V Astane už opäť rastie slovanský dub

Trikolóra nad Astanou. Vľavo Palác mieru a zmierenia, pyramída, vpravo Palác nezávislosti.

Prezident Ruskej federácie Vladimir Vladimirovič Putin navštívil v dňoch 28. – 29. mája 2026 Kazachstan, kde mal v Astane nasledujúci program:[1]

• oficiálna štátna návšteva Kazachstanu, počas ktorej prezidenti rokovali o strategickom partnerstve a spojeneckých vzťahoch medzi Kazachstanom a Ruskou federáciou;
• účasť na Eurázijskom ekonomickom fóre (za účasti hláv štátov členských krajín EEF);
• zasadnutie Najvyššej eurázijskej hospodárskej rady Eurázijskej ekonomickej únie (EEÚ).

Hostiteľ privítal osobne V. Putina na letisku. Od okamihu prekonania štátnej hranice špeciál ruského prezidenta sprevádzali stíhacie lietadlá, ktoré nad Astanou vytvorili farebnú (bielo/modro/červenú) dymovú trikolóru. Niečo na spôsob talianskej letecko-akrobatickej skupiny Frecce Tricolori.

Následne po pristáti špeciálu nad plochou preleteli dva vrtuľníky s obrovskými vlajkami Ruskej federácie a Kazachstanu.

Samotný oficiálny uvítací akt sa konal v Paláci nezávislosti, kde sa uskutočnili aj ostatné podujatia.

Dôvod je prostý. Sídlo prezidenta AkOrda (neďaleko cez park – naproti Palácu nezávislosti) je v rekonštrukcii. Ide o prvú celkovú rekonštrukciu po odchode z postu (2019) prezidenta N. Nazarbajeva.

Zhruba pred mesiacom tam boli aj turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan a prezident Keni William Kipchirchir Samoei Arap Ruto.

Treba priznať, že samotný palác je svojou veľkosťou depresívny, to znamená, že v určitom okamihu jeho veľkosť začína pôsobiť proti jeho majestátnosti. Aspoň taký dojem nadobudol autor textu počas nespočetných a historicky (pre Kazachstan) dôležitých podujatiach.

K ďalšej inovácii patri „záhradníčenie“. Prezidenti Kazachstanu a Ruskej federácie K.-Ž. Tokajev a V. Putin na znak vzájomnej úcty, pevnej družby a mnohovektorovej spolupráce medzi oboma štátmi v rámci protokolárneho programu spoločne zasadili strom – dub.[2]

Spoločné sadenie duba prezidentmi Kazachstanu a Ruskej federácie.

Zo strany Kazachstanu to nie je žiadne nóvum a hodne tento akt využíval bývalý prezident Nursultan Abiševič Nazarbajev najmä v čase, keď sa Astana stávala Astanou.

Napokon 15. novembra 2001 vtedajší prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster v rámci návštevy Kazachstanu zasadil strom v aleji prezidentov v komplexe „Obrancovia vlasti“ (Отан корғаушылар) v hlavnom meste Astana. Komplex stále patrí k najkrajším pamiatkam krajiny. Slávnostné otvorenie sa konalo na Deň víťazstva v roku 2001. 

Označenie stromu, ktorý zasadil prezident R. Schuster. Foto: Autor

Čo je však iné, než doteraz? Je to fakt, že ak doteraz boli takto sadené ihličnany (aj v prípade R. Schustera), alebo miestne listnáče (napr. breza), tak teraz bol posadený dub.

Možno, že nielen pre „generáciu Z“, je vhodné spomenúť, že dub je najposvätenejším stromom Slovanov. Jeho kult tvoril jednu zo zložiek predkresťanského slovanského náboženstva. No nezabudnime ani Jána Kollára a jeho Slávy dcéru, kde berúc do úvahy silu tohto silného stromu a vieru v jeho ochranu vyzýval: „… Slovane přichyl se k velikému dubisku…“[3]

Echo Paláca nezávislosti

Prezident K.-Ž. Tokajev privítal V. Putina slovami: „… sme priatelia, bratia. Máme veľa spoločného, vrátane bohatej historickej minulosti, kultúrnych tradícií a mentality…“

V odpovedi V. Putin uviedol, že „… strategické partnerstvo medzi našimi dvoma krajinami je založené na tradíciách priateľstva a vzájomného rešpektu, ktoré sa formovali v priebehu storočí spolužitia našich národov, a to aj v rámci jedného štátu…“[4]

Rokovania v Paláci nezávislosti sa konali v úzkom a rozšírenom formáte. Otvárajúc plenárne zasadnutie kazašský prezident akcentoval, že medzi Astanou a Moskvou nie sú žiadne otvorené otázky a že je zaznamenávaná pozitívna dynamika vzájomných vzťahov. Túto tézu podporil tvrdením o aktuálne sformulovaných 177 spoločných projektoch s celkovou investíciou vo výške 53 mld. $. Zaujímavosťou je, že V. Putin hovoril o 70-tich spoločných investičných projektoch, ale špeciálne poďakoval prezidentovi Kazachstanu za jeho iniciatívu na vytvorenie Medzinárodnej organizácie pre ruský jazyk.[5]

Závery prvého dňa

Rusko a Kazachstan podpísali rôzne dohody o základných princípoch a podmienkach spolupráce na projekte výstavby prvej kazašskej jadrovej elektrárne Balchaš a o poskytnutí štátnej vývoznej pôžičky Astane na financovanie tohto projektu.

Dohody podpísali Almasadam Satkaliev, predseda Kazašskej agentúry pre atómovú energiu, a Aleksej Lichačev, generálny riaditeľ štátnej spoločnosti pre atómovú energiu Rosatom. Podrobnosti, čo detailnejšie je v týchto dohodách (z pochopiteľných dôvodov) neboli zverejnené.

Podľa spomenutého A. Lichačeva pôžička za strany Ruska bude poskytnutá „… pre väčší objem investícií, ale nie všetko, len časť z toho zostane na kazašskej strane…“[6]

Pôžička zo strany Moskvy pokryje 85 % financovania projektu a zvyšných 15 % prevezme vláda Kazachstanu. Inak predbežné náklady na výstavbu jadrovej elektrárne boli plánované cca 15 mld. $ pre dva energetické bloky s výkonom 1 200 MW. V máji 2026 však A. Satkaliev aktualizoval toto číslo – na výstavbu bude potrebných minimálne 16,5 mld. $.[7]

Celkovo bolo počas štátnej návštevy V. Putina podpísaných (vrátane tých, ktoré sa týkajú Balchašu) 15 dokumentov.

Z podpísaného balíka vyberáme dva rozhodujúce a symptomatické dokumenty:

1. Spoločné vyhlásenie prezidenta Kazašskej republiky K.-Ž. Tokajeva a prezidenta Ruskej federácie V. V. Putina o siedmich základoch priateľstva a dobrého susedstva medzi národmi Kazachstanu a Ruska;
2. Dohodu medzi Kazachstanom a Ruskou federáciou o rozšírení spolupráce v ropnom priemysle.

Spoločné vyhlásenie… (rozsah 8 strán textu) okrem zhrnutia doterajších bilaterálnych vzťahov v úvodnej časti obsahuje aj sedem fundamentálnych bodov, ktoré sú základom priateľstva a dobrého susedstva medzi Kazachstanom a Ruskou federáciou. Ich spoločná štátna hranica má dĺžku neuveriteľných 7 644 kilometrov.

Prezidenti po podpise záverečného dokumentu.

Konkrétne:

Prvý základ – zhoda spoločnej histórie a zodpovedný prístup k jej objektívnemu porozumeniu;

Druhým základom je spoločné úsilie o rozvoj eurázijskej integrácie a vytvorenie priestoru pre spoluprácu, bezpečnosť a dialóg v regióne;

Základom číslo tri – je spoločná hranica ako priestor dobrého susedstva a spolupráce;

Štvrtý základ – ekonomické partnerstvo;

Piatym základom je jazyková a kultúrna rozmanitosť ako spoločné dedičstvo, tradičné hodnoty a civilizačná blízkosť;

Šiesty rámcový základ – spolupráca mládeže, vzdelávacie výmeny a spolupráca v oblasti športu;

Záverečný – základ číslo sedem –  spoločný pohľad do budúcnosti.

Každý z týchto siedmich okruhov je v texte dovysvetlený, takže možno z neho analyzovať, ako vníma Astana a Moskva (a vice versa) aktuálne svoje bilaterálne vzťahy, historické zložitosti, ale najmä miesto v regionálnej a globálnej ekonomickej, kultúrnej a bezpečnostnej sieti, akceptujúc zákonitosti geopolitiky, geoekonomiky a bigeopolitiky.[8]

Zasadnutie Najvyššej eurázijskej hospodárskej rady

Možno s pokojom Angličana povedať, že toto bola rozhodujúca udalosť v rámci komplexu podujatí EEÚ v rámci predsedníctva Kazachstanu v tejto organizácii.

Zasadnutie na úrovni hláv štátov potvrdilo, že prioritami kazašského predsedníctva sú:

• rozvoj umelej inteligencie;
• využitie logistického priestoru EEÚ,
• digitalizácia priemyslu a agrompriemyselného komplexu;
• zníženie administratívnych prekážok vzájomného obchodu;
• rozšírenie hospodárskej spolupráce s tretími krajinami.[9]

Dôraz na tému digitalizácie a rozvoja umelej inteligencie K.-Ž. Tokajev obhajoval slovami: „… podľa dlhodobých prognóz, do roku 2035 globálny trh s robotikou prekročí hranicu 376 mld. $. V priemysle virtuálnej reality bude asi 700 mld. $. Naše krajiny sa, samozrejme, nemôžu držať mimo od globálnych trendov. Domnievam sa, že EEÚ by mala poskytnúť podporu pri výmene praktických skúseností a realizácii spoločných projektov v najsľubnejších oblastiach rozvoja, zníženie administratívnych prekážok vzájomného obchodu a zvýšenie hospodárskej spolupráce s tretími krajinami….“[10]

Hlavnou otázkou zasadnutia bolo, ako sa zachová Arménsko vo vzťahu k EEÚ najmä v kontexte s blízkymi voľbami v krajine (07. jún 2026) a či po voľbách sa nevydá na cestu smerom von z EEÚ do zajatia progresivistickej a stagnujúcej Európskej únie.

Množstvo otáznikov potvrdzuje aj fakt, že Arménsko na zasadnutí reprezentoval vicepremiér Mger Grigorian, keďže premiér Nikol Pašinjan sa zasadnutiam EEÚ pravidelne vyhýba. Teraz vraj z dôvodu predvolebnej kampane.

Zasadnutia sa zúčastnili prezidenti členských krajín EEÚ – Bieloruska: A. Lukašenko, Kirgizska: S. Žaparov, samozrejme Ruskej federácie a domáceho Kazachstanu plus spomenutý vicepremiér Arménska a predseda Kolégia Eurázijskej ekonomickej komisie Bakytžan Sagititajev.

Za krajiny so štatútom pozorovateľa v EEÚ to bol prezident Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev (ktorý svoj pobyt Astane využil aj na neskoršiu oficiálnu bilaterálnu návštevu). Viceprezident Kuby Salvador Valdés Mesa a minister priemyslu a obchodu Islamskej republiky Irán Mohammad Atabak.

V súlade so strategickým partnerstvom

Ak by sme chceli stručne zhodnotiť májovú návštevu V. Putina v Astane, tak musíme objektívne povedať, že plne zapadá a zapadla do systémového cyklu, ktorý iniciovala a rámcovala Deklarácia o strategickom partnerstve medzi Kazachstanom a Ruskou federáciou z roku 2025.[11]

Rokovania v Astane zaznamenali a znamenali:

1. trvalo vysokú úroveň medzištátnej dôvery;
2. preukázali aj posilnenie osobného, konštruktívneho dialógu medzi hlavami oboch štátov.

V zásade sme videli elimináciu asymetrie typu starší verzus mladší partner. Rusko vníma Kazachstan ako silného a rovnocenného partnera, ktorý dokáže implementovať viacvektorovú zahraničnú politiku a aktívne obhajuje svoje záujmy.

Na druhej strane Ruská federácia stojí za spravodlivosťou v najširšom slova zmysle a zasadzuje sa za klasické – tradičné väzby priateľstva a vzájomnej pomoci. To je to, čím sa Rusko zásadne líši od Západu. Čiže je tu možnosť sa oprieť o majestátny dub!

Z iného súdku treba povedať, že stredoázijská, t.j. východná pohostinnosť nemusí vždy odrážať skutočné záujmy hostiteľa. Možno čas v skorej dobe ukáže, aká bude pozícia Kazachstanu vo vzťahu k situácii v Arménsku. Až potom bude možné posúdiť úroveň vplyvu Moskvy na novoformujúcu sa architektúru Eurázie.

Foto: www.akorda. kz

(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)

---

[1] www.zakon.kz/politika/6519428-vo-dvortse-nezavisimosti-sostoyalas-torzhestvennaya-tseremoniya-vstrechi-vladimira-putina.html

[2] https://kazpravda.kz/n/na-allee-vechnoy-druzhby-kazahstana-i-rossii-prezidenty-posadili-dub/

[3] https://cloud-a.edupage.org/cloud/Jan_Kollar_-_Slavy_dcera.pdf?z%3AkXNIPOqPjQdC08ZOnc37OPA0F9i3u8sGe9%2BYCj2aGTBxoM3rw760%2F87vzqcX0UFe

[4] https://www.vedomosti.ru/politics/articles/2026/05/29/1201060-kak-proshel-gosudarstvennii-vizit-putina-v-kazahstan

[5] Hodnotenie, resp. vyjadrenie V. Putina pozri: https://www.youtube.com/watch?v=7kmMiF63fTc

[6] Citované podľa: https://kapital.kz/economic/148607/stroitelstvo-pervoj-aes-v-kazahstane-obojdetsya-v-dollar164-mlrd.html. Tu sú uvedené aj ďalšie detaily finačných väzieb.

[7] Podrobnejšie k téme atómovej elektrárne pozri: https://noveslovo.eu/komentare/mierovy-atom-z-kazachstanu/

[8] Plný text pozri: https://www.akorda.kz/ru/sovmestnoe-zayavlenie-prezidenta-respubliki-kazahstan-kktokaeva-i-prezidenta-rossiyskoy-federacii-vvputina-o-semi-osnovah-druzhby-i-dobrososedstva-narodov-kazahstana-i-rossii-284262

[9] https://24.kz/ru/news/top-news/771285-prioritety-predsedatelstva-kazakhstana-obsudyat-na-sammite-eaes

[10] https://1tv.kz/ru/news/35424/

[11] Bližšie pozri: https://noveslovo.eu/komentare/summit-v-astane-a-oficialna-navsteva-v-putina/