане стали активнее торговать как в розницу, так и оптом
[6] Aktuálny kurz: 1,- $ /537,22 ₸, pozri: Курс Казахстанского тенге (KZT) к Доллару США (USD) на сегодня, конвертер валют
[7] 25 крупнейших торговых интернет-площадок Казахстана – 2025
[8] Петербургский международный газовый форум 2025 – ПМГФ 2025, 7-10 октября | Санкт-Петербург
[9] Россия и Казахстан подписали меморандум о строительстве нового газопровода в республику
[10] kapacita 10 mld. m3, výkon kompresorových staníc – 50 MWt.
[11] Pozri: https://lsm.kz/eksport-gaza-v-yanvare-avguste-25
[12] Минэнерго Казахстана: Поставки российского газа в Узбекистан вырастут вчетверо
[13] Bližšie pozri press releases: Поставки казахстанской нефти в Германию увеличатся в 2026 годуs
