… bola sformovaná na základe konceptu Elbridgea Colbyho „Strategy of Denial“.
„Trumpova doktrína“ sa týka nepretržitej vojenskej prevahy USA nad Čínou a zároveň umiestnenia USA do pozície, v ktorej môžu Číne ako doplnok zabraňovať v prístupe k energii a trhom, ktoré potrebuje na udržanie rastu a tým aj svojej superveľmocenskej trajektórie.
Minulý mesiac došlo k objasneniu Veľkej stratégie Trumpa 2.0, kedy USA na Vianoce bombardovali ISIS v Nigérii, vykonali svoju úspešnú „špeciálnu vojenskú operáciu“ vo Venezuele a teraz hrozia novými útokmi proti Iránu pod zámienkou podpory protivládnych protestujúcich. Spoločným menovateľom týchto troch štátov sú dôležité úlohy v globálnom energetickom priemysle, či už súčasné alebo potenciálne (kvôli obmedzeniam súvisiacim so sankciami) resp. v čínskej iniciatíve „Jeden pás & jedna cesta“ (BRI).
Patričné donútenie predmetných krajín na podriadenie vo vzťahu k USA (či už clami, silou, podvratnou činnosťou atď.) by malo za následok, že Trump 2.0 získa vplyv na ich energetický export a obchodné väzby, čo by sa dalo využiť ako zbraň na vyvíjanie tlaku na Čínu. USA od Číny chcú, aby súhlasila s nevyváženou obchodnou dohodou, ktorú by potom replikovali s EÚ a ostatnými partnermi USA za účelom – podľa novej Národnej bezpečnostnej stratégie – „opätovného vyváženia čínskej ekonomiky smerom k spotrebe domácností“.
Implicitným cieľom je prinútiť Čínu, aby skorigovala svoju nadprodukciu, ktorá zapríčinila jej bezprecedentný globálny export, ktorým vytlačila Západ z vedúcej úlohy vo svetovom obchode, čo viedlo k jej enormnému vplyvu na globálny Juh; takto by došlo k obnoveniu podielu a vplyvu Západu na globálnom trhu. Uvedená radikálna zmena politiky by mala zásadné ekonomické a teda aj politické dôsledky, ktoré by mohli destabilizovať krajinu, nehovoriac o ukončení jej vzostupu ako superveľmoci; takže Čína by takto nekonala dobrovoľne.
Vplyv USA na energetický export Venezuely a možno čoskoro aj Iránu a Nigérie a obchodné vzťahy s Čínou by mohli byť použité ako zbraň prostredníctvom hrozieb obmedzenia alebo prerušenia dodávok, súbežne s tlakom na spojencov v Perzskom zálive, aby urobili to isté v snahe dosiahnuť daný cieľ; to však nemusí stačiť na istotu kapitulácie Číny. Preto sa Trump 2.0 snaží aj o strategické partnerstvo s Ruskom zamerané na zdroje, ktoré by mohlo Čínu zbaviť prístupu k ruským ložiskám, do ktorých by USA v takomto scenári masívne investovali.
Protihodnotou za vloženie miliárd dolárov do ruskej ekonomiky, a to aj prostredníctvom potenciálneho vrátenia časti odhadovaných 300 miliárd dolárov zmrazených aktív na tento účel je, že Rusko ustúpi ohľadom niektorých svojich bezpečnostných cieľoch na Ukrajine. To je pre Putina neprijateľné a preto doteraz Trumpov návrh odmietal. Napriek tomu, aj bez faktickej (hoci nevedomej) úlohy Ruska vo Veľkej stratégii, môžu USA stále zväčšovať tlak na Čínu tradičnými vojenskými prostriedkami.
Ako poznamenáva Michael McNair vo svojom článku „Bridge* v centre Pentagónu“, opätovné upevnenie vplyvu USA nad západnou pologuľou „je predpokladom pre udržanie mocenskej projekcie v rámci Indo-Pacifiku“ na horeuvedený účel, čo je v súlade s konceptom Elbridgea Colbyho (*prezývka „Bridge“). On je námestníkom ministra vojny pre politiku a aktívne implementuje myšlienky, ktoré zdieľal vo svojej knihe z roku 2021 s názvom „Stratégia konfrontácie: Americká obrana v ére konfliktu veľmocí“.
McNair presvedčivo argumentuje, že nová Národná bezpečnostná stratégia nesie odtlačok Colbyho osobnosti, čo dáva zmysel vzhľadom na jeho postavenie a vysvetľuje, ako je Veľká stratégia Trumpa 2.0 sformovaná jeho dielom. Citujem: „Jadro Colbyho tvrdenia spočíva v tom, že cieľom stratégie USA v 21. storočí by malo byť zabrániť Číne v dosiahnutí hegemónie nad Áziou. Ostatné v jeho koncepte vyplýva z tohto postulátu.“ Presne toto sa snaží dosiahnuť „Trumpova doktrína“, ktorá sa v súčasnosti stále viac objasňuje.
Opätovné upevnenie vplyvu USA na západnej pologuli (túto politiku možno opísať ako „Pevnosť Amerika“) by im poskytlo zdroje a trhy potrebné na zvýšenie obranného rozpočtu o viac ako 50 % z takmer 1 bilióna dolárov na 1,5 bilióna dolárov, čo Trump práve vyhlásil. Drasticky zvýšená vojensko-priemyselná výroba USA by potom smerovala k vojenskému nátlaku na Čínu, aby sa podriadila USA prostredníctvom už zmienených obchodných možností.
„Trumpova doktrína“ sa teda týka pokračujúcej vojenskej prevahy USA nad Čínou. USA zároveň získajú postavenie, ktorým môžu Číne doplnkovo odopierať prístup k energii a trhom, ktoré potrebuje na udržanie rastu a tým aj svojej trajektórie superveľmoci. Prvý míľnik bude poháňaný clami a ziskami z „Pevnosti Amerika“, zatiaľ čo ďalšie kroky budú podporované podriadením EÚ, tlakom na Perzský záliv a vynútením podriadenosti strategických partnerov BRI (Venezuela, Irán, Nigéria atď.).
Všetko, čo Trump 2.0 doteraz urobil, je v súlade s týmito imperatívmi a spôsobmi fungovania, vrátane politík, ktoré neuspeli, ako napríklad pokus USA o podriadenie si Indie a snahy o dosiahnutie strategického partnerstva s Ruskom zameraného na zdroje na úkor jeho bezpečnostných cieľov na Ukrajine. Z hľadiska uvedenej paradigmy dokonca aj Trumpova nenávisť k BRICS dáva zmysel, pretože on a jeho tím zoskupenie vnímajú ako Čínou ovládaný front na internacionalizáciu jüanu a oslabenie dolára.
Zhrnutie. Veľká stratégia USA, stelesnená Colbym ovplyvnenou „Trumpovou doktrínou“, má prinútiť Čínu k podriadenosti, čo sa snaží dosiahnuť prostredníctvom záchrannej akcie v duchu Reagana t.j., vojenskej kampane spolu so spojencami z AUKUS+ ako aj zaujatím postavenia, ktoré Číne odopiera prístup k energii a trhom. Konečným cieľom je obnoviť unipolárnu hegemóniu USA, najprv nad Amerikami a potom nad globálnym Západom (EÚ, Perzský záliv a indicko-tichomorskí spojenci),ďalej nad globálnym Juhom a nakoniec vo vzťahu k Číne, pričom Rusko bude odsunuté na úroveň mladšieho partnera.
Text a foto: https://korybko.substack.com/p/the-trump-doctrine-is-shaped-by-elbridge?utm_source=post-email-title&publication_i= Jan 12, 2026
Preložil Ladislav Hohoš.
Dôvetok
Pri nástupe prezidenta Trumpa sa zrodila nádej, že tretia svetová vojna sa odkladá. Nič viac a nič menej. A že bude pokračovať tvrdá hybridná vojna s ťažiskom v súťaži ohľadom umelej inteligencie. Ak by jedna strana mala pocit, že získala prevahu, bude si vynucovať svetovú hegemóniu. Ako prechodné riešenie sa javí svetový poriadok, podobný „koncertu národov“ z 19.storočia s menšími vojnovými konfliktmi a rešpektovaním sfér vplyvu veľmocí. Teda to, čo sa nepresne nazýva „multipolarita“. Samozrejme formovanie makroregiónov sa deje a bude diať prostredníctvom merania síl tak nejako ako v detských kolektívoch. Ten najoptimistickejší scenár s výhľadom do polovice nášho storočia počíta s obnovením OSN v novej zreformovanej podobe ako garanta určitých pravidiel medzinárodného práva, ktoré však už nebude určovať iba jeden hegemón. Niečo podobné v ľudských dejinách zatiaľ nikdy nefungovalo. Najbližšie k takému NWO majú návrhy osvietenského filozofa I. Kanta v traktáte K večnému mieru (Zum ewigen Frieden).
Pokiaľ ide o hybridnú vojnu, pre Európu je osudný ozbrojený konflikt na Ukrajine. Tému o možnom rozpade EÚ vzhľadom na neschopnosť bruselskej verchušky som rozobral inde. Tento konflikt a jeho možné ukončenie priťahuje našu pozornosť. Boj o NWO však má ďalšiu zásadnú dimenziu a tou je otázka svetovej rezervnej meny. Nepochybne USD bol a je nástrojom hegemónie. Úloha, ktorú musí prezident Trump riešiť, a je si toho vedomý, je extrémny zahraničný dlh USA, ktorý skôr či neskôr znemožní tlačiť jednoducho ďalšie fiat bankovky. Jeden z možných scenárov ohľadom stablecoin (zákon Genius Act) popisuje Jan Campbell. Sú aj ďalšie scenáre, niektoré kolujú na webe. V každom prípade USA svoj deficit nebudú splácať a riešenie, ktoré prijmú, otrasie svetovou ekonomikou. A nerobme si ilúzie, euro je naviazané na USD (swapové finančné operácie).
„Stratégia konfrontácie“ predstavuje extrémne riskantnú doktrínu. Počíta s tým, že postupne ďalším mocným krajinám USA nanútia svoju vôľu. Napríklad analytik Stratfor George Friedman tvrdí, USA sú mladé impérium, ktorého čas ešte len prichádza. Čína a Rusko určite na hegemóniu nepristúpia, pokiaľ by sa zásadne nezmenil pomer síl. Uvidíme, či u svetovej politickej elity prevládne silné presvedčenie vyhnúť sa tretej svetovej vojne…
Jedna odpoveď
Lacko hohoš,
opätovne som Ti veľmi vďačný za preklad ďalšieho zaujímavého článku Andrewa Korybka…
Osobitne ma zaujal Tvoj dodatok, v ktorom analytik Stratfor George Friedman tvrdí, že USA sú mladé impérium, ktorého čas ešte len prichádza…!
Ja si, naopak myslím, že ich imperiálny čas už konečne končí…!
Srdeťne Ťa zdraví
Františel