Foto: www.caliber.az
Dňa 16. novembra 2025 sa pod predsedníctvom hostiteľa, prezidenta Uzbekistanu Šavkata Mirzijojeva, konalo v Taškente VII. Konzultatívne stretnutie hláv štátov Strednej Ázie + Azerbajdžanu.
Prakticky po roku sa 8. októbra 2026 konalo v turistickom komplexe Awaza neďaleko mesta Turkmenbaši v Turkménsku, riadne VIII. Konzultatívne stretnutie hláv štátov Strednej Ázie + Azerbajdžanu.
Predsedal mu hostiteľ, prezident Turkménska Serdar Berdymuchamedov a účastníkmi bola „štandardná“ zostava prezidentov krajín Strednej Ázie: Kazachstanu – Kasym-Žomart Tokajev, Kirgizska – Sadyr Žaparov, ktorého v januári 2027 čakajú doma prezidentské voľby, Tadžikistanu – Emomali Rachmon a Uzbekistanu – Šavkat Mirzijojev. Stredoázijskú päticu doplnil prezident Azerbajdžanu – Ilcham Alijev.
Toto stretnutie bolo de facto historickým, pretože Azerbajdžan sa na ňom po prvýkrát zúčastnil ako plnohodnotný člen tohto regionálneho formátu. Oficiálne bol Azerbajdžan prijatý do tohto stredoázijského bloku práve v hlavnom meste Uzbekistanu 16. novembra 2025.
Samozrejme, teraz je na mieste otázka, ako sa zmení názov tohto projektu a ktorá (možno) krajina bude za budúcim znamienkom plus.
Asi stojí za pozornosť, že nový plnohodnotný člen tohto zoskupenia bude (konsenzuálne rozhodnutie) v Azerbajdžane hostiť budúce fórum tohto regionálneho zoskupenia Stredná Ázia a časť južného Kaukazu.
Tri prúty sú sila, ale šesť ekonomík…
Ak si spomenieme na svätoplukovskú legendu o troch prútoch, jej regionálna modifikácia sa stala v turkménskej Awaze realitou.
Šesť ekonomík má v rámci prebiehajúcej integrácie v rámci globalizujúceho sa sveta väčšiu silu než samostatné národné ekonomiky alebo päť stredoázijských ekonomík.
Podľa všeobecného názoru účastníkov, takýto mechanizmus umožňuje včasnú reakciu na procesy prebiehajúce v Strednej Ázii a v priestore južného Kaukazu, pomáha budovať národné priority s prihliadnutím na záujmy regionálnych partnerov.
Pritom krajiny Strednej Ázie si de facto stanovili medzi sebou pravidlá v roku 2025, keď prezidenti prijali dva zásadné a základné (integračné) dokumenty:
- Koncepcia regionálnej bezpečnosti a stability v Strednej Ázii (Концепция региональной безопасности и стабильности Центральной Азии);
- Katalóg bezpečnostných rizík 2026-2028 (Каталог рисков безопасности на 2026–2028 годы)[1].
No a teraz, v čase postAwazovskom, napĺňanie obsahu cieľov týchto dvoch[2] dokumentov sa už bude realizovať nie v pätici, ale v šestici, spolu s Azerbajdžanom.
(Geo)politický význam tohto stretnutia – jednovetovo – spočíva v tom, že bývalý formát Stredná Ázia 5 + 1 (Azerbajdžan) sa v skutočnosti mení na šesťstranný mechanizmus[3].
Pozície zúčastnených prezidentov
Na plenárnom zasadnutí jednotliví zúčastnení prezidenti sformulovali svoje videnie, ako by malo nové neformálne zoskupenie v šestici – od hraníc Číny, cez Strednú Áziu a južný Kaukaz – fungovať.
Prezidenti, účastníci stretnutia v Awaze. Zľava: I. Alijev, K.-Ž. Tokajev, S. Žaparov, E. Rachmon, S. Berdymuchamedov – hostiteľ, Š. Mirzijojev. Foto: www.eurasiatoday.ru
Kazašský prezident K.-Ž. Tokajev navrhol poveriť vlády, aby vypracovali spoločný akčný plán na zvýšenie vnútroregionálneho obchodu z aktuálnych13 mld. $ na 20 mld. $. Vyzval tiež na prijatie stredoázijského Rámcového dohovoru o vodnom hospodárstve a vytvorenie Medzinárodnej organizácie pre vodu pod záštitou OSN, a na prípravu programu pre stredoázijské partnerstvo v oblasti umelej inteligencie (AI).
Samostatne sa prezident Kazachstanu zameral na zlepšenie formátu konzultačných stretnutí a konštatoval: „… od roku 2018 bolo predložených viac ako 200 iniciatív, ale iba malá časť týchto iniciatív bola implementovaná…“ Preto navrhol, aby „… ministerstvá zahraničných vecí vykonali inventarizáciu regionálnych iniciatív a určili ich relevantnosť a vyhliadky…“[4]
S. Žaparov, prezident Kirgizska, venoval osobitnú pozornosť priemyselnej spolupráci a vyzval vlády krajín, aby „… identifikovali konkrétne vzájomne prospešné projekty v oblasti poľnohospodárskeho spracovania, ľahkého priemyslu, výroby stavebných materiálov a logistiky s uvedením účastníkov, zdrojov financovania a termínov…“[5]
Okrem toho zvýraznil dôležitosť zachovania ľadovcov a horských ekosystémov a navrhol rozvoj cestovného ruchu na princípe „jedna cesta – niekoľko krajín“.
Prezident Tadžikistanu E. Rachmon hovoril o významnom potenciáli krajín regiónu pre prechod na užšiu hospodársku, dopravnú a energetickú spoluprácu. Navrhol zostaviť zoznam prioritných energetických projektov s mechanizmami spolufinancovania, zvážiť výstavbu veľkej ropnej rafinérie pre potreby celého regiónu a vypracovať regionálnu stratégiu ekologického prechodu.
Okrem toho priorizoval , že je „… potrebné vyvinúť multimodálne trasy, zjednodušiť dopravné postupy a digitalizovať dopravu…“[6]
Prezident najľudnatejšej krajiny regiónu Uzbekistanu Š. Mirzijojev vyzval na užšiu koordináciu spoločnej práce. Predložil myšlienku vybudovania jednotného priestoru spolupráce s regiónmi s historickým, hospodárskym a dopravným spojením. Podľa neho je potrebné využiť vznikajúcu príležitosť na spoločný rozvoj obchodu, dopravy, energetiky, priemyslu a nových technológií.
Zdôraznil, že hospodárska spolupráca by mala dosiahnuť novú úroveň: „… už sme sa dostali do bodu, keď pravidelný vzájomný obchod nestačí. Musíme vytvoriť konečný produkt spoločne. Vzorec ,šesť ekonomík – jeden produkt‘ dobre vyjadruje význam toho, o čo by sme sa mali usilovať…“[7]
Šiesty (nový) člen spoločnosti, prezident Azerbajdžanu I. Alijev vyzval na aktívnejšie využívanie príležitostí spoločných investičných fondov už založených s Kazachstanom, Uzbekistanom a Kirgizskom, z ktorých každý má kapitál stoviek miliónov dolárov. Obchodný obrat Azerbajdžanu so stredoázijskými krajinami sa podľa neho vlani zvýšil o viac ako 50 % a v krajine pôsobí viac ako 400 spoločností so stredoázijským kapitálom. Ako uviedol: „… je potrebné nielen zvýšiť vzájomný obchod, ale je dôležité spoločne investovať, vyrábať a vstupovať na zahraničné trhy…“[8]
Hostiteľ, prezident Turkménska S. Berdymuchamedov uviedol, že formát konzultačných stretnutí hláv štátov Strednej Ázie a Azerbajdžanu vytvára predpoklady pre zrýchlený hospodársky a technologický rozvoj, pričom: „… návrhy, nápady a iniciatívy vyjadrené hlavami štátov sú veľmi špecifické, založené na realistickom hodnotení našich vyhliadok a zamerané na maximalizáciu využitia nášho silného a kombinovaného potenciálu…“[9]
Záverečný dokument
Na záver stretnutia prezidenti podpísali Spoločné vyhlásenieVIII. Konzultatívneho stretnutie hláv štátov Strednej Ázie+ Azerbajdžanu (Совместное заявление 8-й Консультативной встречи глав государств Центральной Азии и Азербайджанской Республики) v ktorom je akcentovaný význam formátu „S6“, ako kvalitatívne novej úrovne a platformy spolupráce, ktorá má ambíciu projektovať „… novú geometriu vzťahov v Eurázii…“ [10]
Pohľad do rokovacej sály. Foto: www.akorda.kz
V dokumente hlavy štátov (opakovane) potvrdili svoj záväzok posilniť spoluprácu medzi svojimi krajinami v rámci Organizácie Spojených národov, ako aj iných medzinárodných organizácií, ktorých sú členmi, a zdôraznili význam komplexného a konzistentného rozvoja multilaterálnej spolupráce, ako aj implementácie iniciatív zameraných na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, blahobytu národov a dlhodobej stability stredoázijských štátov a Azerbajdžanu.
Okrem toho opätovne potvrdili svoj záväzok rozšíriť spoluprácu v oblasti regionálnej a medzinárodnej bezpečnosti založenej na rešpektovaní zvrchovanosti, územnej celistvosti a národných záujmov štátov vrátane boja proti terorizmu, extrémizmu a radikalizmu, nelegálnej migrácii, nadnárodnému organizovanému zločinu, počítačovej kriminalite, nedovolenému obchodovaniu s omamnými látkami a zbraňami, obchodovaniu s ľuďmi a v oblasti prevencie a odstraňovania následkov rozsiahlych a cezhraničných mimoriadnych udalostí.
Hlavy štátov zdôraznili veľký potenciál rozširovania obchodných a ekonomických väzieb, vyjadrili pripravenosť podporovať ďalší rozvoj obchodu, prehlbovať investičné väzby, rozširovať priame obchodné kontakty medzi podnikateľskými subjektmi…
Okrem toho poukázali na prioritný význam rozvoja integrovanej regionálnej dopravnej infraštruktúry a zdôrazňujúc význam medzinárodných dopravných koridorov východ -západ a sever – juh ako kľúčových faktorov udržateľného hospodárskeho rastu a rozširovania medziregionálnych väzieb potvrdili potrebu ďalšieho rozvoja tranzitných a dopravných koridorov prechádzajúcich územiami ich štátov.
Samozrejme, bokom neostala téma energetiky a možný projekt zelenej energetiky, ktorého cieľom je: „… vytvorenie energetického koridoru pre vývoz zelenej elektriny zo Strednej Ázie do Európy cez Azerbajdžan…“
Turecká stopa?
V relatívne krátkom časovom období krajiny Strednej Ázie a Azerbajdžan zintenzívnili a akcelerovali integračné postupy. Súbežne rozšírili obchodné a investičné partnerstvá a posilnili spoluprácu v oblasti energie, dopravy a tranzitu.
Okrem toho plánujú zaviesť spoločnú výrobu výrobkov s vysokou úrovňou pridanej hodnoty podľa vzorca „šesť ekonomík – jeden produkt“.
Stretnutie potvrdilo geopolitický význam formátu a rastúcu úlohu Azerbajdžanu a krajín Strednej Ázie v súčasných geopolitických turbulenciách.
Ich zblíženie je založené nielen na geografickej blízkosti a spoločných politických a ekonomických záujmoch, ale aj na kultúrnych a duchovných väzbách, ktoré posilňujú vzájomné porozumenie medzi – priznajme, že okrem Tadžikistanu, všetko turkickými – štátmi.
A nič na tom nemení fakt, že rokovania a záverečné dokumenty sú prijímané v jazyku, ktorý donedávna stmeľoval Sovietsky zväz a ktorého tupý zákaz na Ukrajine bol jednou z protopríčin súčasného krviprelievania v tomto priestore.
Práve kombinácia týchto faktorov dáva osobitný význam spolupráci medzi Azerbajdžanom a Strednou Áziou.
No a v tomto kontexte je potrebné vedieť či vidieť, že tohtoročné konzultatívne stretnutie prezidentov krajín Strednej Ázie a Azerbajdžanu sa konalo tesne pred summitom Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) – tiež v Turkménsku v Awaze – spoločenstva, ktoré oslavuje tridsiate piate výročie svojej postsovietskej existencie. Ale to je iná téma…
Plné vtiahnutie Azerbajdžanu do integračných a funkčných projektov krajín Strednej Ázie neznamená (okrem spomenutých päť plus jeden prút) nič iné, len to, že vplyv Turecka v rámci svojho neoosmanského konceptu v Strednej Ázii dosiahol novú métu.
Stále totiž platí, že Azerbajdžan je najefektívnejším transformátorom vplyvu Turecka v priestore (nielen tam) južného Kaukazu a Strednej Ázie.
No ak to umocníme aj cez aktivity Organizácie turkojazyčných štátov (kde Ankara hrá prvé husle) – mäkka sila a cez tento projekt SA5+Azerbajdžan – ekonomické prepojenie, tak určite musí prísť na scénu aj budúci silový pakt!
Nakoniec obranný dohovor medzi (všetko islamské krajiny) Saudskou Arábiou, Pakistanom a Tureckom (Mekka, 7. august 2026) už v tomto smere niečo prejudikuje…
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
SÚVISIACE:
Vzniká nové integračné zoskupenie Strednej Ázie?
[1] https://president.uz/ru/lists/view/8676?utm_source
[2] Sem je potrebné ešte zaradiť aj vtedy (2025) prijatú Výzvu členským štátom OSN k kandidatúre Kirgizskej republiky na post nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na obdobie rokov 2027-2028;
(Обращение к государствам-членам ООН по кандидатуре Кыргызской Республики в непостоянные члены Совета Безопасности ООН на период 2027-2028 годы), In: https://iapca.kz/
[3] https://mfa.gov.tm/ru/news/6372
[4] https://www.akorda.kz/ru/prezident-prinyal-uchastie-v-8-y-konsultativnoy-vstreche-glav-gosudarstv-centralnoy-azii-i-azerbaydzhana-893929
[5] https://president.kg/ru/news/21/40976
[6] https://president.tj/event/news/57793
[7] https://president.uz/ru/lists/view/9697
[8] https://ru.apa.az/oficialniye-novosti/v-turkmenbasi-proxodit-8-ya-konsultativnaya-vstreca-glav-gosudarstv-azerbaidzana-i-centralnoi-azii-obnovleno-1-676944
[9] https://oxu.az/siyaset/berdimehemmedov-merkezi-asiya-ve-azerbaycan-formati-iqtisadi-ve-texnoloji-inkisaf-ucun-ilkin-sertler-yaradir
[10] https://ru.axar.az/news/politika/1136962.html
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008