Je to nesporne zaujímavý pohľad právnika (Cynické hry s mŕtvymi), kedysi pôsobiaceho vo funkcii experta Rady OSN pre ľudské práva na súčasný konflikt na Ukrajine, pohľad, ktorý sa v mnohých smeroch drží skutočnej reality, ale súčasne na strane druhej, jeho základný postoj ostáva fakticky len v abstraktnej rovine, v rovine medzinárodného práva ako takého.
Ako je dnes možné hovoriť o porušovaní reálneho medzinárodného práva, keď jeho princípy sú minimálne od roku 1999 aj podľa Zayasa neustále porušované predovšetkým politikou USA, Severoatlantickou alianciou a ďalšími spojencami USA, ktorí by mali byť ako stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN ich garantom?
Faktická realita je teda taká, že dnes, aspoň v oblasti mieru a bezpečnosti vo svete neexistuje žiadne reálne fungujúce medzinárodné právo rovnako, ako tu reálne neexistuje ani jeho garant. Dnes sa rozpory medzi členmi BR OSN dostali na takú úroveň, že nie sú schopní ani v jednom prípade dosiahnuť dohodu, nie sú schopní garantovať mier vo svete. Ak sa teda dnes tvrdí, a tvrdí to aj Zayas, že Rusko porušuje medzinárodné právo, tak presne povedané, porušuje len jeho ideálnu víziu, na ktorú bolo premenené hegemonistickou politikou USA po páde socializmu.
V uvedenej súvislosti stojí tiež za pozornosť fakt, na ktorý poukazuje aj Zayas, že článok 2, bod 4 prvej kapitoly Charty jasne hovorí, že štáty sa majú v medzinárodných vzťahoch zdržať hrozby násilia proti iným štátom. Podľa daného bodu Charty je úplne zjavné a potvrdzuje to aj Zayas, že rozširovanie NATO k hraniciam Ruskej federácie bolo a je jasnou vojenskou hrozbou a to tým skôr, že od roku 2014, napriek tomu že Ukrajina nebola členom NATO, NATO tam neustále rozširovalo svoj vojenský vplyv. Teda ten, kto tu prvý a dlhodobo porušoval Chartu OSN vo vzťahu k mieru ako aj vo vzťahu k Ruskej federácii, bola politika USA ako aj Severoatlantickej aliancie. Zdôrazňovanie obrannej povahy NATO zjavne odporuje jeho agresívnej politike ako voči bývalej Juhoslávii, tak aj proti Líbyi, ako aj použitiu jeho síl v iných krajinách pod heslom pomoci riešiť ich vnútorné krízy. Rozširovanie NATO k ruským hraniciam nebolo vedené snahou o rozvoj priateľských vzťahov s Ruskom, ale bolo vedené vojenskými cieľmi.
Toto dlhodobé porušovanie Charty OSN politikou USA a jeho spojencami sa v našom politickom priestore stále neberie do úvahy. Za súčasný vojnový konflikt na Ukrajine sa jednostranne robí zodpovedným politika Ruskej federácie, či presnejšie povedané, politika Putina. Stále sa prehliada fakt, že Ruská federácia sa snažila nebezpečenstvo plynúce z rozširovania NATO riešiť diplomatickou cestou dlhodobo a na jeho poslednú iniciatívu z januára 2022 hlavní aktéri porušovania medzinárodného práva USA a NATO odpovedali temer výsmechom.
Zayas ostáva v abstraktnej rovine aj pokiaľ ide o mierové urovnanie daného sporu. Zastaviť okamžité boje a sadnúť si za rokovací stôl je pekná idea, lenže Rusko už svojou politikou raz pomohlo zastaviť vojnový konflikt na východe Ukrajiny prostredníctvom Minských dohovorov. A čo bolo hlavným cieľom minských dohôd z pohľadu západných garantov? Po mnohých rokoch sa dnes Merkelová vyjadrila jasne, že hlavným cieľom jej politiky bolo získať čas pre Ukrajinu nie pre vecné riešenie konfliktu na Donbase, ale pre jej vojenské vyzbrojenie, aby to, čo mala Ukrajina riešiť mierovými prostriedkami, riešila za pomoci NATO vojensky. V rovnakom duchu sa vyjadril aj Porošenko, ukrajinský aktér minských dohôd.
Tak kto by dnes dal Rusku záruku, že zastavenie bojov a rozhovory nebudú proti nemu opätovne zneužité a pre Ukrajinu ako aj Západ to bude znamenať príležitosť dozbrojiť Ukrajinu, t.j., lepšie ju pripraviť na pokračovanie vojny?
Minské dohovory boli zo strany Západu a najmä zo strany USA a NATO fakticky využité na prípravu Ukrajiny na súčasný vojnový konflikt. Ako potom môže Zayas vážne tvrdiť, že NATO, po všetkých svojich krokoch smerujúcich proti Rusku a po vyhlásení Ruska za hlavného nepriateľa mieru v Európe poskytne záväzné záruky, že Ukrajina bude neutrálnym štátom? To by NATO muselo zmeniť svoju podstatu, ale ak by k tomu došlo, tak už by to nemohlo byť NATO, pretože pri zmene podstaty sa nutne mení aj forma daného subjektu.
Reči o tom, že medzinárodné právo musí opätovne získať „najvyššiu prioritu“ sú pekné a bolo by to nakoniec aj žiaduce, ale akým spôsobom to dosiahnuť je oveľa zložitejší a komplikovanejší proces, než ako ho naznačuje Zayas. Určite k tomu nebude stačiť, aby si Ukrajina „uvedomila“ že je zneužívaná USA a Severoatlantickou alianciou. V prvom rade musia USA a NATO spolu s EÚ prestať Ukrajinu zneužívať proti Ruskej federácii. Ale toto nie je len otázka uvedomovania si daného faktu, lebo USA, NATO ako aj politici EÚ si tento fakt veľmi dobre uvedomujú, a to už od roku 2014 a napriek tomu Ukrajinu zneužívajú.
(Status na FB stránke Vladimír Manda 8. decembra 2022)
