Správa o eurovoľbách a našich slabostiach

Médiami sa šíri víťazný odór: nie je všetko stratené, slnko vyšlo! Zvíťazili sme!

Pravda to je aj nie je: cieľovú pásku pretrhol Ódor, to je nespochybniteľný fakt. Na stupni víťazov sú ľudia PS a médiá, zaslúžia si, aby sme im zahrali hymnu Slovenskej republiky, veď tú budú v europarlamente zastupovať. V televíznej debate sa na adresu kolegov z ostatných víťazných strán vyjadril europoslanec Wiezik, že tam bude deväť zbytočných hlasov, pretože len oni šiesti budú mať telefónne čísla a všetky kontakty na najvyššie fóra. To ostatné je asi odpad, za ktorý sa vlastne treba hanbiť. A ľud by sa zase mal zamyslieť, čo to vlastne o sebe hovorí, keď takto hlúpo volí… (Spodina? Dezoláti?…)

To, že už tretie voľby za sebou dopadli pre súčasnú vládnu koalíciu dobre, je malý zázrak. Pretože nevychovala si hráčov, schopných ísť do ringu a dávať údery. Nemá think-tanky, nemá mimovládky, nemá médiá. Tie alternatívne sú na kolenách robené. Vytrhli pred voľbami tŕň z päty, ale budúcnosť patrí iným – technologicky a personálne prepojeným. V jednom má určite Wiezik pravdu, oni sú tí, čo vedia, aj ako v EP fungujú procesy. Podriekol sa jeho predseda Šimečka, keď Hojsíkovi prepúšťal stoličku podpredsedu EP a ukázalo sa, že procesy sa naozaj spustili, linky a spojenia, ktoré nevidno, zafungovali. Zatiaľ bez koncovky, ale už teraz nám Michal Wiezik (získal 30 022 hlasov) odkázal, že oni budú tí, ktorí tie linky v rukách majú. Nie potulní nezaradení potácajúci sa deviati bezprizorní europoslanci – výsledok hlasovania takmer 800 tisíc občanov Slovenskej republiky. Tých 410 844 za PS má iný cveng.

Na porovnanie počty všetkých hlasov zvolených poslancov:

PS
Ľudovít Ódor – 294 944 hlasov
Veronika Cifrová Ostrihoňová – 117 207 hlasov (pôvodne štvrtá na kandidátke)
Martin Hojsík – 89 084 hlasov 
Ľubica Karvašová – 65 835 hlasov (pôvodne druhá na kandidátke)
Michal Wiezik – 30 022 hlasov
Lucia Yar – 16 974 hlasov

Smer-SSD
Ľuboš Blaha – 187 020 hlasov (pôvodne druhý na kandidátke)
Erik Kaliňák – 151 860 hlasov (pôvodne tretí na kandidátke)
Monika Beňová – 131 126 hlasov (pôvodne prvá na kandidátke)
Judita Laššáková – 87 166 hlasovKatarína Roth Neveďalová – 44 409 hlasov

Republika
Milan Uhrík – 133 949 hlasov
Milan Mazurek – 71 656 hlasov

KDH
Miriam Lexmann – 58 179 hlasov

Hlas-SD
Branislav Ondruš – 42 423 hlasov (pôvodne druhý na kandidátke)

Úspech Progresívneho Slovenska je určite doložiteľný. Napriek nárekom, máme sa dobre, niektorí určite. V Latinskej Amerike, skúšobni vývozu demokracie, inštruktori z USA prichádzali s prostým heslom: Každý sa môže mať dobre, ale dobre sa nemôže mať každý! Snaž sa! A keď ti to nejde, nie je príčinou režim, ale ty. Fungovalo to tam, funguje to tu. Stačí sa prejsť podvečer po našom malom veľkomeste – na to, ako príjemne voliči tých „úspešných“ žijú, je to ešte slabý výsledok. So smartfónmi v rukách sledujú život. Mediálne ošetrovaní si môžu dovoliť svoje milé pohodlie. Mediálne zasiahnutí, podľa mňa, sú tí, ktorých si médiá v podstate nevšímajú. A oni v poníženosti chcú patriť k „elite“, nemajú odvahu ani na vzdor (teraz mám na mysli strednú triedu, nie robotníkov. Tí sú odpísaní úplne).

Situácia po atentáte na predsedu vlády ukázala neschopnosť organizovať sa v plnej nahote – mali byť plné nie sociálne siete, ale ulice! Atentátnika vychovala predsa ulica! Možno sa spoluvinníci na okamih aj zľakli, preto rýchlo navrhovali zmier, ale keď videli, že sa nič nedeje, pochopili, s kým majú do činenia: vládna strana s ťažko zraneným lídrom namiesto organizovania odporu voči takejto hroznej politike, kde sa chcú výsledky volieb riešiť vraždou, začala (slovami šéfa poslaneckého klubu Jána Richtera v O päť minút dvanásť) tlmiť vášne! A tak opozícia a médiá len využili situáciu, prešli do útoku a vinníkom už bola obeť samotná. Ani vtedy nevyšiel do ulíc nikto. Robert Fico zápasil o život a oni ho ešte zosmiešňovali: vraj, a nebol to poplašňák, hahaha, je to len teáter… A namiesto plných ulíc boli plné televízne štúdiá všetkých tých radičovýchszomolányiéovýchvášáryových…

Ale musím dodať na obranu napríklad aj Marty Jančkárovej (ktorú kde-kto má v zuboch) – kde mala vziať tých druhých?! Kde si ich vládna strana vychovala? Kde sú think-tanky, mimovládky, médiá? Veď nemôže byť na všetko jeden Eduard Chmelár… (ktorý navyše je odjakživa nezávislý od akejkoľvek vlády, ide svoje, aj keby bol zamestnaný u amerického prezidenta).

Výsledky volieb sú malým zázrakom, všetkých troch po sebe idúcich. Pretože idú proti dobre zorganizovanej sieti a druhá strana, zatiaľ síce voličsky víťazná, je v silnej defenzíve. Našťastie, ešte stále veríme v demokraciu.

Najdôležitejšia správa z týchto volieb predsa len je dobrá: vôľa ľudu sa nemení pri posmrtných, ale volebných urnách. Smer a Hlas majú spolu raz toľko poslancov ako pred piatimi rokmi, (keď Hlas ešte nebol, ale voliči boli pravdepodobne tí istí). Oľano a jeho klony vypadli z hry, aspoň na európskej úrovni. Krstný otec Matoviča Sulík zaplatil vysokú cenu. PS dobre nakúpilo hráčov a má skvele zorganizovanú mediálnu sieť, výsledok sa dostavil. Ich hráči podávajú výkony, ktoré zodpovedajú ich predstavám. To nie je o „kúpených“, ale kúpených hráčoch, tak, ako si veľké kluby kupujú špičkových hráčov. Je to trend bohatých.

Takže si vzájomne môžeme všetci gratulovať. A už sa nespoliehať na zázraky.

Úvodné foto: FB stránka R. F.)

(Celkovo 1 036 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter