Dňa 16. novembra 2025 sa pod predsedníctvom hostiteľa, prezidenta Uzbekistanu Šavkata Mirzijojeva, konalo v Taškente VII. Konzultatívne stretnutie hláv štátov Strednej Ázie + Azerbajdžanu.
Stretnutia sa okrem hostiteľa zúčastnili stredoázijskí prezidenti: Kazachstanu – Kasym-Žomart Tokajev, Kirgizska – Sadyr Žaparov, Tadžikistanu – Emomali Rachmon a Turkménska – Serdar Berdymuchamedov. A aj prezident Azerbajdžanu – Ilcham Alijev (od tohto stretnuti, už ako stály účastník) a vedúci Regionálneho centra OSN pre preventívnu diplomaciu pre Strednú Áziu – Kacha Imnadze.[1]
Prečo stretnutie
Hlavným cieľom tohto, resp. týchto stretnutí je, vo všeobecnosti upevnenie regionálnej spolupráce v prioritných oblastiach. A to bez ingerencie akejkoľvek veľmoci/cí, ktoré boli v priestore Strednej Ázie a Kaspického mora vždy prítomné.
Oficiálne foto prezidentov.
Hostiteľ, prezident Uzbekistanu, sa v úvodnom prejave k téme možnej integrácie Strednej Ázii vyjadril nasledujúco: „… v krátkom období od nášho prvého stretnutia sme prešli veľmi dlhou historickou cestou. Vďaka otvorenému dialógu a aktívnemu spoločnému úsiliu sa nám podarilo nájsť efektívne riešenia mnohých otázok týkajúcich sa nášho regiónu.
S konečnou platnosťou sme si vyriešili územné otázky, otvorili sa hraničné priechody, nadviazala sa vzájomne výhodná spolupráca vo vodnom a energetickom sektore, obnovili sa dopravné spojenia a vytvorili sa priaznivé podmienky pre aktívne obchodné, investičné a humanitárne kontakty medzi našimi krajinami.
Stredná Ázia je dnes priestorom dynamického rozvoja a plodnej spolupráce, ktorá otvára nové príležitosti pre udržateľný rast a prosperitu. Región sa rýchlo integruje do globálnej ekonomiky – jeho investičná atraktivita rastie, exportné príležitosti na tretie trhy sa rozširujú a tranzitný potenciál sa zvyšuje…“[2]
Toto – siedme stretnutie[3] – sa malo pôvodne konať v auguste 2025. Lenže vzhľadom na nabitý program prezidentov Strednej Ázie (o čom sme v Slove podrobne priebežne informovali) a veľkej množiny medzinárodných podujatí však bolo rozhodnuté o presune na november.
Stav integrácie
V kontexte s týmto novembrovým 2025 stretnutím je dôležité sa pozrieť na to, v akom štádiu je regionálna integrácia v súčasnosti.
Najmä po tom, ako sa v prvej fáze 90-tych rokoch minulého storočia, sa uskutočnilo niekoľko pokusov o regionálnu integráciu, ako napríklad (nedokonané) Stredoázijské hospodárske spoločenstvo a na úrovni politickej rétoriky sa zblíženie považovalo za smer s najvyššou prioritou zahraničnej politiky zúčastnených krajín.
Jedným z najdôležitejších dôvodov akejsi nemožnosti integrácie v tom čase bol vážny rozpor medzi potrebou integrácie a túžbou regionálnych hráčov vybudovať suverénny štát s autonómnym a maximálne nezávislým hospodárskym a politickým modelom od svojich susedov. Tu prevládali skôr odstredivé ako dostredivé faktory.
Bolo potrebné vyriešiť otázku hraníc, hľadať spoločné prístupy k riešeniu zložitých problémov vodného a energetického komplexu. To všetko prinieslo napätie a niekedy aj konflikty do vzťahov medzi krajinami.
Treba však objektívne priznať – najdôležitejším externým faktorom regionálnej integrácie bola (a zatiaľ je) Ruská federácia, čo potvrdzujú iné projekty: Eurázijská ekonomická únia (a jej predchodcovia) či Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ktoré sa stali základom bezpečnostnej a ekonomickej stability a integrácie v regióne.
Nemožno opomenúť ani Čínu s projektom Jeden pás, jedna cesta, ktorý infraštruktúrne spája región.
Po výmene na poste prezidenta Uzbekistanu (Islama Karimova zosnulého v roku 2016 nahradil Š. Mirzijojev) sa začala aj nová etapa regionalizácie v Strednej Ázii z iniciatívy Uzbekistanu. Teda odklon od izolacionistických modelov.
Vzhľadom na kľúčové postavenie Uzbekistanu v regióne mal obrat republiky k zintenzívneniu väzieb v Strednej Ázii veľmi silný účinok. V priebehu niekoľkých mesiacov bolo možné obnoviť vzťahy so susedmi, vyriešiť rozpory a nároky nahromadené v priebehu rokov proti sebe a začať proces politického a ekonomického zbližovania. Všetky opatrenia mali pozitívny vplyv na politickú atmosféru a vytvorili predpoklady na zintenzívnenie päťstranného dialógu.
Napriek intenzívnym snahám a samopresviedčaniu sa však ešte stále existuje komplex zložitých faktorov, ktoré limitujú, resp. ovplyvňujú skutočnú integráciu:[4]
Prvým faktorom je pomalá a komplikovaná integrácia v ekonomicko-hospodárskej sfére Strednej Ázie. Výnimku tvorí prepojenie Kazachstan – Uzbekistan (čo sú rozhodujúce a vedúce krajiny regiónu), inak je dynamika (nízky systém vzájomných investícii, veľké regionálne infraštruktúrne projekty…) samotnej implementácie nízka.
Ako druhý faktor je fakt, že stredoázijská pätica si zatiaľ nesformulovala, resp. nevytvorila plnohodnotný regulačný rámec, napriek tomu, že deklarujú medzi sebou vzťahy na strategickej úrovni.
Po tretie – absentujú stále inštitúcie, ktoré by zodpovedali za systematickosť pri prehlbovaní vzájomnej spolupráce.
Štvrtým faktorom, či skôr fenoménom je celoregionálna závislosť na veľkých investíciách do vonkajšej infraštruktúry s cieľom zabezpečiť regionálnu bezpečnosť a vytvoriť inštitúcie pre integráciu.
No a piaty faktor – paradoxne efektívna prítomnosť rozvinutých inštitúcii[5] a medzinárodný právny rámec pôsobia ako nie akceleračný faktor praktickej integrácie v regióne.
Zrátané a podčiarknuté, výsledkom je, že kombinácia horespomenutých pozitívnych a negatívnych faktorov vytvára situáciu, v ktorej sa krajiny regiónu navonok úspešne zbližujú, integrujú.
Tým de facto zvyšujú svoju celkovú subjektivitu na medzinárodnej scéne, pričom z praktického hľadiska sa zatiaľ nenútia do administratívnej integrácie a ekonomicko-hospodársku + infraštruktúrnu integráciu zatiaľ ponechávajú na úrovni dostatočne pohodlnej pre seba, čo umožňuje republikám zachovať si autonómiu a suverenitu pri riešení strategických úloh domácej a zahraničnej politiky.
Nezabudnime, pri rezumovaní siedmeho stretnutia na dva momenty, ktoré sú skryté pod hladinou. Jednak sa okrem plenárneho rokovania všetci prezident stretli dvojstranne s hostiteľom a tiež medzi sebou, takže multilaterálna platforma mala aj silné bilaterálne pozadie.
No a hlavným bodom kultúrnej časti siedmeho stretnutia bola návšteva Centra islamskej civilizácie v Taškente.[6] Tu možno identifikovať ideologicko-ideový fundament (okrem turkického jazyku) regionálnej integrácie.
Vzniká nové integračné zoskupenie?
Taškent dal tohtoročnému konzultačnému stretnutiu prívlastok a hodnotenie: „… historický summit stredoázijských krajín v Taškente sa skončil…“[7]
Vedúci predstavitelia zúčastnených krajín, ktorí vystúpili počas stretnutia (všetci v ruskom jazyku), predložili dôležité iniciatívy na ďalšie posilnenie regionálneho partnerstva.
Z povedaného a navrhovaného možno vypreparovať jeden zásadný návrh. Domáci prezident Š. Mirzijojev vyzval, či skôr navrhol na transformáciu konzultatívnej formy regionálneho dialógu krajín Strednej Ázie + Azerbajdžan na strategický formát.
Navrhol vytvorenie platformy Spoločenstvo Stredná Ázia (Сообщество Центральная Азия), vytvorenie Sekretariátu Spoločenstva… a Rady starších Spoločenstva…[8] a tiež posilnenie úlohy národných koordinátorov.
V zásade pre Strednú Áziu a jednotlivé krajiny nie je rozvoj regionálnej spolupráce akousi taktickou voľbou, ale ide o cielenú a vedomú strategickú líniu.
Stredná Ázia je totiž dnes priestorom dynamického rozvoja a plodnej spolupráce, ktorá otvára nové príležitosti pre udržateľný rast a prosperitu. Región sa rýchlo integruje do globálnej ekonomiky: jeho investičná atraktivita rastie, exportné príležitosti na tretie trhy sa rozširujú a tranzitný potenciál sa zvyšuje.
Takže uvidíme, aký bude očakávaný integračný skok, aj keď z hľadiska postupov v medzinárodných vzťahoch nemožno proces zbližovania medzi krajinami Strednej Ázie nazvať kryštálovou integráciou.
Ale vďaka aj za to málo!
Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ
Foto: www.president.uz
[1] В Ташкенте прошла седьмая Консультативная встреча лидеров стран Центральной Азии: к формату присоединился Азербайджан
[2] Plný text pozri: https://president.uz/ru/lists/view/8674
[3] Pozn.: Z iniciatívy uzbeckej strany sa začal formát poradných stretnutí hláv stredoázijských republík. Prvé takéto stretnutie sa konalo v marci 2018 v Astane.
[4] Pozri: https://www.ng.ru/dipkurer/2025-11-09/11_9385_integration.html
[5] Máme na mysli: Spoločenstvo nezávislých štátov (zahrnuté sú všetky krajiny Strednej Ázie), Eurázijská ekonomická únia (Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan je pozorovateľom), Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, existuje úzka koordinácia s Uzbekistanom na operačnej úrovni), ako aj také menej inštitucionalizované organizácie, ako napríklad Šanghajská organizácia spolupráce, Organizácia turkických štátov a čínska iniciatíva Jeden pás, jedna cesta.
[6] Bližšie k Centru… pozri: https://cisc.uz/ar/
[7] https://president.uz/ru/lists/view/8677
[8] V rámci verejnej diplomacie, tvorenej renomovanými osobnosťami verejného života s bohatými životnými skúsenosťami.
