Vhodenie volebného lístku v obálke do volieb do Riksdagu 2026. Foto: Wikipedia
Švédske kráľovstvo sa po zrušení 210 rokov trvajúcej neutrality aj napriek viacerým sociálno-ekonomickým, kultúrnym a bezpečnostným problémom zaradilo medzi „vzorné“ štáty neoliberálnej globalizácie. Išlo však len o potvrdenie zahraničnopolitickej a bezpečnostno-politickej línie, ktorá sa vytvárala už dlhšie a v 21. storočí viedla k výraznej zmene obrazu Švédska známeho desaťročia po druhej svetovej vojne. Narastali pri tom ťažkosti, ktoré krajina predtým nepoznala.
Príčinou bolo najmä vzdanie sa „švédskeho modelu“ sociálneho štátu so sociálnou rovnosťou a rozsiahlymi verejnými službami, ktoré napomáhali hospodárskemu rozvoju a ukradomky naň so závisťou pozerali aj zo socialistických štátov. Vytvárali ho dlhodobo vlády Švédskej sociálnodemokratickej robotníckej strany (ďalej len ŠSDS), založenej v roku 1899. Za tvorcu „švédskeho modelu“ sa považuje Tage Erlander, ktorý bol premiérom nepretržite 23 rokov (1946 – 1969). Jeho nástupcom sa stal Olof Palme, ktorý bol na funkcii od októbra 1969 do októbra 1976 a potom od októbra 1982 do 28. februára 1986, kedy bol zavraždený. Dlhé neukončené vyšetrovanie vraždy bolo zastavené, lebo Palmeho údajný vrah v roku 2000 spáchal samovraždu.
Po Palmeho smrti vládli sociálni demokrati do roku 1991 a neskôr v rokoch 1994 – 2006 a 2014 – 2022. Ak by sme to formálne politicky štatisticky spočítali, od roku 1991 išlo približne o 21 rokov. Umiernená strana (Moderate Party) bola na čele vlád v rokoch 1991 – 1994, v rokoch 2006 – 2014 a od 2022 doteraz, zhruba 14 rokov. Sociálni demokrati teda stále majú navrch.
Špecifickým prvkom švédskych sociálnodemokratických vlád bolo, že spravidla išlo o menšinové vlády, či už pred pádom bipolarity alebo i po nej. Iba v rokoch 2021 – 2022 bola vláda vedená sociálnymi demokratmi koaličná. Vlády na čele s Umiernenou stranou (ďalej len Umiernení) boli vždy koaličné.
O pôsobení symbolu západnej sociálnodemokratickej ľavice Olofa Palmeho v medzinárodných vzťahoch
Palme (*1927) bol členom ŠSDS od roku 1949. Od roku 1969 viedol stranu oveľa ľavicovejšie ako jeho predchodcovia. V rokoch 1976—1986 bol podpredsedom Socialistickej internacionály. Stal sa symbolom západnej sociálnodemokratickej ľavice (keď ešte táto ľavica bola skutočnou ľavicou – pozn. autora) a bol aj jednou z výrazných postáv svetovej politiky v 70. a 80. rokoch minulého storočia.
Vstup Švédska do NATO v marci 2024 považujeme za zradu Palmeho ideálov. Od jeho línie, spojenej s výraznými zahraničnopolitickými aktivitami, ktoré obsahovali aj niektoré prvky kontroverznosti a neboli s ňou spokojní ani na Západe ani na Východe, sa vodcovia strany postupne dištancovali. Výraznou zmenou orientácie politiky švédskych sociálnych demokratov sa v roku 2013 stalo pristúpenie k Progresívnej aliancii, ktorá sa vytvorila ako alternatíva k Socialistickej internacionále.
Zosilnila aj švédska nevraživosť voči Rusom, ktorá má dlhodobé tradície. Najmä pre švédskych nacionalistov je historickou traumou, že v bitke pri Poltave v roku 1709 Rusi „rozdrvili“ švédske vojsko.
Palme bol dôsledným zástancom švédskej neutrality. Kritizoval USA za vojnu vo Vietname, ale vystúpil aj proti ZSSR za zásah v ČSSR v roku 1968 a za vojnu v Afganistane. Odsudzoval Frankov režim v Španielsku ako aj apartheid v Juhoafrickej republike a podporoval ekonomické sankcie proti nemu.
Výrazne sa Palme zapojil sa do protijadrovej kampane a organizoval kampane proti rozširovaniu jadrových zbraní. Usiloval sa o vytvorenie bezjadrovej zóny v Škandinávii. V roku 1980 vytvoril Komisiu pre otázky odzbrojenia a bezpečnosti, ktorá je známa aj ako Palmeho komisia. V roku 1982 vydala správu „Spoločná bezpečnosť“ (Common Security), v ktorej kritizovala preteky v jadrovom zbrojení. Palme bol aj členom Dillíjskej šestky (vedúcich predstaviteľov Argentíny, Grécka, Indie, Mexika, Švédska a Tanzánie), ktorá od roku 1984 vystupovala za mier a odzbrojenie.
K Palmeho aktivitám patrila i podpora Afrického národného kongresu, Organizácie za oslobodenie Palestíny a ľavicových hnutí v Latinskej Amerike. Napriek tomu, že kritizoval socialistické štáty však odmietol vyjadriť rovnakú podporu republikám v ZSSR, najmä Estónsku, Litve a Lotyšsku.
V júni 1975 Palme ako prvý vedúci predstaviteľ západného štátu navštívil Kubu a stretol sa s Fidelom Castrom. Už v roku 1959 ho pochválil za zvrhnutie Batistovho režimu.
Paradoxné je, že napriek Palmeho neutralite a protiamerickým postojom, švédska politika aj v čase, keď viedol vládu, udržiavala vojenskú spoluprácu so západnou Európou i s USA.
Krátko o švédskom parlamente a politických stranách v ňom
Švédskym parlamentom je jednokomorový Riksdag, ktorý má 349 poslancov. Od roku 1994 sa voľby do neho uskutočňujú každé 4 roky. Konajú sa v pevne stanovenom dátume – druhú septembrovú nedeľu – súčasne s komunálnymi a regionálnymi voľbami. Všetky voľby od roku 1994 boli v riadnom termíne.
Volebný systém je pomerný. Z 349 kresiel sa 310 získava v 29 viacmandátových volebných obvodov. Zvyšných 39 je „prerozdeľovacích“ na opravu odchýlok, ku ktorým môže dôjsť pri prideľovaní kresiel vo volebných obvodoch. Na „prerozdeľovaní“ sa podieľa iba tá strana, ktorá získala aspoň 4 % hlasov v celej krajine (to je teda aj kvórum), alebo ktorá získala aspoň 12 % hlasov aspoň v jednom volebnom obvode.
Švédska politická scéna je jedna z najstabilnejších v Európe. Prevažujú na nej relatívne vyhranené dlhšie pôsobiace strany. Napriek tomu je táto scéna aj pestrá: od pravicovo-radikálnej po ľavicovo-radikálnu stranu s prevahou stredových strán.
V tomto storočí sa do Riksdagu dostalo len 8 strán:
– ŠSDS – najväčšia ľavicová strana stredového zamerania. Je najstaršou politickou stranou pôsobiacou v parlamente. V Európskom parlamente (ďalej len EP) je vo frakcii Progresívnej aliancie socialistov a demokratov.
– Umiernení – najväčšia stredovo pravicová strana založená 1904. Pod súčasným názvom pôsobí od roku 1969. V EP je vo frakcii Európskej ľudovej strany.
– Švédski demokrati – populistická pravicová nacionalistická strana s prejavmi radikalizmu najmä v otázkach migrácie. Objavujú sa voči nej výhrady, ale používa sa voči nej dvojaký meter (čo môže byť spojené aj s tým, že podporuje NATO a je proizraelská – pozn. autora). Bola založená v roku 1988. Jej sila vzrastá od volieb v roku 2014. V EP je vo frakcii Európskych konzervatívcov a reformistov.
– Ľavicová strana – vznikla v roku 1921 ako Komunistická strana Švédska oddelením od ŠSDS. Mala rôzne názvy a pod súčasným pôsobí od roku 1990. Má radikálny charakter, pridržiava sa historických hodnôt ľavice a nesúhlasí s členstvom v NATO ani v EÚ. V EP je vo frakcii Ľavice.
– Zelená strana – stredovo ľavicová, „klasicky zelená“. Vznikla v roku 1981. V EP je vo frakcii Zelení/Európska slobodná aliancia.
– Strana stredu – liberálna strana v minulosti spojená s vidiekom. Bola založená 1910 a pod súčasným názvom pôsobí od roku 1957. Spočiatku inklinovala k ľavici ale neskôr sa posunula do pravého stredu. V EP je vo frakcii Aliancie liberálov a demokratov za Európu.
– Kresťanskí demokrati – stredovo pravicová, vznikla v roku 1964 v reakcii na sekularizáciu spoločnosti. Pod súčasným názvom pôsobí od roku 1996. V EP je vo frakcii Európskej ľudovej strany.
– Liberáli – stredovo pravicová strana. Založená v roku 1934. Viackrát zmenila názov a pod súčasným pomenovaním pôsobí od roku 2015. V EP je vo frakcii Obnovme Európu.
Unikátom švédskej politiky je spájanie strán do dvoch blokov, ktoré od roku 2018 bojujú o zisk vlády. Prvý blok je červeno-zelený, „ľavicový“ (v úvodzovkách preto, že švédska ľavica je značne heterogénna a jej väčšina patrí k stredu – pozn. autora). Dnes sú v ňom ŠSDS, Ľavica, Strana stredu a Zelení. Druhý blok tvorí Dohoda Tidö a je pravicový. V súčasnosti sú v ňom Umiernení, Švédski demokrati, Kresťanskí demokrati a Liberáli.
Stručne o vláde po voľbách v septembri 2002
V júni 2021 vznikla vládna kríza, keď parlament vyslovil nedôveru predsedovi vlády Stefanovi Löfvenovi (ŠSDS), ktorý patril k „výkvetu“ európskych stredových socialistov a kritizoval aj Roberta Fica. V dejinách Švédska sa stalo prvýkrát, že premiér bol odvolaný na základe hlasovania o nedôvere. Hlasovanie iniciovali Švédski demokrati po tom, čo Ľavicová strana stiahla svoju podporu Löfvenovi pre reformu regulácie nájomného. Löfven však zostal na poste v dočasnej vláde. Parlament v júli 2021 ho opätovne zvolil za predsedu vlády. Uplatnila sa pritom švédska politická špecialita. Bolo proti nemu 173 poslancov, čo bolo o dvoch menej než bolo potrebných na to, aby kandidát v takomto hlasovaní neuspel.
Na zjazde ŠSDS v novembri 2021 zvolili za novú predsedníčku strany Magdalenu Anderssonová. 24. novembra bola s podporou Ľavicovej strany zvolená za premiérku. Jej podporu však stiahli Zelení potom ako parlament prijal opozičný návrh rozpočtu a po 7 hodinách vo funkcii rezignovala. Anderssonová však bola 29. novembra znovu zvolená za premiérku.
Anderssonová sociálnych demokratov posunula viac doľava, keď sa v máji 2021 zverejnila správu „Distribučné politiky pre rovnosť a spravodlivosť“, ktorá kritizovala rastúce nerovnosti spôsobené politickými rozhodnutiami predchádzajúcich ľavicových i pravicových vlád.
V máji 2022 podala Anderssonovej vláda spoločne s Fínskom žiadosť o vstup do NATO aj napriek tradičnému historickému odporu sociálnych demokratov voči nemu. Zdôvodňovalo sa to vojnou na Ukrajine. Proti vstupu do NATO v parlamente hlasovali Ľavicová strana a Zelení.
V kampani pred voľbami v roku 2022 rezonovali otázky možného vstupu Švédska do NATO. Z domácich tém to bola kriminalita, energetika, ekonomika a migrácia.
Vo voľbách zvíťazila ŠDSS pred Švédskymi demokratmi a Umiernenými. Do parlamentu sa dostali aj Ľavica, Strana stredu, Kresťanskí demokrati, Zelení a Liberáli. Po zdĺhavých rokovaniach vládu vytvoril pravicový blok, ktorý mal 176 poslancov. Do vlády, ktorá sa vytvorila viac ako 5 týždňov po voľbách, však vstúpili len Umiernení, Kresťanskí demokrati a Liberáli. Švédski demokrati, voči ktorým boli určité výhrady doma i v zahraničí, vládu iba podporovali.
Výsledky volieb 13. septembra 2026
Vo volebnej kampani bola pozornosť zameraná na domáce problémy. V popredí boli otázky migrácie a integrácie, kriminality a verejného poriadku, ekonomiky, zdravotníctva, vzdelávania a energetiky. Na pretras prišla téma zmeny klímy.
Vo všetkých prieskumoch preferencií jasne viedla ŠSDS pred Švédskymi demokratmi, ktorých niekedy predbehli Umiernení. Problémy mali Liberáli, ktorí v podpore prekročili kvórum až na konci augusta.
Na voľbách sa zúčastnilo 84,8 % voličov, čo bolo nepatrne viac ako v roku 2022. Po úplnom sčítaní hlasov uverejnenom 17. septembra sa víťazom stala zase ŠSDS s 28,0 % hlasov (o 2,3 % menej ako v roku 2021) a 99 kreslami, pred Umiernenými s 19,9 % hlasov (o 0,8 % viac) a 70 miestami. Tretí skončili Švédski demokrati, ktorým dalo hlasy 17,5 % voličov (o 3,0 % menej) a majú 62 poslancov. Štvrtá bola Ľavicová strana s 8,4 % (o 1,6 % viac) hlasov a 30 miestami. Za ňou zostali Strana stredu s 7,1 % (o 0,4 % viac) hlasov a 25 miestami, Kresťanskí demokrati s 6,2 % (o 0,9 % viac) hlasov a 22 poslancami a Zelení s 6,1 % (o 1,0 % viac) a 22 mandátmi. Poslednou stranou, ktorá sa dostala do parlamentu sú Liberáli s 5,3 % (o 0,7 % viac) podporou voličov a 19 kreslami.
Do parlamentu sa teda dostali tie isté strany ako pred štyrmi rokmi. Presuny voličov medzi stranami neboli veľké. Straty mali len ŠDSS a Švédski demokrati a ostatní si trochu polepšili, najviac Ľavicová strana. Iné strany okrem týchto dostali len 1,58 % hlasov. Ľavicový bol celý sever krajiny.
Vznikla takmer patová situácia a počet kresiel v blokoch je rovnaký ako v roku 2022, len v opačnom poradí. Ľavicový blok má 176 miest. Kandidátkou na post ministerského predsedu je bývala premiérka Magdalena Anderssonová. Pravicový blok má 173 miest. Kandidátom na post ministerského predsedu za pravicový blok je súčasný premiér Ulf Kristersson. Očakávajú sa zdĺhavé rokovania o vytvorení novej vlády, lebo ako sme už uviedli, ľavicový blok je heterogénny.
Záver
Švédska politika je na Slovensku pomerne neznáma a ani naše vzťahy so Švédskom nie sú rozvinuté tak ako s inými štátmi EÚ. Nechcem sa púšťať do analýzy švédskej politiky, ktorá je zložitá. Uvediem len, že verejnosť okrem sociálno-ekonomických problémov najviac znepokojujú otázky migrácie a každodennej bezpečnosti na uliciach. Odklon od sociálneho štátu a príliš liberálny postoj k migrácii priniesol svoje trpké ovocie. Švédsko, ktoré bolo predtým symbolom rozvoja a pokoja, sa zaradilo medzi štáty, kde silnie hlas populistickej pravice. Dlhodobú neutralitu vystriedali záchvevy vojnovej hystérie, spojenej so šírením výmyslu o ruskej vojenskej hrozbe. Uvidíme, aká bude nová vláda a čo s týmito negatívnymi javmi, ktoré sa vo Švédsku začali prejavovať v tomto storočí a nectia ho, urobí.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008