Lisabonská zmluva medzi základné hodnoty EÚ zaraďuje úctu k ľudskej dôstojnosti, slobodu, demokraciu, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv menšín. Je preto opodstatnené povedať, že hodnoty, ktoré reprezentovali fašistické a nacistické hnutia, sú v príkrom rozpore s európskymi hodnotami.
Tento rozpor niektorým ukrajinským predstaviteľom uniká a nie každý v Európe je ochotný na tieto problémy poukazovať. Poliaci, ktorí patria k najsilnejším podporovateľom Ukrajiny pri obrane pred ruskou agresiou, však tento problém nemajú a dokážu nahlas upozorniť na neprijateľné kroky niektorých ukrajinských predstaviteľov, ktoré smerujú priamo proti základným hodnotám Európskej únie.
V Poľsku aktuálne veľmi negatívne zarezonovalo rozhodnutie Ľvovskej oblastnej rady vyhlásiť rok 2027 za rok Ukrajinskej povstaleckej armády, jej veliteľa Romana Šuchevyča a predstaviteľa Organizácie ukrajinských nacionalistov Oleha Olžyča.
Regionálni poslanci v Ľvove prijali toto uznesenie 20. októbra. Výber osobností a organizácie odôvodnili výročiami, ktoré pripadnú na rok 2027: 120. výročím narodenia Šuchevyča a Olžyča a 85. výročím vzniku UPA. Predseda kultúrneho výboru rady Svjatoslav Šeremeta rozhodnutie obhajoval ako pripomienku ukrajinských dejín a národných hrdinov.
V Poľsku však uznesenie vyvolalo pobúrenie. Poľský Inštitút národnej pamäti označil Šuchevyča za „architekta“ zločinov ukrajinských nacionalistov proti poľskému obyvateľstvu a rozhodnutie Ľvova interpretoval ako súčasť dlhodobého budovania jeho oficiálneho kultu. Inštitút zároveň pripomenul Šuchevyčovo pôsobenie v nacionalistickom hnutí, spoluprácu s nemeckými vojenskými štruktúrami a jeho veliteľskú úlohu v UPA vrátane rozkazu, ktorý Šuchevyč vydal svojim podriadeným veliteľom: „Vyhubiť do posledného. Čisto poľské dediny vypáliť, v zmiešaných dedinách vyvraždiť iba poľské obyvateľstvo.“
Poľský chargé d’affaires na Ukrajine Piotr Łukasiewicz uviedol: „Oslavovanie UPA a zločineckých predstaviteľov je v rozpore s európskymi hodnotami… Roman Šuchevyč je zločinec spolupracujúci s nacistami, poškvrnený krvou tisícov nevinných obetí – ľudí zavraždených len preto, že boli Poliaci. Obeami týchto vrážd boli aj samotní Židia, Česi, Arméni a Ukrajinci, ktorí pomáhali svojim susedom a nesúhlasili so spolupáchateľstvom na zločine.“
Proti rozhodnutiu sa postavili viacerí vysokopostavení poľskí predstavitelia. Minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz ho označil za neprijateľné a varoval, že namiesto budovania dôvery prehlbuje rozdelenie. Predstavitelia prezidentskej kancelárie, bezpečnostných inštitúcií aj diplomacie zdôraznili, že poľská pomoc Ukrajine v jej obrane proti ruskej agresii neznamená mlčanie pri oslavovaní osôb, ktoré Poľsko spája so zločinmi proti svojim občanom.
Kriticky reagoval aj premiér Donald Tusk. Rozhodnutie označil za nerozumné a škodlivé predovšetkým pre samotnú Ukrajinu, pretože komplikuje pozíciu jej podporovateľov v Poľsku a môže nahrávať Rusku.
Mestská rada Wrocławi, ktorá je partnerským mestom Ľvova, jednomyseľne odsúdila rozhodnutie ukrajinských regionálnych poslancov vyhlásiť rok 2027 za rok Ukrajinskej povstaleckej armády. Poslanci žiadajú, aby sa starosta Andrij Sadovy a ľvovská miestna mestská rada oficiálne dištancovali od tohto uznesenia. Ak sa tak nestane, predstavitelia miestnej samosprávy vo Wrocławi oznámili, že podajú žiadosť o ukončenie oficiálneho partnerstva medzi mestami.
Napätie zvýšila aj reakcia poľského ministra zahraničných vecí Radosława Sikorského, ktorý oznámil návrh zaradiť iniciátora uznesenia Svjatoslava Šeremetu na zoznam osôb nežiaducich v Poľsku. V médiách sa objavili aj tvrdenia o pozastavení poľskej vojenskej pomoci Ukrajine, poľské ministerstvo obrany ich však poprelo ako nepravdivé.
Námestník poľského ministra zahraničných vecí Marcin Bosacki následne informoval, že poľská strana má uistenie od spolupracovníkov prezidenta Ukrajiny, že rozhodnutie Ľvovskej regionálnej rady nenadobudne účinnosť. Zdôraznil, že po zásahu Poľska rezolúcia v tejto veci zmizla z webovej stránky Rady.
Iniciátor uznesenia Svjatoslav Šeremeta sa nad poľským rozhorčením čudoval: „Reakcia poľských predstaviteľov a politikov na toto rozhodnutie je aspoň zvláštna, pretože takéto uznesenia týkajúce sa vyhlásenia výročia UPA a Romana Šuchevyča boli prijaté mnohokrát,“ povedal.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí však 21. októbra označilo rozhodnutie Ľvovskej oblastnej rady za škodlivé pre úsilie rozvíjať vzťahy s Poľskom. Zdôraznilo, že išlo o rozhodnutie regionálnej samosprávy, ktorá ho nekonzultovala s ministerstvom ani s ďalšími ústrednými orgánmi. Poľsko zároveň vyzvalo, aby sa zdržalo radikálnych krokov.
UPA a Organizácia ukrajinských nacionalistov zostávajú predmetom zásadného historického sporu medzi oboma krajinami. Poľská strana považuje masové vraždenie Poliakov na Volyni a vo východnej Haliči počas druhej svetovej vojny za genocídu. Na Ukrajine je však silná tendencia OUN, UPA a ich predstaviteľov nekriticky adorovať a ignorovať ich zodpovednosť za zločiny, na ktorých sa podieľali. Toto zásadne rozdielne hodnotenie pravidelne zaťažuje aj súčasné politické vzťahy.
V širšom kontexte nejde o ojedinelú situáciu. Keď bol počiatkom októbra v Ľvove slávnostne pochovávaný takmer storočný veterán UPA a príslušník divízie Waffen-SS Galícia Zenon Vrublevský, šéf Ľvovskej oblastnej vojenskej administratívy, Maksym Kozyckyj uviedol: „Ďakujem všetkým príslušníkom divízie – tým, ktorým bolo súdené uvidieť nezávislú Ukrajinu, aj tým, ktorí za ňu obetovali to najcennejšie.“
Takto všeobecne formulované poďakovanie zahŕňa aj príslušníkov divízie, ktorí sa podieľali na potláčaní Slovenského národného povstania. Bojové skupiny Wildner a Wittenmayer, vyčlenené z divízie Galícia, priamo bojovali proti povstalcom a jej jednotky sa následne zapájali do protipartizánskych operácií. Paušálne vzdávanie úcty všetkým príslušníkom tejto jednotky je z nášho pohľadu neprijateľné a slovenská diplomacia by mala jasne vyjadriť, že medzi hľadaním historickej pravdy a nekritickým oslavovaním vojakov nasadených proti SNP je zásadný rozdiel.
Ukrajinské paradoxy dobre ilustruje Národný vojenský pamätný cintorín, ktorý sa buduje pri Kyjeve.
Dňa 25. mája 2026 boli na tomto cintoríne slávnostne opätovne pochované pozostatky Andrija Melnyka a jeho manželky. Prezident Volodymyr Zelenskyj pri tejto príležitosti povedal: „Plukovník Andrij Melnyk sa vrátil na inú Ukrajinu: nie tú, ktorú musel opustiť, ale tú, o ktorej sníval. On a tisíce ďalších významných ukrajinských osobností o tom snívali…“
Ukrajinský novinár Denys Ivanesko ale upozornil: „O akej Ukrajine Melnyk sníval, vieme z návrhu ústavy vypracovaného na jeho pokyn. Dnes je dostupný na stránke OUN. Keby platila, Zelenskyj by nemohol stáť na čele krajiny, pretože podľa druhého článku sa hlavou štátu môže stať iba ‚občan ukrajinského pôvodu‘. Zelenskyj má židovské korene, ako sám uviedol. V ‚Melnykovej vysnívanej krajine‘ by zrejme ani nezískal ukrajinské občianstvo. Podľa článku 4 boli totiž ‚osoby židovskej národnosti‘ vyňaté z okruhu ľudí, ktorí občianstvo získavajú automaticky. Ich postavenie mal upraviť osobitný zákon.“
Ide o návrh ukrajinskej ústavy, ktorý v roku 1939 na Melnykov pokyn vypracoval jeho blízky spolupracovník Mykola Sciborskyj. Hlavou štátu mal byť podľa Sciborského návrhu „vodca národa“ ustanovený do funkcie doživotne. Dokument charakterizoval Ukrajinu ako suverénny, autoritársky a totalitný štát a predpokladal zákaz politických strán s výnimkou OUN. Jedinou štátnou politickou ideológiou mal byť ukrajinský nacionalizmus. Zelenského tvrdenie, že súčasná Ukrajina napĺňa práve Melnykov sen, je nielen nepravdivé, ale aj hlúpe.
Otázky vyvoláva ja samotná výstavba Národného pamätného vojenského cintorína, ktorej sa dlhodobo venuje ukrajinský portál Glavcom. Upozorňuje na zákazky zadávané bez reálnej súťaže, aj na to, že niektorí dodávatelia figurujú v trestných konaniach týkajúcich sa iných verejných zákaziek.
Celý viacročný projekt má stáť 7,43 miliardy UAH, čo je približne 147,1 milióna eur, čo rozhodne nie je malá suma. Na porovnanie, švajčiarska Spolková rada 2. októbra 2026 schválila 135 miliónov švajčiarskych frankov na osem projektov švajčiarskych firiem podporujúcich obnovu Ukrajiny v energetike, verejnej doprave a zásobovaní vodou. Ide samozrejme o dve odlišné finančné schémy, ich porovnanie však otvára otázku investičných priorít krajiny odkázanej na zahraničnú pomoc.
Dôstojné pochovávanie padlých a uchovávanie ich pamiatky je legitímnou povinnosťou štátu. V čase existenčného ohrozenia je ale namieste pýtať sa, či takýto veľkolepý projekt zodpovedá možnostiam a aktuálnym prioritám štátu.
Pri hľadaní vlastnej identity sa časť ukrajinskej politickej reprezentácie dostáva do zásadného rozporu s európskymi hodnotami, ku ktorým sa oficiálne hlási. Obrana pred ruskou agresiou nemôže byť dôvodom na prehliadanie zločinov minulosti ani na nekritické oslavovanie ich aktérov.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008