Volebné fiasko britských konzervatívcov v miestnych voľbách

V druhej polovici tohto roku (najneskôr v januári 2025) by sa mali vo Veľkej Británii uskutočniť parlamentné voľby. Prieskumy už dlhý čas ukazujú na víťazstvo labouristov, ktorí by „konečne“ mali prelomiť vládu konzervatívcov trvajúcu po sérii 4 víťazstiev od mája 2010. Odvtedy sa na čele vlád vystriedali piati premiéri: David Cameron (od mája 2010 do júla 2016 a v novembri 2023 sa vrátil „späť“ a stal sa ministrom zahraničných vecí), Theresa Mayová (od júla 2016 do júla 2019), Boris Johnson (od júla 2019 do septembra 2022), Liz Trussová (od septembra do októbra 2022) a Riši Sunak (od októbra 2022). Napriek  tomuto neprerušovanému vládnutiu strana trpí vodcovskou krízou, čo dokázali najmä extravagantný a navyše klamár B. Johnson a neschopná L. Trussová, ktorá vytvorila antirekord v zastávaní tejto funkcie v dĺžke 50 dní. A ani R. Sunak nevie, čo skôr doma hasiť, ale zato je v prvej línii protiruských šíkov.

V dôsledku pokusov „vylepšiť vládnutie“ však za tento čas bolo spolu 8 kabinetov. Najmä pri chaose, ktorý spôsobili B. Johnson a L. Trussová niektoré zdroje, ktoré nesršia nadšením pre Londýn, uštipačne uvádzali, že britská politika sa už začína podobať počtom zmien vlád na taliansku. Okrem toho ctihodné britské konzervatívne politické dámy a gentlemani v duchu neoliberálnej snahy vytĺcť z vládnutia čo najviac zisku, sa napriek hanebnej situácii moci vzdať nechystajú, tobôž keď vedia, že vo voľbách bude fiasko. Čo na tom, že monarchia upadá a navyše ani poddaní novým kráľom nie sú príliš nadšení. 

Posledným meraním síl pred parlamentnými voľbami boli 2. mája viaceré druhy miestnych volieb v Anglicku (v Škótsku, Walese a Severnom Írsku sú v iných termínoch). Išlo o 2 655 zástupcov do 107 miestnych rád. Vyberali sa aj 11 priamo volení starostovia a 25 členov Mestského zhromaždenia v Londýne.

Zvláštnym prvkom britského volebného systému sú voľby komisárov polície a kriminálnej polície, ktorí vedú príslušné úrady v jednotlivých obvodoch. Kandidátov nominujú politické strany, pričom to nemusia byť osoby s praxou v polícii. Ako perličku doplníme, že v obvode Leicestershire je od mája 2021 policajným komisárom konzervatívec Rupert Matthews, ktorý bol v rokoch 2017 – 2019 poslancom Európskeho parlamentu. Ide o novinára a spisovateľa, ktorý píše o. i. aj o paranormálnych javoch. Otvorenú necháme otázku, ako v týchto podmienkach pôsobí polícia nezávisle na politických stranách. Voľby boli v 37 policajných obvodoch. Vo Veľkej Británii však asi nič nemôže byť ako v kontinentálnej Európe a políciu v niektorých veľkých mestách riadia starostovia. Vo Veľkom Londýne pôsobí Metropolitná polícia, ktorá má niektoré právomoci v celom kráľovstve. Spája sa s ňou aj Scotland Yard, ktorý poznáme z filmov. Nepredstavuje však nijakú samostatnú zložku polície, ale názov je podľa ulice, kde bol hlavný vchod do Metropolitnej polície. Vo Veľkom Manchestri funguje Polícia Veľkého Manchestru. Operačne tieto „mestské“ polície vedú policajní dôstojníci ustanovení starostami. Uvažuje sa o tom, že systém „mestských“ polícií sa rozšíri aj do ďalších veľkých miest. Výsledkami týchto volieb sa ďalej nebudeme zaoberať.

Väčšina volieb 2. mája sa konala nezvyčajne už po troch rokoch. Došlo k tomu preto, aby sa znovu vrátilo k ich štvorročnému cyklu, lebo v roku 2020 sa kvôli pandémii voľby nekonali a presunuli sa na rok 2021. Niektoré tradicionalistické kruhy však nariekali nad tým, že sa volilo už podľa „kontroverzného“ zákona o voľbách z roku 2022, ktorý vyžaduje „novotu“. Voliči sa totiž musia vo volebnej miestnosti preukázať jednotne dokladom totožnosti s fotografiou, čo sa predtým nevyžadovalo. To, že sledovanie ľudí rôznymi spôsobmi sa masívne rozmáha, týmto kruhoch neprekáža, ale plačú nad nedôverou v anglické gentlemanstvo. Vo svete sa však vie svoje o ňom, anglickej lži a spupnostiach.

Boli aj doplňujúce voľby do Dolnej snemovne. Uskutočnili sa v obvode Blackpool South v grófstve Lancashire v Anglicku, kde rezignoval konzervatívny poslanec po afére s porušením pravidiel lobingu.

Jasné víťazstvo dosiahli labouristi, ktorí získali 1 158 kresiel. Konzervatívci majú len 515 miest, keď 474 stratili. S 522 kreslami ich predbehli aj liberálni demokrati. Zelení budú mať 181 zástupcov. Nezávislí kandidáti získali 226 miest. Združenia obyvateľov bude zastupovať 48 radných.

Pre poriadok doplníme, že zastúpenie získali aj štyri malé strany. Ide o Robotnícku stranu Británie založenú v roku 2019 odídencom od labouristov Georgem Gallowayom, ktorá bude mať 4 miesta a pravicovo populistickú UK Reform založenú v roku 2018, v rámci ktorej pôsobí aj kontroverzný Nigell Farage, s 2 miestami. Po jednom zástupcovi získali Sociálnodemokratická strana, ktorá pôsobí od roku 1990 a feministická Strana ženskej rovnosti, založená v roku 2015. Zostalo voľných 14 miest radných.

Nadpolovičnú väčšinu miest získali labouristi v 51, liberálni demokrati v 11, konzervatívci v 6 miestnych radách a nezávislí v jednej rade. V 37 radách nemá ani jedna strana nadpolovičné zastúpenie. Konzervatívci stratili vládu v 10 radách.

V zložitej organizácii konštitučno-monarchistickej moci vo Veľkej Británii vlastne nejde ani tak o starostov (Mayor) miest, ale spravidla o volených predstaviteľov metropolitných oblastí. Niekedy sa označujú aj za regionálnych starostov. Problém je spojený aj s komplikovanou ostrovnou politickou terminológiou, ktorú v kontinentálnej Európe neraz ironizujú.

Ide o pomerne nový prvok vo voľbách v Anglicku. Prvým takto zvoleným starostom bol starosta Veľkého Londýna v roku 2000. Vo Veľkom Manchestri to bolo v roku 2015. Vo väčšine ďalších metropolitných oblastí sa títo starostovia začali voliť v roku 2017. Na Severnom Východe sa tieto voľby konali prvýkrát v tomto roku. Chystajú sa aj ďalšie zmeny v týchto voľbách.

V Londýne zvíťazil už tretíkrát za sebou labourista Sadiq Khan, ktorého médiá zaraďujú do umierneného sociálnodemokratického krídla strany. Má pakistanský pôvod a je prvým moslimom, ktorý sa stal starostom veľkého západného mesta. Je aj prvým predstaviteľom národnostnej menšiny na čele Londýna.

Keir Starmer, líder Labouristickej strany a Richard Parker, novozvolený labouristický starosta Západného Midlandsu, oslavujú s aktivistami víťazstvo. Foto: Flickr

10 metropolitných starostov zvolili v oblastiach (ich zemepisnú lokáciu nebudeme rozoberať):

– Cambridgeshire a Peterborough – zvíťazil labourista Nik Johnson (vo funkcii od mája 2021);
Južný Yorkshire – zvíťazil Oliver Coppard, kandidát koalície vedenej labouristami (vo funkcii od mája 2022);
– Liverpoolsky mestský región – zvíťazil Steven Rotheram, kandidát koalície vedenej labouristami (vo funkcii od mája 2017);
– Severný Tyne – zvíťazil nezávislý (predtým labourista) Jamie Driscoll (vo funkcii od mája 2019);
– Severný Východ – zvíťazila labouristka Kim McGuinnessová;
– Západný Midlands – zvíťazil labourista Richard Parker;
– Údolie Teesu – zvíťazil konzervatívec Ben Houchen (vo funkcii od mája 2017);
– Veľký Manchester – zvíťazil labourista Andy Burnham (vo funkcii od mája 2017);
– Západné Anglicko – zvíťazil labourista Dan Norris (vo funkcii od mája 2021);
– Západný Yorkshire – zvíťazila Tracy Brabin, kandidátka koalície vedenej labouristami (vo funkcii od mája 2021).

Tu je prevaha labouristov ešte výraznejšia ako v miestnych radách, hoci konzervatívci stratili len jedno miesto.

Do londýnskeho zastupiteľstva sa 11 členov volí na základe zoznamov strán v celomestskom obvode. Zvyšní sú zvolení po jednom v 14 volebných obvodoch.

Vo voľbách londýnskeho mestského zhromaždenia došlo vlastne len k jednej zmene. Z 25 miest získali rovnaký počet kresiel ako v roku 2021 labouristi (11), zelení (3) a liberálni demokrati (2). Konzervatívci majú 8 zástupcov. Je to o jedného menej ako v roku 2021 a toto miesto získala strana Reform UK. Účasť na voľbách bola 40,4 %. 

Ako sa očakávalo, došlo k ďalšej porážke konzervatívcov. Z 11 kandidujúcich zvíťazil labourista Chris Webb (58,9 %) pred konzervatívcom Davidom Jonesom (17,5 %) a kandidátom strany Reform UK Markom Butcherom (16,9 %). K zvoleniu stačí jednoduchá väčšina hlasov. Volebná účasť bola 32,5 %.

Konzervatívci si však aj po tejto porážke v doplňujúcich voľbách udržiavajú spoľahlivú nadpolovičnú väčšinu v Dolnej snemovni. Neúspech vo volebnom dni 2. mája asi posilní ich úsilie vypočítavo odsunúť termín volieb na čo najneskôr.

Výsledky volieb z 2. mája znovu naznačili, že víťazstvo labouristov vo voľbách do Dolnej snemovne je v súčasnej situácii v kráľovstve neotrasiteľné. Britskí občania sú unavení z vlády konzervatívcov, ktorá sa už dlhšie zmieta v problémoch a vo voľbách ich „potrestajú“. Ekonomika je však v takej kríze, že východisko z nej bude veľmi ťažké a zložité.  

Nový vodca labouristov Keir Starmer, ktorý je na čele strany od apríla 2020, keď vo vnútrostraníckych voľbách zvíťazil nad výrazne ľavicovo orientovaným Jeremym Corbynom, patrí k zástancom stredovej orientácie strany. Nejaké výrazné ľavicové, sociálne orientované kroky od neho ťažko očakávať. Sociálno-ekonomicky predložia labouristi síce odlišný program ako konzervatívci, ale otázne je, čo pri jeho realizácii dokážu využiť na zlepšenie života bežného Brita.

V zahraničnopolitickej a bezpečnostnej orientácii sa však nedajú robiť už vôbec nijaké ilúzie. Labouristi sa tiež orientujú na USA ako najbližšieho spojenca. Ešte doznievajú škodlivé následky zahraničnej politiky Tonyho Blaira, predsedu vlády v rokoch 1997 – 2007. Sarkasticky ho označovali za Bushovho pudlíka a dodnes považuje útok na Irak v roku 2003 za správny.  

Zakončíme tým, že existuje však aj oveľa staršia britská tradícia, a to necháme bokom imperiálnu, koloniálnu politiku. Ide o zameranie proti Rusku a v širšom aj proti Európe. V teórii medzinárodných vzťahov je rozšírená koncepcia Anglicka a neskôr Veľkej Británie ako „balanséra“, ktorý spravidla podporoval slabšiu stranu v európskych konfliktoch. Nerobili to však z dobroprajnosti či túžby po mieri, ale len preto, aby európske spory využívali vo svoj prospech. Mnohí stredoví pravicoví i ľavicoví politici, ktorí si s poznaním dejín nerobia starosti, o tomto ani netušia.

Konzervatívci si za svoju politiku nezaslúžia nič dobré. Nedá sa však dúfať, že súčasní labouristi niečo na nepokojnej situácii v Európe zlepšia. 

(Celkovo 210 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Jedna odpoveď

  1. „Britskí občania sú unavení z vlády konzervatívcov, ktorá sa už dlhšie zmieta v problémoch…“
    Presne tak. A potom budú zase „unavení z vlády labouristov“ a tak stále dokola. „Krajná pravica“ a prípadne Corbyho alebo iná ľavica nemá v anglosaskom väčšinovom systéme šancu, pritom jedine takéto strany by mohli prispieť k akej takej zmene.
    To by však muselo dôjsť k osvieteniu voličského stáda, aby sa tam niečo zmenilo v rámci daného systému. Možno v nejakej rozprávke pre dospelých (voličov)…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter