Ilustrácia: Saifee Art | unsplash.com
Podľa aktuálnej mienky niektorých ľudí Washington by mal začať plánovať oslavné sprievody na počesť víťazstva. „Vyhrali sme. Irán prehral. Bodka,“ tvrdí Scott Jennings z CNN. Hugh Hewitt to odobril, denník Wall Street Journal na redakčnej strane tiež uznáva, že sa karta obracia. Pritom všetci majú pravdu. Americká armáda zabezpečuje prúdenie ropy cez Hormuzský prieliv od spojencov USA v oblasti Perzského zálivu a zároveň blokuje iránsky export. Ide o pozoruhodný prejav vojenskej vynaliezavosti. To však neznamená, že vojna je úspešná.
Pripomeňme si, ako k tomu došlo. V júni 2025 USA a Izrael masívne bombardovali iránske jadrové zariadenia a Trump vyhlásil, že tamojší jadrový program bol „zlikvidovaný“. O osem mesiacov neskôr, vo februári, USA vstúpili do vojny znova, no s oveľa väčšími ambíciami. Zaútočili na iránske vedenie, pričom zabili najvyššieho vodcu a mnohých vysokopostavených predstaviteľov. Trump vyzval Iráncov, aby zvrhli svoju vládu. Cieľ bol jasný: zmena režimu.
Islamská republika však prežila, zomkla sa okolo generálov presadzujúcich tvrdú líniu, dosadila nového najvyššieho vodcu a použila zbraň, ktorou sa dlho vyhrážala: uzavretie Hormuzského prielivu, cez ktorý prúdi približne pätina svetovej ropy. Po viac ako siedmich mesiacoch vojny vedú teraz Spojené štáty rozsiahlu kampaň, ktorej cieľom je prinútiť Irán, aby prestal blokovať túto vodnú cestu, ktorá bola pred vypuknutím vojny otvorená. Washington spustil túto operáciu so zámerom obnoviť pôvodný stav, pričom dosiahnutý pokrok označuje za víťazstvo.
Zamyslime sa nad nákladmi spojenými len s návratom do pôvodného stavu. Podľa Pentagonu dosiahli výdavky 45 miliárd dolárov a Rozpočtový úrad Kongresu odhaduje, že aj konflikt nízkej intenzity bude stáť ďalšie dve miliardy dolárov mesačne. Zahynulo najmenej 19 príslušníkov amerických ozbrojených síl. USA pravdepodobne spotrebovali polovicu až dve tretiny svojich zásob určitých typov pokročilých raketových striel určených na zachytávanie cieľov. Ich doplnenie by mohlo trvať viac ako päť rokov, pričom ide o zbrane, ktoré by USA potrebovali v prípade konfliktu s Čínou. Do konca júna bolo z Tichomoria na Blízky východ presunutých najmenej šesť amerických vojnových lodí.
Od vypuknutia vojny sa ceny surovej ropy Brent pohybujú v priemere okolo 100 dolárov za barel, čo je približne o 40 percent viac než pred vojnou. Mark Zandi, hlavný ekonóm spoločnosti Moody’s Analytics odhadol, že náklady spojené s vojnou predstavovali pre priemernú domácnosť k júlu viac než 1 200 dolárov, a to v dôsledku vyšších cien, úrokových platieb a vojenských výdavkov. Len za benzín a naftu zaplatili Američania navyše približne 130 miliárd dolárov. Vyššie ceny nafty zvýšili náklady na nákladnú dopravu, poľnohospodársku výrobu aj potraviny. Rodiny, ktoré vykurujú svoje domovy vykurovacím olejom, môžu túto zimu čeliť účtom vyšším až o 50 percent.
Škody v zahraničí sú ohromujúce. Dôvera štátov Perzského zálivu voči Washingtonu sa zrútila. Okrem toho čelia prudkému rastu nákladov na prepravu a kolapsu cestovného ruchu. Obsadenosť hotelov v Dubaji klesla z takmer 85 percent vo februári na 23 percent v marci. Vlády musia vynakladať miliardy na opravu infraštruktúry a budovanie alternatívnych trás obchádzajúcich Hormuzský prieliv. Krajiny dovážajúce energiu – teda väčšina sveta – majú problémy s úhradou účtov.
Počas vojny vo Vietname USA pravidelne zverejňovali údaje o rozsiahlych škodách spôsobených nepriateľovi: od zničených zbraní až po počty padlých nepriateľských vojakov. Skutočným meradlom úspechu však je, či tieto škody prinútia protivníka kapitulovať. Irán sa zatiaľ nevzdal a existujú dôvody domnievať sa, že ďalšie bombardovanie na tejto skutočnosti nič nezmení.
Základný problém Trumpovho prístupu spočíva v tom, že sa nevie rozhodnúť, či chce zmeniť politiku Iránu alebo nahradiť jeho vládu. Minister financií Scott Bessent na tento rozpor poukázal v septembri, keď vyhlásil, že odkaz pre ostatné krajiny znie: „Toto je koniec režimu.“ V tom istom rozhovore však zároveň tvrdil, že cieľom nemusí byť nevyhnutne pád vlády, lež vyvinutie tlaku, ktorý by ju prinútil zasadnúť k rokovaciemu stolu.
Počas vystúpenia v OSN minulý mesiac Trump premýšťal, či má uzavrieť dohodu, ktorá by Iránu umožnila obnovu a stať sa významnejšou krajinou alebo či má „zničiť islamskú republiku, a to rýchlo“. Medzitým jeho vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner rokovali s iránskymi predstaviteľmi. Washington sa teda vláde vyhrážal zničením a zároveň od vlády žiadal, aby seriózne rokovala.
Ak sa iránski lídri domnievajú, že Washington ich má v úmysle zničiť bez ohľadu na ich konanie, prečo by robili ústupky? Mali by motiváciu klásť odpor, spôsobovať škody a prežiť USA. V časopise Foreign Affairs Stephen Biddle plus spoluautori tvrdia*, že vojny sa nakoniec končia politickými dohodami. Vojenská sila môže zlepšiť podmienky týchto dohôd, ale nemôže ich nahradiť. USA na túto lekciu opakovane zabúdajú, od Vietnamu cez Afganistan až po Irak, pričom preukazujú mimoriadne schopnosti v ničení armád, ale oveľa menej v prevedení úspechov na bojiskách na trvalé politické výsledky.
Trumpova administratíva sa musí rozhodnúť, čo vlastne chce. Ak je cieľom zmena politiky – znovuotvorenie Hormuzskej úžiny, obmedzenie iránskeho jadrového programu a potlačenie jeho regionálnej agresie – musí definovať dosiahnuteľné podmienky a tlačiť na Irán, aby ich prijal. Ak je cieľom zmena režimu, musí plánovať krvavý boj, pravdepodobne s väčším regionálnym presahom. Kým Washington tento rozpor nevyrieši, krajina zostane uviaznutá vo svojom najnovšom blízkovýchodnom močiari.
* Vojenská sila nikdy nedokáže úplne eliminovať schopnosť protivníka konať samostatne. Tvorcovia politiky, ktorí túto skutočnosť ignorujú, budú naďalej rozpútavať vojny, ktoré nedokážu úspešne ukončiť, pričom ich plány i ozbrojené sily budú zle prispôsobené konfliktom, do ktorých sa napokon zapoja. Lipnutie na mýte o vojenskom víťazstve je nákladný zvyk.
(posledný odstavec z rozsiahleho citovaného článku vo FA – pozn. prekl.
Zdroj:
https://www.washingtonpost.com/opinions/2026/10/09/some-tout-us-victory-iran-costs-tell-different-story/ October 9, 2026
© The Washington Post
Preložil Ladislav Hohoš.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008