V tomto roku sa v NSR bude voliť päť nových krajinských parlamentov. Po voľbách v Badensku-Württembersku 8. marca, budú nasledovať voľby v Porýni-Falcku 22. marca, v Sasku-Anhaltsku 6. septembra, v Meklenbursku-Predpomoransku a v Berlíne 20. septembra. Voľby v Bádensku-Württembersku sa považovali aj za dôležitý test pre spolkového kancelára Friedricha Merza (CDU), ktorého podpora je na historicky nízkej úrovni.
Krátko o Bádensku-Württembersku
V súčasnej podobe bola táto „stará“ krajina vytvorená v roku 1952 zlúčením bývalých historických území Württembersko-Bádensko, Bádensko a Württembersko-Hohenzollernsko. Hlavným mestom je Stuttgart. Krajina je rozlohou menšia ako Slovensko (35 751,46 km²) a na konci roku 2024 v nej žilo vyše 11 245 000 obyvateľov. Patrí medzi najbohatšie a najrozvinutejšie oblasti Nemecka (a Európy).
Krajina je známa tým, že v nej pôsobia viaceré veľké medzinárodné významné priemyslové spoločnosti, najmä výrobcovia automobilov, ale aj jemnej mechaniky a elektroniky. Považuje sa aj za jedno z centier inovácií v EÚ. Menej známe je, že v časti krajiny sú aj obzvlášť priaznivé podmienky pre poľnohospodárstvo. Okrem iného je rozšírené vinohradníctvo.
K stavu hospodárstva len stručne uvedieme, že Bádensko-Württembersko ako súčasť Nemecka tiež upadá do čoraz hlbšej krízy. Najmä výrobcovia automobilov zápasia s problémami s odbytom, ale rastú aj problémy v priemysle a stavebníctvo. Ubudlo približne 60-tisíc pracovných miest a ohrozené sú aj ďalšie, čiastočne kvôli transformácii automobilového priemyslu.
Pôsobí aj silná akademická komunita na vysokej vedecko-výskumnej úrovni. V krajine sú štyri z desiatich nemeckých „excelentných“ univerzít – v Heidelbergu, Karlsruhe, Konstanzi a Tübingene.
Na ilustráciu uvedieme, že Bádensko-Württembersko sa niekedy rozdeľuje na dve národnostné skupiny:
- Bádencov – v Bádensku so symbolickým hlavným mestom v Karlsruhe,
- Švábov – vo Württenbersku.
Zemepisne tieto skupiny oddeľuje pohorie Schwarzwald. Z historických dôvodov stále existujú medzi nimi drobné trenice, ale na politickej úrovni sa neprejavujú. Švábi, ktorých nárečiu je ťažké porozumieť, sú považovaní za veľkých lakomcov a hovorí sa im aj Škóti Nemecka.
Stručne k systému volieb do krajinského parlamentu Bádenska-Württemberska
Krajina je rozdelená na 70 volebných obvodov. Platí päťpercentný prah pre zisk hlasov z krajinského zoznamu. Podľa nového volebného zákona je aj vo všetkých krajinských voľbách zavedený systém dvoch hlasov, ktorý platí v spolkových voľbách. Prvýkrát volili osoby od 16 rokov.
Veľkosť krajinského parlamentu je 120 kresiel. K nim pribúdajú „previsnuté“ a kompenzačné mandáty. V Landtagu z volieb v roku 2021 bolo 154 kresiel.
O prieskumoch volebných preferencií strán
Na čele krajinskej vlády v BW je od mája 2011 Winfried Kretschmann (*1948) zo Zelených (Bündnis 90/Die Grünen). Od volieb v roku 2021 pôsobí vláda koalície Zelených a CDU. Vzhľadom na vek už Kretschmann nekandidoval.
O hlasy voličov sa uchádzalo 21 strán, medzi ktorými boli všetky strany zastúpené v Bundestagu i v Landtagu. Dominantnou témou predvolebnej kampane bola ekonomika. Bádensko-Württembersko je závislé od automobilového priemyslu, ktorý sa nachádza v kríze. CDU varovalo, že treba všetko urobiť preto, aby sa zo Stuttgartu nestal nový Detroit. S klesajúcimi objednávkami zápasia aj iné odvetvia strojárstva ako aj kovospracujúci a elektrotechnický priemysel. Za problémy, ktorým čelí krajina, sa v kampani označovali aj bezpečnosť, utečenci a vzdelávanie.
V tohtoročných prieskumoch volebných preferencii, ktorých bolo sedem, dochádzalo k tesnému súboju CDU a Zelených. Lepšie na tom bola spočiatku CDU, ktorej preferencie boli 27 % – 29 % (dvakrát v januári). CDU viedla v prieskumoch od marca 2023. Zelení mali od 21 % do 28 %. V poslednom prieskume agentúry Forschungsgruppe Wahlen 5. marca sa podpora oboch strán vyrovnala na 28 %. Vyzeralo to na veľmi tesný súboj o víťazstvo.
Preferencie AfD sa pohybovali od 18 % do 20 % (v poslednom prieskume 18 %). SPD mala podporu od 8 % do 10 %. Preferencie Ľavice boli od 5,5 % do 7 % a FDP od 5% do 6 % ale v rámci štatistickej odchýlky sa do parlamentu dostať nemuseli. Len niekedy sa zisťovala aj podpora BSW, ktorá klesla na 3 %.
Výsledky volieb
Vo voľbách podľa predbežných oficiálnych údajov znovu zvíťazili Zelení s 30,2 % (o 2,4 % menej ako v roku 2021) a 56 kreslami tesne pred CDU s 29,7 % (o 5,6 % viac) a rovnako 56 mandátmi. Výrazne posilnila AfD, ktorá dostala 18,8 % (o 9,1 % viac) a teda dosiahla takmer dvojnásobný rast. Má 35 poslancov. SPD mala 5,5 % (o 5,5 % menej) a prepadla sa na historické minimum. Získala 10 kresiel. Počet poslancov sa aj po rôznych neplodných výzvach k šetreniu oproti predchádzajúcemu Landtagu zvýšil o troch.
Da parlamentu sa nedostali FDP s 4,4 % hlasov (o 6,1 % menej) ani Ľavica s 4,4 %, hoci mala o 0,8 % hlasov viac. BSW, ktorá kandidovala prvýkrát, získala 1,4 % hlasov.
Volebná účasť dosiahla 69,6 % (o 5,8 % vyššia).
Predpokladá sa, že bude pokračovať zeleno-čierna koalícia. AfD by podľa počtu poslancov mohla formálne vytvoriť samostatnú koalíciu so Zelenými i s CDU, čo však v súčasnej nemeckej vnútornej politike nie je možné.
Novým predsedom vlády by mohol byť Cem Özdemir (*1965). Má turecký pôvod (z čerkeskej menšiny). Narodil sa už v Nemecku a ide o umierneného moslima, ktorý má za manželku Švédku. Je to skúsený politik Zelených, ktorý bol v rokoch 2008 – 2018 spolupredsedom strany. Okrem toho, že dlhodobo pôsobí ako krajinský poslanec, bol v rokoch 1994 – 2002 a znovu od roku 2013 doteraz poslancom Bundestagu. V rokoch 2004 – 2009 pôsobil v Európskom parlamente. Od decembra 2021 do mája 2025 zastával post spolkového ministra výživy a poľnohospodárstva a súčasne od novembra 2024 do mája 2025 aj post ministra školstva a výskumu vo vláde Olafa Scholza.
Özdemir bol prvým spolkovým ministrom tureckého imigračného pôvodu. Ak by sa stal predsedom krajinskej vlády, bolo by to v dejinách NSR tiež prvýkrát, že tento post by zastával politik s imigračným pôvodom. Zatiaľ však o tom nie je rozhodnuté.
Záver
Výsledok volieb nepriniesol veľké prekvapenia. Zdá sa, že politika na spolkovej i krajinskej úrovni je obrazne vyjadrené v hlbokých zákopoch pozičnej vojny a nemecké krízy sa pri tom ďalej zhoršujú. Hoci v Nemecku je stále relatívny poriadok, občan-volič zatiaľ toho veľa nie je schopný zmeniť. Volí, volí a nebreše a karavána politikov ide ďalej divnou cestou.
Došlo k určitému potvrdeniu trendu, ktorý sa prejavuje v raste podpory pravice, výraznejšie na jej krajnej časti. CDU, ktorá má v krajine silné postavenie (od vytvorenia krajiny až do roku 2011 vyhrávala všetky voľby) si napriek silnej kritike kancelára Merza svoju pozíciu tiež posilnila. Pokračuje úpadok stredovej ľavice, predstavovanej SPD. Znížila sa aj podpora liberálov. Zopakujeme, že krajinská politika má v NSR odlišný charakter ako spolková a na základe výsledkov volieb v jednej krajine nemožno robiť ďalekosiahle závery. Niečo možno naznačia voľby v Porýni-Falcku (tiež stará spolková krajina), ale ani tam sa veľké zmeny neočakávajú. Podľa doterajších prieskumov preferencií vedie CDU s menším náskokom pred SPD. Podpora AfD je zhruba na rovnakej úrovni ako v Bádensku-Württembersku. Do Landtagu by sa mali dostať aj Zelení a na hranici zvoliteľnosti je Ľavica a Slobodní voliči.
