Ukrajina: Prímorská krajina bez prístavov

Cez prístavy v Odese bolo prepravených o 88,5 % menej obilia… Foto: Wikimedia

Ukrajinské prístavy v Odeskej oblasti pri Čiernom mori, súhrnne označované ako Veľká Odesa (Odesa, Čornomorsk a Pivdennyj), patria medzi najdôležitejšie body hospodárskeho spojenia krajiny so svetom. Prechádza cez ne veľká časť ukrajinského vývozu aj dovozu a ich význam vyplýva predovšetkým z toho, že námorná doprava dokáže premiestniť veľké objemy nákladu podstatne lacnejšie než železničná alebo cestná preprava. V roku 2025 tieto tri prístavy spracovali takmer 92 % objemu nákladu spracovaného v námorných prístavoch Odeskej oblasti. Od konca júla sú tieto prístavy v dôsledku ruských útokov mimo prevádzky a americký politológ John Mearsheimer uviedol, že Ukrajina sa fakticky premenila na vnútrozemský štát.

Na jar tohto roka vedenie Ukrajiny rozhodlo o zvýšení bojovej aktivity voči ruským cieľom v Azovskom a Čiernom mori. V posledných rokoch až 80 % všetkého ruského vývozu obilia a 20 – 30 % vývozu ropy prechádzalo prístavmi Čierneho a Azovského mora. Ukrajinské útoky Moskvu významne poškodili, avšak preprava do ruských čiernomorských prístavov a z nich pokračuje. Rusko následne zvýšilo svoje útoky na prístavnú infraštruktúru, sklady, terminály, energetické zariadenia, ako aj na plavidlá smerujúce k prístavom Veľkej Odesy. Dosiahlo tým, že prístavy od konca júla prestali plniť svoju úlohu a lodná doprava sa v nich zastavila.

Došlo k blokáde týchto prístavov. Nejde však o faktickú vojenskú blokádu, ktorú možno prelomiť inou vojenskou akciou. Táto blokáda je o to závažnejšia, že Rusko svojimi útokmi vytvorilo prostredie, v ktorom dopravcovia nevedia spoľahlivo odhadnúť riziko poškodenia plavidla, straty nákladu alebo ohrozenia posádky, a preto v dôsledku vysokého rizika prestali námornú dopravu vykonávať. Pre lodných dopravcov a poisťovne sa riziko stalo takým vysokým, že premávku zastavili. Prelomenie blokády má preto silný psychologický aspekt a Rusku v podstate stačí udržiavať takto vyvolané napätie.

Došlo k tomu v najcitlivejšom období vrcholiaceho zberu poľnohospodárskej úrody. Ukrajina je významným producentom pšenice, kukurice, jačmeňa, slnečnice a rastlinných olejov a veľká časť tejto produkcie je určená na vývoz práve prostredníctvom námornej dopravy. Ak vývoz viazne, zásoby sa hromadia v skladoch a znižuje sa priestor pre novú úrodu. Obchodníci zároveň ponúkajú farmárom nižšie nákupné ceny, pretože do nich započítavajú drahšiu dopravu, poistenie a podobne. Dlhšie trvajúce problémy môžu viesť k obmedzeniu osevných plôch a k poklesu budúcej produkcie, takže dnešná blokáda prístavov sa môže prejaviť aj v dlhšom časovom horizonte. Výpadok námornej prepravy, samozrejme, zasahuje aj hutníctvo, ťažobný priemysel a spracovateľské podniky, ako aj dovoz vojenského materiálu.

Ukrajina sa usiluje časť nákladov presmerovať cez dunajské prístavy Izmajil, Reni a Usť-Dunajsk, cez rumunskú Konstancu a cez západné železničné a cestné hranice. Po roku 2022 sa ich kapacita výrazne rozšírila, ale nedokážu nahradiť prístavy pri Odese. Pre porovnanie, minulý rok prešlo prístavmi Veľkej Odesy celkovo približne 80 miliónov ton nákladu. Dunajské prístavy (Izmajil, Reni a Usť-Dunajsk) preložili len niečo vyše 8 miliónov ton nákladu. Podobne limitovaný je železničný tranzit obilia do rumunského prístavu Konstanca cez Moldavsko, ktorý má podľa odhadov približne 10 % exportnej kapacity Ukrajiny. Alternatívne koridory vrátane cestnej prepravy môžu zmierniť najhoršie následky blokády, no pri dlhodobom výpadku nedokážu zabezpečiť rovnaký objem ani rovnakú cenu ako pravidelná námorná doprava. Pozemná preprava je navyše podľa ukrajinského ministra poľnohospodárstva Tarasa Vysockého drahšia približne o 50 až 70 dolárov na tonu.

Blokáda sa už výrazne prejavila na objeme vývozu. Ukrajina od 1. do 12. augusta vyviezla približne 590 000 ton obilia, teda iba 30 % potrebného objemu. Maximálne využitie alternatívnych trás by mohlo tento podiel zvýšiť približne na 50 %. Dunajská trasa navyše pre sucho a nízku hladinu rieky nefunguje naplno. Spomalenie vývozu zároveň zvyšuje tlak na skladovanie úrody. Po novembrovom zbere kukurice môže chýbať kapacita pre 8 až 11 miliónov ton obilia. Podľa Bloombergu by v dôsledku ruských útokov na prístavy pri Čiernom mori mohol ukrajinský poľnohospodársky export klesnúť o 54 % na 29,6 milióna ton. Za obdobie od 1. do 13. augusta Ukrajina vyviezla o 57,2 % menej obilia než za rovnaké obdobie v predchádzajúcom roku, uviedla maklérska spoločnosť Spike Brokers. Cez prístavy v Odese bolo prepravených o 88,5 % menej obilia.

Na vytvorenie dočasných skladovacích kapacít už Kyjev požiadal medzinárodných partnerov o financovanie vo výške 10 miliónov dolárov. Taktiež požiadal Európsku komisiu o nenávratnú pomoc vo výške 220 miliónov eur, ktorá by mala smerovať na dotovanie úrokov a bankových rizík, aby malé a stredné farmy mohli ponechať úrodu v skladoch do obnovenia dopravy a nemuseli ju predávať pod výrobnými nákladmi.

Dôsledky blokády ukrajinských prístavov, ako aj ukrajinské útoky na ruské ciele v Čiernom a Azovskom mori môžu byť globálne. Obilie z tejto oblasti smeruje do Európy, severnej Afriky, na Blízky východ a do Ázie. Ak sa dodávky spomalia alebo zdražejú, odberatelia musia hľadať náhradu. Rusko je najväčším exportérom obilia na svete, zatiaľ čo Ukrajina je na piatom mieste. Spolu tieto krajiny tvoria približne 30 % globálneho vývozu pšenice. V dôsledku narušení v ukrajinských a ruských prístavoch sa ceny pšenice priblížili k trojročnému maximu. Podľa zverejnených odhadov by narušenie prevádzky prístavov v Azovskom a Čiernom mori mohlo tento rok znížiť globálne zásoby obilia o 86 miliónov ton, čo predstavuje približne 17 % globálneho exportu. Z toho 52 miliónov ton pripadá na Rusko a ďalších 34 miliónov ton na Ukrajinu. Prerušenie ukrajinského vývozu samo osebe nemusí vždy vyvolať celosvetový nedostatok, ale destabilizuje trhy a zvyšuje ceny. Fungovanie čiernomorských prístavov je teda aj súčasťou širšej potravinovej bezpečnosti.

Obnova prevádzky je v súčasnosti otázna. Rusko nepovažuje za vhodný návrat k modelu čiernomorskej obilnej iniciatívy z rokov 2022 až 2023, ktorá umožnila vývoz ukrajinského obilia. Rusko nemá záujem ani o ukrajinskú iniciatívu týkajúcu sa vzájomného zastavenia útokov na civilné ciele v Čiernom mori, a preto je dohoda v tomto smere málo pravdepodobná.

Ruské útoky na Odesu a čiernomorskú infraštruktúru majú na Ukrajinu väčší vplyv než ukrajinské útoky na ruské ropné rafinérie a logistické uzly na Rusko. Dlhodobé odrezanie Ukrajiny od jej námorných prístavov môže mať zásadné dôsledky pre ukrajinskú ekonomiku a súčasne aj silný negatívny spoločenský dopad. V súčasnosti nie sú dostupné informácie, kedy a najmä akým spôsobom Ukrajina plánuje a najmä dokáže súčasnú situáciu zmeniť. Jej aktuálny faktický „vnútrozemský“ štatút možno považovať za strategický úspech Ruska, ktorý v prípade dlhodobého trvania môže mať pre Ukrajinu katastrofálne dôsledky.