O tom, že Kazachstan prijal (na základe referenda – uf, to je pre Slovensko neznáma kategória) rozhodnutie vybudovať jadrovú elektráreň, sme v SLOVE podrobne informovali v komentári Mierový atóm dostal zelenú.[1]
Preto v tejto chvíli nie je potrebné sa vracať k podrobným informáciám, ktoré boli v tomto komentári zverejnené. Ale len telegraficky na pripomenutie.
Spoločnosť Rosatom bude (v rámci medzinárodného konzorcia) stavať prvú atómovú elektráreň v Kazachstane a vychádza zo záveru Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), že neexistujú faktory, ktoré by technicky bránili výstavbe jadrovej elektrárne blízko jazera Balchaš, samozrejme, pri dodržaní vysokých štandardov bezpečnosti a minimalizovaní korupčných riskov.[2]
Predpokladá sa realizácia stavby pod medzinárodnou kontrolou MAAE a WANO (Svetové združenie prevádzkovateľov jadrových elektrární – World Association of Nuclear Operators).
Na jar 2023, ako obyčajne v rozpore s medzinárodným právom, Spojené štáty prijali sankcie, ktoré mali zmariť snahu Rosatomu budovať spomenutú atómovú elektráreň.
Lenže Astana nie je Bratislava a nepoložila sa, čo potvrdil aj predseda Agentúry pre atómovú energetiku Kazachstanu Almasadam Stakalijev: „… účasť Rosatomu na budovaní prvej atómovej elektrárne nie je risk, či skôr nepovedie k závislosti Kazachstanu od Ruskej federácie v jadrovej energetike…, elektráreň bude na 100 % v rukách Kazachstanu… Kazachstan bude nielen vlastníkom, ale aj operátorom a výrobcom uránového paliva…“[3]
Po prvej bude druhá…
Podrobnejšia analýza interview A. Satalkieva nás môže (a musí) naviesť na záver, že Kazachstan sa s jednou atómovou elektrárňou neuspokojí. Tiež, že dodávateľom tej budúcej (zatiaľ fiktívnej) bude asi (určite) Čína.[4]
Na jar tohto roku prezident Kasym-Žomart Tokajev na Kurultaji (zhromaždení) národov Kazachstanu v prekrásnom mieste – Burabaji – hovoril o strategickom cieli Kazachstanu. Vybudovať nový odbor energetiky, konkrétne jadrovú energetiku.
Spresnil, že by komplex mali tvoriť až tri atómové elektrárne, pretože dve zjavne nepostačujú a tú druhú (a aj tretiu), čo potvrdil prvý podpredseda vlády Roman Skľjar, bude stavať Čína, čím uviedol do života náznak A. Satalkieva.[5]
Prienik Číny
Prienik Číny do ekonomického a energetického organizmu Strednej Ázie je nie že nepopierateľný, ale má devastačné parametre pre všetkých aktérov, ktorí sa snažia (mimo Ruskej federácie) operovať v rámci Strednej Ázie. To, že Európska únia v priestore v zásade nič neznamená, nikoho, kto žije na Slovensku pod diktátom Bruselu neprekvapí, ale že strácajú tradicionalisti ako Turecko, Irán, Veľká Británia… – je na geopolitické zamyslenie.
Len na malú ilustráciu. V roku 2024 bol obchodný obrat medzi Čínou a krajinami Strednej Ázie na úrovni 66,2 mld. $. V porovnaní s rokom 2020 ide o 2,8-násobný nárast.
Pritom trojicu (z piatich) najväčších obchodných partnerov Číny tvoria:
- Kazachstan – 30,1 mld. $., t.j. 46 % celkového objemu obchodného obratu medzi Čínou a Strednou Áziou;
- Uzbekistan – 18 mld. $ (27 %);
- Turkménsko – 10,6 mld. $ (16 %).
Zostávajúcich 11 % si delia Kirgizsko a Tadžikistan, pričom lepšie, ako vidieť z grafiky, je na tom Biškek. [6]
Zdroj: Telegram: View @eabr_bank
Ide teda o narastajúcu tendenciu. Nielen v čínskom exporte (vrátane investičných celkov ako atómové elektrárne), ale aj v náraste importu energetických surovín zo Strednej Ázie. A nie napriek bruselským samovražedným sankciám voči Ruskej federácii, ale najmä preto!
Pokyn bol jasný – stavať!
Takže 8. augusta 2025 bola de facto zahájená výstavba[7] prvej atómovej elektrárne v Kazachstane, ktorú začal budovať Rosatom.[8] Teda ruská firma!
Bolo to v čase spomínania jadrového nešťastia, ktoré svetu naservírovali Spojené štáty – hovoríme o japonských mestách Hirošima a Nagasaki.[9]
Na záver
A ak tam nikto nevidí, medzi dodávateľmi, krachujúcu US spoločnosť Westinghouse, odpoveď je jednoduchá.
Kazašský prezident po tom, čo pochopil čo a kto bol KANTAR 2022[10], tak sa nemusí zodpovedať Washingtonu.
Slovenský premiér však vidí vo Westinghouse, žiaľ, svoju spásu a linku zodpovedania sa Washingtonu…
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ.)
Foto: www.atomagency.kz
[1] Mierový atóm dostal zelenú – Noveslovo
[2] Konkrétne ide o obec Uľken v Almatinskej oblasti na brehu jazera Balchaš. Ale už vtedy sa uvažovalo o tom, že druhá atómová elektráreň by mohla byť dislokovaná neďaleko mesta Kurčatov v povodí rieky Irtyš.
[3] Pozri: Никого не обидеть, всем угодить
[4] Reč je o čínskej spoločnosti China National Nuclear Corporation
[5] Третью АЭС в Казахстане построит Китай
[6] Pozri: Telegram: View @eabr_bank
[7] Pozri:Россия и Казахстан начали строительство первой АЭС — РБК
[8] Россия начала строительство первой АЭС для Казахстана – МК
[9] Atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki uskutočnili Spojené štáty v dňoch 6. a 9. augusta 1945. Podľa odhadov tieto letecké nálety zabili od 150 000 do 246 000 ľudí, z ktorých väčšinu tvorili civilisti, a zostávajú zatiaľ jediným použitím jadrových zbraní v ozbrojenom konflikte. Dodnes je to hanba USA.
[10] Kazašský kantar – spomienky na rok 2022 – Noveslovo
Jedna odpoveď
Priznám sa, čudujem sa podpisu tejto dohody vládou R. Fica, kedy rozhodujúcim sa stalo politické pozadie a nie odbornosť. Prijal by som to pri iných technológiách, ale nie pri jadrovej, kde hrozia ťažké dôsledky.
Žiadalo by sa k tejto otázke rozvinúť širokú odbornú diskusiu a rozhodovať na jej základe. Aj laik totiž na základe bežných informácií vie, že Westinghouse je problémová firma. Zbankrotovala, dnes ide skôr o americko-kanadskú firmu. Dlhé roky nestavala žiadne JE, stratila odborníkov, prakticky skôr kreslí projekty, ktoré realizujú iní. A posledné JE realizovala skôr s pomocou juhokórejskej firmy, ich realizácia sa časovo veľmi pretiahla, niekoľkonásobne sa navýšili náklady.
O reaktore AP1000 je toho málo známe. V USA pracujú dva takéto reaktory, v Číne štyri. Čína tradične objednáva rôzne technológie, aby ich porovnávala, viac ich tam zrejme už pracovať nebude. Takže je prakticky málo overený.
Chcelo by to preto dať v médiách priestor odbornej diskusii. Hm, lenže médiá sú vlastnené hlavne americkým kapitálom, takže takáto diskusia je málo pravdepodobná.
Tento krok však môže stáť R. Fica stratu dôveryhodnosti. Dokázal sa postaviť rôznym nátlakom, preto je čudné, že tu tak rýchlo súhlasil. Zrejme je v pozadí nejaký nátlak USA.