Prezident Harry Truman podpisuje Severoatlantickú zmluvu 4. apríla 1949
vo Washingtone. Foto: Wikipedia
Európa, ktorá míňa viac na obranu, bude menej závislá – a menej úctivá.
Dokonca aj ľudia, ktorí nemajú radi Donalda Trumpa, mu pripisujú zásluhy za jednu vec: totiž, že dokázal prinútiť NATO, aby platilo svoj spravodlivý podiel. Americkí prezidenti sa už dlho sťažujú na rozdelenie bremena. Trump bol hrubý, teatrálny a transakčný, ale názor, ktorý vyjadril, bol značne rozšírený. A Európania pochopili posolstvo. Neamerické krajiny NATO v roku 2014 spoločne minuli na obranu 1,4 percenta svojho súhrnu hrubého domáceho produktu; v roku 2025 to bolo takmer 2,3 percenta.
Lež dávajte si pozor na to, čo si želáte.
Obvyklý predpoklad je, pokiaľ Európa minie viac, Spojené štáty minú menej. To je preukázateľne chybné. Európske výdavky na obranu sú na najvyššej úrovni za posledné desaťročia, avšak Trump navrhol obranný rozpočet v úžasnej výške 1,5 bilióna dolárov na fiškálny rok 2027.
Výdavky USA na obranu nikdy neboli určované iba potrebami NATO. Odrážajú úlohu Ameriky ako globálnej superveľmoci so základňami, flotilami a záväzkami po celom svete. Washington chce odradiť Rusko, čeliť Číne, premietať svoju moc na Blízkom východe, chrániť globálne námorné trasy, brániť vlasť, udržiavať jadrovú prevahu, dominovať vo vesmíre, byť lídrom v oblasti dronov i umelej inteligencie a zachovať si schopnosť bojovať ďaleko od domova. Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie v roku 2018 vypočítal, že priame výdavky na obranu v Európe naozaj tvorili len približne päť percent celkových amerických výdavkov na obranu.
S rastúcimi európskymi výdavkami sa kontinent stane menej závislým od USA a menej úctivým voči nim.
Viac ako 75 rokov poskytuje americká dominancia v NATO Washingtonu obrovské výhody. USA majú viac ako 30 vojenských základní po celej Európe a tie im umožňujú premietať svoju moc nielen v Európe, ale aj v Afrike, na Blízkom východe a v Ázii. Americké operácie na Blízkom východe vrátane vojen v Iraku a Afganistane a v poslednej dobe aj v Iráne vo veľkej miere záviseli od prístupu, základní a práv na prelety v Európe. Krajiny NATO často umožňovali USA využívať ich zariadenia, hoci nesúhlasili s vojnou, ktorú vedú. Lenže keď Európania uvidia, že Amerika je nespoľahlivá alebo dokonca nepriateľská, budú pociťovať menšiu potrebu vyhovieť Washingtonu.
USA predpokladali, že spojenci budú vždy stáť za ich širšou stratégiou vrátane ekonomických kampaní. Ako však píše bývalá úradníčka Pentagónu Celeste Wallanderová v časopise Foreign Affairs, Európa už má svoje vlastné záujmy a nástroje. Drží veľkú časť zmrazených aktív Ruska. Zavádza vlastné sankcie na ruskú lodnú dopravu, financie a technológie. Je domovom SWIFT, platobného systému, pričom vylúčenie hlavných ruských bánk zo systému bolo veľmi dôležité. Ak chce Washington zmierniť tlak na Moskvu v rámci dohody s prezidentom Vladimirom Putinom, Európa môže odmietnuť. Ak chce Washington zintenzívniť tlak na Irán alebo Čínu, Európa môže váhať.
Potom je tu otázka zbraní. Jednou zo skrytých výhod amerického vedenia v NATO bolo, že Európania kupujú americké zbrane. Kúpili lietadlá F-35, HIMARS, Patriots, lietadlá P-8 a mnoho ďalších systémov nielen preto, že sú dobré, ale preto, že spájajú Európu so Spojenými štátmi. Spoločné vybavenie uľahčuje spoločné operácie. Zároveň tým uisťujú štáty v prvej línii, že americké jednotky zostanú zapojené.
Európski predstavitelia však teraz otvorene hovoria o potrebe znížiť závislosť od amerického hardvéru. Obávajú sa, že Trumpova administratíva by v budúcnosti mohla zadržať aktualizácie softvéru, náhradné diely alebo operačnú podporu. Keď sa Dánsko bude musieť obávať, že americký prezident ohrozuje Grónsko, trikrát si rozmyslí, či si od Spojených štátov kúpi zbrane novej generácie.
Pre americké zbrojárske spoločnosti by to mohla byť veľká strata. Pre americkú stratégiu by to mohla byť ešte väčšia strata. Predaje zbraní neznamenajú iba obchodné transakcie. Vytvárajú sa tak návyky na spoluprácu plus zdieľané stratégie.
Napokon tu ešte je konečné nebezpečenstvo. Ľahko sa nám hovorí, že „Európa“ míňa viac, ale obranné rozpočty sú stále národné. A väčšina európskych vlád je na mizine. Analytička Liana Fix v časopise Foreign Affairs pripomenula, že krajinou s najväčšou kapacitou míňať je Nemecko. A teraz začína míňať v pozoruhodnom rozsahu.
Horeuvedené je nevyhnutné. Nemecko bolo príliš dlho príliš pasívne. Je to liberálna demokracia hlboko zakorenená v Európe, niet teda dôvodu obávať sa nejakého agresívneho impulzu skrytého v jej politickej DNA. Veľkosť a moc však v medzinárodnej politike hrajú dôležitú úlohu. Nemecko, ktoré míňa oveľa viac ako jeho susedia, nevyhnutne vyvolá úzkosť vo Francúzsku, v Poľsku a v menších okolitých krajinách.
Genialita americkej stratégie po roku 1945 spočívala v tom, že predmetný problém vyriešila. Zbavila európske krajiny potreby myslieť a konať ako tradičné veľmoci. Pod záštitou USA sa Francúzsko a Nemecko nemuseli navzájom vyvažovať. USA utlmili vnútroeurópske rivality, ktoré viedli k stáročiam katastrofických vojen. Vytvorili systém, ktorý bol stabilný, mierumilovný a proamerický.
Spustili sme reťazovú reakciu. Američania časom začnú postrádať staré NATO; nie preto, že bolo spravodlivé, ale preto, že s Amerikou v centre bolo najúspešnejším bezpečnostným systémom, aký kedy svet poznal.
Zdroj: Fareed Zakaria. Opinion, The U.S. will pay for the chain reaction Trump set off in NATO. The Washington Post10.7.2026
Preložil Ladislav Hohoš.
Poznámka prekladateľa
Názor mienkotvorného US politológa môže čitateľ porovnať s názorom vplyvného ruského politológa R. Iščenka. Okrem zásadných odlišností daných zásadne odlišnými geopolitickými záujmami USA a RF pozorný čitateľ môže nájsť v oboch textoch určité styčné body ohľadom hodnotenia súčasnej reality, resp. geopolitickej situácie.
