Koncom októbra, 29., si Turecko národným Dňom republiky (Cumhuriyet Bayramı) pripomenulo vyhlásenie Tureckej republiky v roku 1923 Mustafom Kemalom Atatürkom po rozpade Osmanskej ríše. V tomto roku to bolo už 103. výročie jej vzniku.
Na druhý deň, 30. októbra 2026 sa v Ankare, hlavnom meste Turecka, konal (riadny) 13. summit hláv štátov krajín Organizácie turkojazyčných štátov [1] (OTŠ). Aktuálne totiž OTŠ predsedá Turecko, ktoré prijalo predsedníctvo od Azerbajdžanu. A tesne pred summitom prezidentov sa 29. októbra 2026 uskutočnilo v Ankare samostatné stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín OTŠ.
Trináste prezidentské stretnutie sa konalo pod heslom: „Turkický vek: jednota v jazyku, myšlienkach a skutkoch“. Toto motto je nepriamo/priamym odkazom na filozofický odkaz turkického mysliteľa Islama Gasprinského[2].
Ak by sme chceli stručne zhrnúť výsledky tohto trinásteho turkického summitu, tak potom[3]:
- bolo podpísané Spoločné vyhlásenie 13. summitu hláv štátov OTŠ (Ankarská deklarácia);
- prijaté rozhodnutie udeliť prezidentovi Kirgizska Sadyrovi Žaparovovi, ktorý je favoritom v prezidentských voľbách (január 2027), vyznamenanie Najvyšší rád turkického sveta[4];
- tiež rozhodnutie o vymenovaní nového generálneho tajomníka OTŠ;
- rozhodnutie o vymenovaní zástupcu generálneho tajomníka OTŠ;
- rozhodnutie o vymenovaní prezidenta turkickej Akadémie so sídlom v Astane[5].
Ankarská deklarácia
Ankarská deklarácia[6] obsahuje 163 samostatných bodov a bola podpísaná v piatich jazykoch. V tureckom, azerbajdžanskom, kazašskom, kirgizskom a uzbeckom jazyku, pričom každý exemplár je originál.
Text deklarácie potvrdzuje odhodlanie členských krajín (pod láskavým vedením Turecka!!!) posilniť organizáciu ako vplyvnú medzinárodnú platformu prispievajúcu k mieru, stabilite a prosperite.
Ďalšie čítanie tohto záverečného textu dešifruje snahu a potrebu členských krajín OTŠ transformovať solidaritu turkického sveta na dlhodobú strategickú spoluprácu a ďalej posilniť jeho jednotu a udržateľnosť.
Značná pozornosť sa v dokumente venuje hospodárskej integrácii, zvyšovaniu vzájomného obchodu a rozvoju dopravnej infraštruktúry.
Krajiny tiež poznamenali dôležitosť rozvoja digitalizácie, umelej inteligencie a ochrany duševného vlastníctva.
Dokument potvrdzuje záväzok spolupráce v oblasti ekológie, boja proti zmene klímy, cestovného ruchu, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej ochrany.
Turistickými hlavnými mestami turkického sveta sa v roku 2027 stanú Ankara a Taškent.
Na programe 13. summitu hláv štátov krajín OTŠ boli aj personálne otázky. Aktuálny námestník ministra zahraničných vecí Uzbekistanu Mirvochid Azimov (Мирвоҳид Азимов) bol rozhodnutím Rady hláv štátov OTŠ vymenovaný za generálneho tajomníka OTŠ (GT OTŠ)[7];doteraz pôsobil ako zástupca GT OTŠ[8]. Za námestníka ministra zahraničných vecí Uzbekistanu bol vymenovaný 26. mája 2026[9].
Ruská federácia – nový člen organizácie?
Pripomeňme si, že Organizáciu turkických štátov (Organization of Turkic States)[10] dnes tvoria: Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko a Uzbekistan a regionálny hegemón – Turecko.
Štátmi so štatútom pozorovateľa sú v organizácii: Maďarsko, Turkménsko a Severocyperská turecká republika.
Účastníci summitu OTŠ v Ankare. Hostiteľ – prezident Turecka Recep Tayyip Erdoğan piaty zľava.
Z prehľadu vyplýva, že turkický formát zatiaľ pokrýva rozhodujúcu časť Strednej Ázie (Turkménsko – pozorovateľ, Tadžikistan – ako neturkický formát je mimo).
No ale všetko sa môže zmeniť. Prezident Kazachstanu K.-Ž. Tokajev totiž na tomto summite navrhol, aby sa Ruská federácia stala riadnym členom OTS a tento návrh zdôvodnil slovami: „… bolo by spravodlivé rozhodnutie zaujať pozitívny postoj k zámeru Ruska a vyzvať ho, aby sa pripojilo k tomuto formátu alebo aby sa zúčastnilo na aktivitách OTS minimálne ako pozorovateľ …“[11]
Podľa tejto logiky by fakt predpokladanej (budúcej/možnej) účasti Ruskej federácie ako členskej organizácie v OTŠ bol prirodzeným prvkom[12].
Na uvedené (resp. uvedenú ponuku) reagoval hovorca prezidenta Ruskej federácie Dimitrij Peskov: „… v Rusku existuje množstvo regiónov, ktorých národy majú turkický pôvod… preto by bolo, samozrejme, celkom pochopiteľné, účelné aj prirodzené byť členom tejto organizácie…“[13]
Len na pripomenutie, v Tatarstane, Baškorstostane, Jakutsku, Čuvašsku a nakoniec aj na Kryme (čo sú všetko subjekty Ruskej federácie, majúce v rámci federácie právo používať svoj jazyk, čo na Ukrajine a v priestore pobaltských štátov býva zákonom zakázané!!!) je a niekde dokonca dominuje turkojazyčná väčšina/menšina.
Stručné zhodnotenie
Ankarský summit ukázal, že OTŠ postupne prechádza od deklarácií jazykového, kultúrneho, historického… bratstva k priamej a praktickej spolupráci, pričom akási hĺbka ďalšej prípadnej integrácie ostáva objektívne obmedzená.
Návrh prezidenta Kazachstanu rozšíriť formát OTŠ o Ruskú federáciu má svoje rácio. Najmä ak vezmeme do úvahy, že na území Ruskej federácie žijú milióny predstaviteľov turkických národov a historické a ekonomické väzby sú objektívne, bolo by zvláštne Moskvu úplne ignorovať.
Osobitne bolo zdôraznené, že OTŠ by sa nemala zmeniť na vojenskú alianciu. Toto je dôležitý fakt, ktorý vytvára a zachováva manévrovací priestor pre všetkých členov organizácie.
Pozoruhodným momentom bola neprítomnosť na summite v Ankare prezidenta Azerbajdžanu, teda do momentu summitu predsedajúcej krajiny OTŠ, Ilchama Alijeva, ktorého zastupoval minister zahraničných vecí Azerbajdžanu Džejchun Aziz oglu Bajramov (Ceyhun Əziz oğlu Bayramov). Oficiálne z dôvodu potreby ostať v Baku (finále MS vo futbale FIFA hráčov do 15 rokov).
Možno je to aj pravda, ale v diplomacii sa to dá interpretovať aj z inej strany mince. Napríklad, že Azerbajdžan má pocit, že už môže diktovať, alebo že jednota nie je povinná[14].
Alebo aj tak, že jeden z dôvodov sa uvádza fakt, že Azerbajdžan prijal rozhodnutie týkajúce sa školských uniforiem, keď bolo rozhodnuté o zákaze nosenia hidžabu v štátnych školách. Toto rozhodnutie Baku bolo v Turecku prijaté časťou politického spektra a náboženských organizácií emotívne, vraj ide o limitovanie náboženských práv v krajine. Baku reagovalo ostro a obvinilo Ankaru zo zasahovania do vnútorných vecí Azerbajdžanu.
Summit v Ankare o. i. tiež ukázal, že OTŠ sa naďalej vyvíja evolučne a snaží sa nájsť rovnováhu medzi kultúrnou a historickou blízkosťou a špecifickými hospodárskymi a geopolitickými záujmami členských a pozorovateľských štátov.
Pre poriadok, nasledujúci – riadny 14. summit hláv štátov OTŠ sa uskutoční koncom roku 2027 v Uzbekistane. Do jeho konania bude OTŠ predsedať Turecko, ktoré pravdepodobne podporí ambicióznejší turkický program vrátane otázok Severného Cypru a ochrany turkického dedičstva.
No a v tom istom roku sa neformálny prezidentský summit OTŠ bude konať v Kirgizsku, čo budeme určite sledovať.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
SÚVISIACE
Organizácia turkojazyčných štátov si kolíkuje geopolitický priestor
Fotozdroj: www.turkicstates.org
[1] https://turkicstates.org/en;
Členské štáty OTŠ sú: Azerbajdžan, Turecko, Kazachstan, Kirgizsko u Uzbekistan.
Štatút pozorovateľa má: Turkménsko, Maďarsko, Severocyperská turecká republika a
Organizácia pre hospodársku spoluprácu (ECO).
[2] Ismaíl bey Gasprinský (1851-1914) je jednou z kľúčových postáv intelektuálnej histórie turkického sveta, ktorý bol vychovávaný vo Francúzsku a v Ruskej impérii. In: https://en.wikipedia.org/wiki/Ismail_Gasprinsky
[3] https://icma.az/ru/news/azerbajdzhan-i-ustojchivoe-budushee-tyurkskogo-mira-k-itogam-hi-sammita-otg-19889
[4] Высший орден Тюркского мира – Википедия
[6] Text pozri: https://www.aa.com.tr
[7] nahradil Kubanyčbeka Omuralieva z Kirgizska;
[8] https://xs.uz/ru/news/-e9ed7b27
[9] https://gov.uz/ru/mfa/news/view/170519
[10] https://turkicstates.org/
[11] https://lenta.ru/news/2026/10/30/tokaev-predlozhil-rossii-stat-chastyu-tyurkskoy-organizatsii/
[12] https://www.ng.ru/cis/2026-10-28/2_9613_asia.html
[13] https://lenta.ru/news/2026/11/02/v-kremle-otvetili-na-predlozhenie-tokaeva-vstupit-v-otg/
[14] https://1news.az/news/20261105130957731-Pochemu-sudbu-rossiiskogo-kresla-v-Organizatsii-Tyurkskikh-Gosudarstv-ne-reshit-bez-Baku
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008