Pohľad do rokovacej sály počas plenárneho zasadnutia summitu.
Dňa 15. mája 2026 sa v starobylom kazašskom meste Turkestan (kedysi hlavné mesto Kazašského chánstva), ktoré bolo historicky súčasťou Veľkej hodvábne cesty[1] a ktoré mnohí nazývajú duchovným hlavným mestom Turkického sveta,[2] konal plánovaný neformálny summit prezidentov členských krajín Organizácie turkojazyčných štátov (OTŠ).
Summitu predsedal domáci hostiteľ – prezident Kazachstanu Kasym Žomart-Tokajev a zúčastnili sa ho všetci prezidenti členských krajín OTŠ. Prezident Azerbajdžanu – Ilcham Alijev, Kirgizska – Sadyr Žaparov, Turecka – Recep Erdoğan a Uzbekistanu – Šavkat Mirzijojev. Päticu prezidentov doplnil generálny tajomník OTŠ Kubanyčbek Omuraliev.
Neformálneho summitu sa nezúčastnili dve krajiny so štatútom pozorovateľa – Maďarsko a Turkmenistan. Pritom bude zaujímavé sledovať, ako sa nová politická elita v Maďarsku postaví k OTŠ do budúcnosti a tým aj k (ne)zdôvodneniu svojej historickej väzby na Strednú Áziu (západní Kypčakovia/Kumáni).
Naopak, tretia krajina pozorovateľ – Severocypreská turecká republika – sa v osobe svojho prezidenta Tufana Erhürmana, stretnutia pasívne zúčastnila.[3]
O organizáciu, s perspektívou užšej spolupráce sa zaujímajú aj ďalšie krajiny, napr. USA, Japonsko, Izrael, Čína, Veľká Británia a Ukrajina (pravda každá s iným a najmä zištným záujmom). Preto členské krajiny OTŠ okrem štatútu pozorovateľa uvažujú aj o dialógovom formáte OTŠ +.
Prezidenti a generálny tajomník OTŠ v mauzóleu súfijského mysliteľa a básnika Chodžu Achmeda Jassaui-ho.
Hlavnou témou summitu boli otázky umelej inteligencie a digitálny rozvoj v kontexte meniaceho sa svetového poriadku a, samozrejme, aj cez turkický element posilňovanie reálnej subjektivity Strednej Ázie. Prezidenti symbolicky dali súhlas – pokyn na výstavbu Centra turkickej civilizácie.
Motor OTŠ – Turecko
Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğansi tesne pred neformálnym summitom prezidentov členských krajín OTŠ „strihol“ štátnu návštevu (13.-15. mája 2026) Kazachstanu na pozvanie svojho partnera – prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva.
Zásadným bodom tejto štátnej návštevy bolo Šieste zasadnutie Rady pre strategickú spoluprácu Turecko – Kazachstan (a vice versa). Na tejto platforme sa o.i. riešili a riešia strategické záujmy Kazachstanu a Turecka, ale pod hladinou aj strategicky jasné veci.
Jednou z tých strategicky „jasných vecí“ (z pohľadu Ankary) je, a na to nezabúdajme(!), o.i. inštitucionálny rozvoj OTŠ.
Pre poriadok si pripomeňme, že štatistiky obchodných vzťahov oboch krajín z posledných rokov preukázali stabilný rast. Konkrétne, v roku 2025 dosiahol vzájomný obchodný obrat 5,4 mld. $ (nárast +8,9 %).
Investičný dialóg sa tiež rozširuje: s celkovým objemom tureckých investícií 5,6 mld. $ (v roku 2005). V roku 2025 sa Kazachstan stal druhým najväčším investorom do tureckej ekonomiky (cca 2,2 mld. $.).
Pre štatistiku – od roku 1991 (vyhlásenia nezávislosti Kazachstanu) prezidenti Turecka navštívili Kazachstan osemnásťkrát a prezidenti Kazachstanu boli v Turecku tridsaťkrát.[4]
Záverečný dokument summitu
Záverečným výsledkom je dokument Turkestanská deklarácia neformálneho summitu prezidentov OTŠ.[5] Má 8 strán formátu A4 a okrem úvodných konštatácii obsahuje celkom 44 bodov.
V zásade je cítiť, že ju pripravoval Kazachstan a neobsahuje žiadne silné politické konštatácie.
V texte, ako bolo predostreté ohláseným programom, sa akcentujú otázky umelej inteligencie a digitálny rozvoj.
Prezidenti počas modlitby v mauzóleu Chodžu Achmeda Jassaui-ho.
Prezidenti členských krajín OTŠ v texte zdôraznili význam a rozsah príspevku turkických národov do pokladnice svetovej civilizácie a rastúcej úlohy turkických štátov pri formovaní digitálnej budúcnosti globálnej ekonomiky vďaka spoločnej histórii, jazyku, kultúry, a hodnotovej tradícii
Súbežne pozitívne hodnotili posuny pri implementácii Veľkého jazykového modelu turkických jazykov a projektu Digitálnej Hodvábnej cesty, ktoré prispievajú k posilneniu technologickej spolupráce a digitálnej prepojenosti Turkického sveta.
Pre zaujímavosť vyberáme zo záverečného dokumentu fragmenty, aby sme mali predstavu, ako rozmýšľajú a na čom sa dohodli prezidenti.
Bod 1 – Potvrdzujeme strategickú prioritu umelej inteligencie a digitálneho rozvoja pre Turkický svet a zaväzujeme sa prehĺbiť komplexnú multilaterálnu spoluprácu v týchto oblastiach v rámci OTŠ s cieľom stimulovať inovácie, hospodársky rast a inkluzívnu prosperitu;
Bod 25. – Vítame vytvorenie Nadácie pre turkickú kultúru a dedičstvo, digitálnej platformy Turkické dedičstvo zameranej na systematizáciu informácií o turkických národoch, ich histórie, kultúry a súčasného života, ako aj vytvorenie jednotného digitálneho priestoru integrujúceho digitálnu encyklopédiu, multimediálnu knižnicu, vzdelávacie zdroje, interaktívne služby a technológie umelej inteligencie vrátane multimediálnych archívov;
Bod 43 – Vítame cenné príspevky Maďarska, Turkménska a Severocyperskej tureckej republiky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Turkického sveta v ich štatúte pozorovateľa;
Bod 44 – Želáme Tureckej republike úspech pri usporiadaní XIII. (riadneho) samitu OTŠ.
Slová hostiteľa
Prezident K.-Ž. Tokajev navrhol, aby v rámci OTŠ bola vytvorená spoločná terminologická základňa turkických jazykov pre ich zjednotenie a nielen jazykovú integráciu.[6]
Podľa kazašského prezidenta: „… technologický pokrok sa stal faktorom stability a bezpečnosti vo všetkých krajinách sveta. To znamená, že štáty, ktoré implementujú digitálne technológie včas, nezostanú na okraji pokroku. Sme presvedčení, že členské štáty OTŠ musia skonsolidovať svoje úsilie, aby držali krok s procesom technologickej modernizácie. Digitálna transformácia a zavedenie umelej inteligencie sú navrhnuté tak, aby zabezpečili celkový pokrok Turkického sveta…“[7]
Slová hostí
Jednotliví prezidenti vo svojich prejavoch akcentovali to, čo ich krajiny vnímajú v priestore OTŠ ako rozhodujúce.
Prezident Azerbajdžanu I. Alijev – Turkický svet bude geopolitickým centrom sveta;
Prezident Kirgizska S. Žaparov – OTŠ môže byť základom a môže sformulovať vlastný geoekonomický priestor;
Prezident Turecka R. Erdoğan – umelá inteligencia sa nesmie stať inštrumentom moci a vládnutia;
Prezident Uzbekistanu Š. Mirzijojev – dnes sme na ceste od Chorezmu do globálneho digitálneho koridoru.
Hľadanie miesta v novej geopolitickej architektúre Eurázie
Je celkom evidentné, že integrácia a spolupráca na turkický spôsob – vo všetkých strategických oblastiach od kultúrnej, humanitárnej, obchodnej a investičnej spolupráce až po digitalizáciu a umelú inteligenciu – sa prehlbuje, čoho je tento neformálny summit dôkazom.
No a fungovanie tohto združenia (na jazykovo-náboženskej platforme) začína mať skutočný životaschopný charakter, plus vysokú dynamiku.
Netreba ignorovať ešte jeden fakt, a to, že toto neformálne (ale koncepčne dôležité) stretnutie prezidentov predstavujúcich členské krajiny OTŠ sa uskutočnilo na pozadí rastúcich geopolitických, geoekonomických a biogeopolitických turbulencií vo svete.
A to mu dalo chuťovo zvláštny význam, ktorý de facto ďaleko prekonáva prezentovanú (ohlásenú) tému – umelá inteligencia a digitálny rozvoj.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
Foto: www.akorda.kz
SÚVISIACE:
Turkický svet – ako ďalej?
Nový stredoázijský vektor?
[1] https://www.gov.kz/memleket/entities/turkestan-turizm/press/media/details/13134?lang=ru
[2] https://kazpravda.kz/n/duhovnaya-sokrovishchnitsa-tyurkov/
Štatút duchovného hlavného mesta Turkického sveta, ktorý bol Turkestanu oficiálne pridelený v marci 2021, znamenal prechod z regionálneho centra na kľúčové diplomatické centrum. Turkestan sa stal tradičným miestom konania veľkých medzištátnych fór a summitov.
[3] Pozn.: Členské štáty OTŠ sú: Azerbajdžan, Turecko, Kazachstan, Kirgizsko u Uzbekistan.
Štatút pozorovateľa má: Turkménsko, Maďarsko, Severocyperská turecká republika a
Organizácia pre hospodársku spoluprácu (ECO).
[4] Pozri: https://akorda.kz/ru/kasym-zhomart-tokaev-i-redzhep-tayip-erdogan-proveli-shestoe-zasedanie-soveta-strategicheskogo-sotrudnichestva-vysokogo-urovnya-144231
[5] Plné znenie pozri: https://turkicstates.org/u/Turkistan%20Declaration.pdf
[6] https://tengrinews.kz/news/tokaev-predlojil-obyedinit-terminologiyu-tyurkskih-yazyikov-599366/
[7] https://www.akorda.kz/ru/vystuplenie-prezidenta-kasym-zhomarta-tokaeva-na-zasedanii-neformalnogo-sammita-otg-154361
