Návšteva prezidenta Pellegriniho v Číne vzbudila v médiách bývalého hlavného prúdu menšiu pozornosť než spoločná návšteva Zuzany Čaputovej a Petra Pavla na Pohode. Aj to ukazuje propagandistickú predpojatosť tých, ktorí sa sami ustanovili za strážcov hodnôt, morálky, demokracie a všetkého ostatného.
A keď už píšu o Pellegrinim a Číne, robia to výhradne kriticky, pretože prezident nie je ich a ani Čína nepatrí do ich sveta.
Samozrejme, obavy z prieniku čínskych záujmov napríklad do našej kritickej infraštruktúry sú oprávnené a je potrebné venovať týmto problémom dostatočnú pozornosť. Nemali by však slúžiť ako zásterka na presadzovanie obchodných záujmov niekoho iného, ani byť prejavom ideologickej predpojatosti voči všetkému čínskemu. Je potrebné riešiť obchodný deficit, nastavenie pravidiel obchodných vzťahov, ako aj mnohé ďalšie problémy vzájomnej spolupráce, ale nevylievať vaničku aj s dieťaťom.
Prezidenti otvorili aj otázku zintenzívnenia spolupráce vzdelávacích a výskumných inštitúcií. „Po mojej návšteve budem informovať aj žiadať slovenského ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas-SD), aby navštívil Čínu spolu so zástupcami našich vedecko-výskumných organizácií,“ informoval Pellegrini. Podľa kritikov to však vyvoláva „otázniky“.
Čierno-biele videnie sveta, vlastné novinárom Denníka N, prejavil napríklad Mirovi Kernovi, podľa ktorého je prezident „amatér“, ktorý „netuší, s kým a o čom vlastne rokoval“. Prezident chce „prepájanie mladých generácií, vedeckých pracovísk a vzdelávacích inštitúcií“ a podľa Kerna „presne o toto komunistickej Číne v posledných desaťročiach ide… a spolu s akademickou a vedeckou infiltráciou Západu chcú dosiahnuť globálnu technologickú a geopolitickú dominanciu.“ Toto všetko profesionál Kern s erudíciou skúseného propagandistu odhaľuje a varuje pred poskytnutím našich vedeckých poznatkov čínskym vedcom.
V týchto úvahách sa stále prejavuje neoprávnený pocit, že sme lídrami vo všetkom a že nás zvyšok sveta iba využíva a parazituje na nás. Realita tomu však nedáva za pravdu. Podľa oficiálnych štatistík Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) dosiahol celkový počet patentových prihlášok na celom svete v roku 2024 rekordných 3,73 milióna. Globálne porovnanie ukazuje, že Čína sa podieľa na takmer polovici (49,1 %) všetkých patentových prihlášok na svete. Čína podala 1 800 000 patentových prihlášok. Na druhom mieste sú USA, z ktorých prišlo 502 000 prihlášok. Ďalej nasledujú Japonsko a Južná Kórea a až na piatom mieste je prvá európska krajina – Nemecko so 133 000 prihláškami.
Počet patentových prihlášok možno považovať za jedno z relevantných kritérií úrovne vedy, techniky, výskumu a vzdelávania. Čína podáva viac patentových prihlášok než zvyšné krajiny prvej päťky dohromady, z čoho vyplýva, že spolupráca s jej vedeckými a výskumnými inštitúciami môže byť výhodnejšia pre nás než pre nich. Samozrejme, záleží na individuálnom nastavení konkrétnych projektov. Nielen my, ale aj Čína si prirodzene chráni citlivé informácie. Rôzne varovania by však mali mať racionálny základ a je odôvodnený predpoklad, že vedecká a výskumná spolupráca môže byť v konečnom dôsledku výhodnejšia pre nás, než pre Čínu.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008