Varovanie zo Saska-Anhaltska

Foto: ccnul.de / Autor: Marco Verch

Sasko-Anhaltsko patrí medzi menšie spolkové krajiny a nachádza sa v strednom Nemecku. Patrí k trom nemeckým krajinám, ktoré nemajú hranice s iným štátom. Má rozlohu necelých 20,5 tisíca km² a na konci roku 2025 tam žilo o niečo viac ako 2,1 mil. obyvateľov (nejde teda ani o polovicu Slovenska). Hlavným mesto je Magdeburg. Významným mestom je aj Halle. Zdôrazníme, že je „novou“ spolkovou krajinou, teda na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky, čo je významné sociálno-ekonomicky, politicky i kultúrne ako aj z hľadiska volieb v nej.

Už dlhšie bolo jasné, že víťazom volieb bude AfD. Vo vojnovo-hysterickej a rusofóbnej atmosfére v Nemecku a väčšine štátov EÚ vyvolávali však voľby zvýšený záujem kvôli tomu, či AfD dosiahne taký výsledok, aby mohla zostaviť vlastnú vládu. Strach, tobôž vyvolávaný vlastnou zištnosťou a neschopnosťou, má veľké oči.

Stručne k dejinám Saska-Anhaltska

V dejinách rozdrobených nemeckých štátov a štátikov Sasko-Anhaltsko nebolo samostatným štátno-administratívnym územím a tak jeho dejiny napriek historicky znejúcemu názvu, sú krátke. Vzniklo až po druhej svetovej vojne a krajina s týmto názvom fungovala od roku 1946. Jej najvýznamnejšími územnými predchodcami boli pruská provincia Sasko a Slobodný štát Anhaltsko. V sovietskej zóne a neskôr v NDR Sasko-Anhaltsko existovalo do roku 1952. Väčšina jeho územia po územnej reforme prešla do okresov Magdeburg a Halle. Sasko-Anhaltsko sa obnovilo v roku 1990.

Krátko o hospodárskom vývoji Saska-Anhaltska

Územie krajiny patrilo k rozvinutejším častiam NDR. V okrese Magdeburg bola strojárenská výroba, vrátane ťažkej, a významné bolo aj poľnohospodárstvo. Okres Halle bol centrom chemického priemyslu a veľké chemické závody vytvorili tzv. Stredonemecký chemický trojuholník, ktorý čiastočne funguje dodnes. Ťažil sa tam aj lignit a medená ruda.

Po roku 1990 privatizácia „rozdrobila“ veľké podniky z čias NDR. V strojárstve, chemickom priemysle a baníctve ich veľká časť zanikla. Bola v tom nielen pomstychtivosť, ale aj „pomoc“ zvýšeniu konkurencieschopnosti západonemeckých podnikov. Stratili sa desaťtisíce pracovných miest. Vznikla veľká nezamestnanosť, ktorá pomaly začala klesať po roku 2005.

Oficiálne pramene hovoria o „pomalom, ale relatívne stabilnom hospodárskom oživení“ krajiny, čo sa dokazuje rastom „čarovného“ ukazovateľa HDP. Avšak podľa HDP na obyvateľa ide o najchudobnejšiu časť Nemecka a aj podľa viacerých iných sociálno-ekonomických ukazovateľov je Sasko-Anhaltsko pod celonemeckým priemerom, neraz celkom na chvoste.

Ranou pre zlepšenie hospodárskych pomerov v krajine sa stal „príbeh“ s americkým výrobcom čipov Intel. S veľkým humbugom sa v roku 2023 ohlasovalo, že do Magdeburgu príde investor, ktorý ho premení na high-tech metropolu. Štát bol k investorovi, ktorý sľuboval 3 000 nových pracovných miest, veľkodušný a chystal sa mu preplatiť približne tretinu nákladov na projekt. Ignorovali sa pri tom kritické hlasy odborníkov, či sa bude vyrábať naozaj to, čo Nemecko a Európa potrebuje. Už v roku 2024 však Intel projekt odložil na neurčito s tým, že potrebuje šetriť. V lete 2025 aktivity v Magdeburgu ukončil úplne a na jeho okraji zostalo len prázdne pole s názvom High-Tech Park. Nuž čo s nemeckým obdivom k Amerike? Krajinská vláda má záujem pokračovať v takýchto projektoch, ale za súčasnej hospodárskej situácie v celom Nemecku to je zložité.

Sasko-Anhaltsko sa dlhodobo „vyľudňuje“. Od roku 1990 sa počet jeho obyvateľov znížil o vyše trištvrte milióna. Podiel cudzincov v roku 2022 bol 7,4 %, čo je štvrtý najnižší podiel v spolkových krajinách.

O voľbách v Sasku-Anhaltsku od roku 1990

Všetky krajinské voľby boli v riadnom termíne. V prvých voľbách v októbri 1990 sa do Landtagu dostalo 5 strán. Zvíťazila jasne CDU (39 %) pred SPD (26,0 %), FDP (13,5 %) a PDS (Stranou demokratického socializmu, ktorá bola nástupkyňou komunistickej SED /Jednotnej socialistickej strany/ s 12,0 %) a Zelenými (5,3 %). V júni 1994 sa počet strán znížil na štyri. Tesne zvíťazila CDU (34,4 %), pred SPD (34,0 %), PDS (19,9 %) a Zelenými (5,1 %). V apríli 1998 s náskokom víťazila SPD (35,9 %) pred CDU (22,0 %), PDS (19,6 %) a pravicovo-extrémistickou DVU (Deutsche Volksunion – Nemecká ľudová únia s 12,9 %). V apríli 2002 znovu jasne zvíťazila CDU (37,3 %), pred PDS (20,4 %), SPD (20,0 %) a FDP 13,3 %). Po voľbách v marci 2006 zostali v krajinskom parlamente rovnaké strany. S náskokom zvíťazila CDU (36,2 %) pred PDS (24,1 %), SPD (21,4 %) a FDP (6,7 %). V marci 2011 (volebné obdobie sa predĺžilo na 5 rokov) sa zloženie Landtagu značne zmenilo. Znovu s náskokom zvíťazila CDU (32,5 %), pred novou stranou Ľavica (nástupkyňou PDS, ktorá vznikla v júni 2007, s 23,7 %), SPD (21,5 %) a Zelenými (7,1 %). K výraznej zmene zloženia krajinského parlamentu došlo aj v marci 2016. Zase zvíťazila CDU (29,8 %) pred pravicovou AfD, označovanou za extrémistickú, (vznikla vo februári 2013, s 24,3 %), Ľavicou (16,3 %), SPD (10,6 %) a Zelenými (5,2 %). V júni 2021 znovu jasne zvíťazila CDU (37,1 %), pred AfD (20,8 %), Ľavicou (11,0 %), SPD (8,4 %), FDP (6,4 %) a Zelenými (5,9 %). Volebná účasť sa pohybovala od 44,4 % (2006) do 71,5 % (1998).

Vlády boli relatívne stabilné, len na začiatku 90. rokov sa ich predsedovia častejšie menili. Až na jednu výnimku boli všetky vlády koaličné. Predsedami vlád boli postupne Gerd Gies (CDU, v koalícii s FDP, 1990 – 1991), Werner Münch (CDU, v koalícii s FDP, 1991 – 1993), Christoph Bergner (CDU, v koalícii s FDP, 1993 – 1994), V roku 1994 sa vytvoril tzv. magdeburský model, čo znamenalo menšinovú vládu SPD na čele s Reinhardom Höppnerom (v rokoch 1994 – 1998 v koalícii so Zelenými a v rokoch 1998 – 2002 jednofarebnú, pričom obe vlády podporovala PDS). Ďalším predsedom vlády bol Wolfgang Böhmer (CDU), v rokoch 2002 – 2006 koalícia s FDP a v rokoch 2006 – 2011 s SPD. Najdlhšie bol predsedom vlády Reiner Haseloff (CDU). V rokoch 2011 – 2016 viedol vládu v koalícii s SPD, v rokoch 2016 – 2021 s SPD a Zelenými a v rokoch 2021 – 2026 s SPD a FDP. V januári 2026 sa Haseloff vzdal funkcie a nahradil ho Sven Schulze a koalícia funguje doteraz. 

Voličské nálady v krajine sa menili, ale vytvorili sa aj dlhšie trvajúce trendy. Najúspešnejšou stranou bola CDU, ktorá do roku 2021 zvíťazila v 6 zo 7 volieb, viackrát s výrazným náskokom. Aj zo siedmich predsedov vlád boli šiesti z CDU. Na čele vlád je CDU spolu 28 rokov, z toho v posledných 24 rokoch nepretržite.

Silné boli však aj ľavicové strany, postkomunistické PDS a Ľavica ako aj tradičná SPD. Po úspechoch AfD od roku 2016 podpora ľavice klesala.

Menej sa darilo Zeleným a najmä FDP, ktoré neboli zastúpené vo všetkých parlamentoch. Účasť DVU v parlamente bola len epizódou.

Kampaň pred voľbami 2026

V Sasku-Anhaltsku je 41 volebných obvodov. Krajinský parlament musí mať najmenej 83 poslancov členov, ale jeho veľkosť sa môže zväčšiť o „prevísajúce“ a vyrovnávacie mandáty. Po voľbách v júni 2021 bolo v Landtagu 97 kresiel.

O miesta v Landtagu sa uchádzalo 15 strán. Za najdôležitejšie témy volebnej kampane sa považovali migrácia, vzdelávanie a hospodárske problémy. 

Od začiatku augusta sa uskutočnilo 6 prieskumov preferencie strán. S veľkým náskokom v nich viedla AfD s podporou 40 – 43 % (od mája 2026 má podporu stále 40 % a viac) pred CDU s preferenciami 22 – 23 %. AfD mala už od novembra 2024 vyššiu podporu ako CDU. Cieľom AfD, podľa vyjadrenie niektorých jej predstaviteľov, bolo získať 45 % hlasov.

Ľavica mala v prieskumoch podporu 11 – 13 %, SPD 6 – 9 % a Zelení 4 – 6 %. Aliancia Sahry Wagenknechtovej (ďalej len BSW), ktorá kandiduje prvýkrát, mala preferencie od 3 do 5 %, Podpora FDP bola od 2 do 4 %. 

Uvedieme stručný výber z volebných programov štyroch strán, ktoré sa podľa prieskumov „isto“ mali dostať do Landtagu.

AfD: „Krajina na prvom mieste.“ Kľúčové body: migrácia a azyl; vnútorná bezpečnosť; energetika, hospodárstvo a životné prostredie; rodina, spoločnosť a kultúra. Bol pripravený 100-dňový núdzový program, načrtávajúci opatrenia, ktoré AfD plánovala zaviesť ihneď po voľbách.

CDU: „Urobiť Sasko-Anhaltsko silnejším, ale len s nami.“ Témy: Ekonomická sila je základom dobrých miezd a stabilnej krajiny, Viditeľné bezpečnostné opatrenia v celej krajine, Zmodernizovať vzdelávanie, Rodina v stredobode pozornosti, Viac spravodlivosti v sociálnom systéme, Bezpečná zdravotná starostlivosť, Ukončiť nelegálne prisťahovalectvo, Posilniť dobrovoľnícku prácu, Kultúra a médiá s dôverou, Digitalizácia a fungujúci štát;  

SPD: „So srdcom, presvedčením a sebavedomím Za našu domovinu Sasko-Anhaltsko.“ Témy: Práca, priemysel, energetika; Dobrá práca a príjmy; Zdravie a bezpečný život; Vzdelávanie, veda, budúcnosť; Príroda a klíma, zodpovednosť za budúcnosť; Zatraktívniť detskú a mládežnícku politiku; Vytvárať bezpečnosť, presadzovať právny štát; Brániť demokraciu; Zjednocovať prostredníctvom kultúry, náboženstva a športu; Mobilita, bývanie a živé miesta rozhodujú o kvalite života; Výživa a poľnohospodárstvo: vytváranie základov života; Komunálne záležitosti: rozhodovanie na miestnej úrovni; Nemecko, Európa. Sasko-Anhaltsko; Fungujúci štát;  Priestor pre mestá a obce.

Ľavica: „Domovina je tu pre všetkých.“ Témy: Mier; Demokracia; Finančná politika; Politika rovnosti; Vzdelávacia politika; Vysokoškolská politika; Sociálna politika; Kultúra a médiá; Komunálna politika a bývanie; Priemyselná a hospodárska politika; Európska politika; Migračná a integračná politika; Dopravná politika; Energetika; Poľnohospodárstvo; Životné prostredie a klíma; Vnútorná politika; Justícia; Digitalizácia.

Zjednodušené to zhodnotíme tak, že chudák volič sa ťažko orientoval, lebo programy sa na seba príliš podobali a spravidla boli aj dlhé. Zvláštnym znakom bolo viac nacionalizmu (spomínanie domoviny /Heimat/) v nich, ako to je v nemeckých volebných programoch z posledných rokov zvykom. Opatrne sa však vyjadrovalo o migrácii a podpore LBGT+. Zaujímavé, je že CDU, ktorá v krajine vládla posledných viac ako 20 rokov, „naraz precitla“ a videla vážne problémy. K tomu, že ich spôsobila zväčša sama, sa nepriznala.

Obyvateľom krajiny sa stále vytýka vyrovnávanie sa s „dedičstvom komunizmu“, ale oveľa viac im poškodili následky chamtivej a pomstychtivej privatizácie, z ktorej profitovali kruhy v západnej časti Nemecka. Okrem starých pojmov Ossi a Wessi, ktoré sa ešte stále používajú, aj keď len málo, sa v súvislosti s atmosférou v „nových“ spolkových krajinách objavuje slovo „Ostalgie“. Vyjadruje nostalgiu po východe, teda NDR. Atmosféru kampane doplníme dvomi zaujímavými a protirečivými momentmi.

Prvý je z dielne AfD. Krajinského vedúceho AfD Ulricha Siegmunda nemožno podozrievať zo sympatií k NDR. Na kampaň však vyrážal na mopede značky Simson obľúbenom v NDR, ktorý je jedným zo symbolov socialistickej minulosti.

Druhý súvisí s CDU. Predseda krajinskej vlády Schulze bol neraz v zložitej „straníckej“ situácii, keď sa snažil v mnohých veciach dištancovať od politiky kancelára Friedricha Merza, ktoré mali na Sasko-Anhaltsko zlé dopady.

Výsledky volieb

Voľby vyžadujú hlbšiu analýzu ako iné krajinské voľby, ale zatiaľ zostaneme len pri ukazovateľoch zisku hlasov a kresiel. Výrazne zvíťazila AfD. S 43,8 % hlasov dosiahla historicky najvyšší zisk jednej strany vo voľbách v Sasku-Anhaltsku. S nárastom 23,0 % oproti voľbám v roku 2021 viac ako zdvojnásobila svoju podporu. Strana niektorými svojimi krokmi umožňuje kritiku za prejavy pravicového extrémizmu. Odsúdeniahodná je však pokrytecká podpora, ktorú sily kritizujúce AfD prejavujú ukrajinským neonacistom, otvorene glorifikujúcim fašistických vojnových zločincov.

Voľby boli katastrofou pre CDU. Umiestnila sa síce na druhom mieste so 17,2 % hlasov (čo je strata 19,9 % oproti roku 2021), ale dostala tvrdý úder, k akému vo voľbách často nedochádza. Nepomohlo strašenie Merza ani iných politikov a médií. Pre CDU je potupou aj to, že nezískala ani jeden priamy mandát (v roku 2021 ich mala 40). AfD vyhrala v 38 obvodoch (v roku 2021 v jednom) a prekvapujúco v troch Ľavica.

Poradie na troch ďalších miestach bolo iné, ako naznačovali prieskumy. Rozdiely v počte hlasov však boli malé. Opäť prekvapujúco tretia skončila SPD s 9,3 % podporou (o 0,9 % viac ako v roku 2021). Za ňou boli tiež prekvapujúco, Zelení so ziskom 8,9 % hlasov (o 3,0 % viac). Až na piatom mieste skončila Ľavica, za ktorú hlasovalo 8,6 % voličov (o 2,4 % menej).

Do Landtagu sa nakoniec dostala aj BSW s 5,3 % hlasov. Na jej potenciál naznačovalo, že v spolkových voľbách vo februári 2025 bola v krajine na treťom mieste s 11,3 % podporou.   

Mimo krajinského parlamentu zostala FDP s 2,6 % voličov. Stratila 3,8 %.

Ak sa „pohráme“ s číslami, tak dôjdeme k údajom, že v terajších voľbách mala pravica (AfD, CDU a FDP) spolu 63,6 % hlasov, pričom v roku 2021 to bolo 64,3 %, teda stagnovala (len minimálne sa oslabila). Ľavicové sily (SPD, Ľavica a BSW) mali v tomto roku 23,2 % voličov a v roku 2021 len 19,4 %. Abstraktne štatisticky teda sila ľavice v krajine mierne narástla (o niečo menej, ako bol zisk BSW, lebo strana Ľavica tiež stratila).  

Mohlo to byť spôsobené aj účasťou na voľbách. Dosiahla 77,8 % (o 17,5 % viac ako v roku 2021). Išlo aj o najvyššiu účasť na voľbách od roku 1990.

Zatiaľ sa nič neuvádza o „prevísajúcich“ a vyrovnávacích mandátoch. Rozdelenie 83 kresiel je: AfD – 39, CDU – 15, SPD, Zelení a Ľavica po 8 a BSW 5. AfD teda chýbajú 3 miesta do nadpolovičnej väčšiny.

O tom, aká bude nová vláda, sa zatiaľ hovorí opatrne. CDU, SPD, Zelení a Ľavica odmietajú spoluprácu s AfD. BSW je s ňou v antagonistickom vzťahu, hoci niektorí „odborníci“ ju považujú za možného politického partnera AfD a niekedy ju do toho priam tlačia. Týmto krokom by však BSW spáchala politickú samovraždu. Na druhej strane, aby mali všetky strany v Landtagu bez AfD väčšinu, potrebujú koalíciu s BSW, alebo aspoň jej podporu. Menšinová vláda v akejkoľvek podobe bude mať veľmi ťažkú úlohu. Nechajme sa však prekvapiť, lebo v politike, v záujme podielu na moci je možné všetko a v podmienkach upadajúcej neoliberálnej globalizácie to funguje dvojnásobne.

Záver

Vzhľadom na nezvyčajne vysokú pozornosť i vášne, ktoré tieto voľby s 1,7 miliónom potenciálnych voličov vzbudili a strašenie ich výsledkami, nebudeme robiť ďalekosiahle závery. K hodnoteniam sa treba vrátiť s odstupom času, minimálne po tom, ako dopadnú krajinské voľby v Meklenbursku-Predpomoransku a Berlíne za necelé dva týždne. Médiá chrlia množstvo neraz protirečiacich si hodnotení. Zdôrazníme, že kritická situácia v Sasku-Anhaltsku vznikala dlhodobo v dôsledku politiky širokých „stredových“ strán, viac na pravej časti spektra, tu najmä CDU. Nesplnila sa najhoršia obava „výbušne“ nastrašených politikov a médií a AfD nemá na vlastnú vládu. Ide však o Pyrrhovo víťazstvo, lebo sa nevie, ako sa vo vzniknutej situácii bude dať vládnuť po starom (ale aj po novom). Merz už zaplakal, že vládna koalícia stratila nielen silu, ale aj emocionálne spojenie s masami. Voliči vyslali vážne varovania do Berlína aj Bruselu. Dokážu sa tam mocipáni spamätať a zmeniť svoju mrzkú až zákernú politiku?