Japonská politika sa vyznačuje nestabilitou vlád, o ktorej sme písali aj na Slove (Japonsko má prvú predsedníčku vlády, 24. októbra 2025). Sanae Takaičiová, ktorá sa dostala na čelo vlády v októbri 2025 po vnútrostraníckej kríze Liberálno-demokratickej strany (ďalej len LDS), sa razantne pustila do práce. Opiera sa pri tom výrazne o nacionalizmus a militarizmus, ktoré majú v cisárstve hlboké historické korene a začínajú znovu silnieť. „Našla si“ aj tradičnú submisívnu japonskú cestu k novému prezidentovi USA. Donald Trump aj na Japonsko zaútočil svojim hulvátskym štýlom, ale potom zmiernil rétoriku. Chce od neho samozrejme „len“ viac a viac peňazí, o. i. aj za pobyt amerických vojsk a americké zbrane.
Japonsko pod taktovkou Sanae Takaičiovej. Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Napriek nekonzistentnosti svojho rozprávania a konania si Trump rýchlo uvedomil, že Japonsko je nenahraditeľným spojencom v ťažení proti Číne, ktorá je jeho nočnou morou. Peking sa Washingtonu totiž nebojí a vracia mu jeho údery. Japonsko má okrem toho územné spory s RF a aktívne pôsobí aj v rusofóbnej globálnej „lige“, čo viacerým kruhom v USA vyhovuje.
„Demokratická“ politika v kapitalizme bežne špekulatívne využíva vypísanie predčasných volieb, Vládnuca strana si v nich vypočítavo snaží upevniť pozíciu v jej výhodných podmienkach. Po necelých 4 mesiacoch od nástupu do kresla Takaičiová vypísala predčasné voľby. Nie vždy to vyjde. Teraz sa však LDS, ktorá je napriek svojmu názvu konzervatívnou a nacionalistickou politickou stranou, spojenou s mnohými aférami, trafila do čierneho.
Stručne o výsledkoch predčasných parlamentných volieb v Japonsku
Predvolebná kampaň sa sústredila na ekonomiku, reformu migrácie a bezpečnostnú politiku. Témy najlepšie „zvládla“ LDS. Aj v Japonsku pôsobí trend, známy zo západných štátov, že stredové pravicové strany sa v záujme zvýšenia svojej podpory uchyľujú k radikálnejšiemu pravicovému slovníku.
Voľby do Dolnej snemovne sa konali 8. februára 2026. Rastúca podpora LDS v prieskumoch, za krátky čas odkedy ju vedie Takaičiová, naznačovala výrazné víťazstvo. Skutočne aj dosiahla nevídaný volebný úspech. Získala 316 zo 465 kresiel. Je to historicky najvyšší počet kresiel, ktoré získala jedna strana vo voľbách v Japonsku po druhej svetovej vojne.
LDS zvýšila počet svojich mandátov o 125 oproti voľbám v roku 2024. Má viac ako dve tretiny poslancov a disponuje ústavnou väčšinou. Výsledky zásadne zmenili pomery v parlamente. V Japonsku ako politicky liberálnodemokratickej krajine vznikla nie častá situácia, že víťaz volieb ďalšie strany v parlamente do konania nasledujúcich volieb postaví do roly štatistov na politickej scéne.
Predpokladá sa zosilnenie variantu vlády jednej strany, hoci LDS má aj koaličného partnera. V doterajšom Takaičiovej kabinete bolo všetkých 18 ministrov z LDS. Zatiaľ sa mediálne neavizovali nijaké zmeny v personálnom zložení vlády.
Do parlamentu sa dostalo ešte 8 strán, ale počty ich poslancov pri porovnaní s výsledkom LDS sú „mizerné“. Druhá skončila Centristická reformná aliancia, ktorá sa vytvorila len v januári 2026 zlúčením dvoch opozičných strán (Ústavnej demokratickej strany Japonska a strany Komeito) a získala iba 49 kresiel. Je to o 123 menej, ako mali tieto strany vo voľbách v októbri 2024 a znamená to ich politickú katastrofu. Tretia bola Japonská inovačná strana, ktorá je od októbra 2025 koaličným partnerom LDS. Získala 34 miest (o 2 menej ako v roku 2024). Strany vládnej koalície tak majú v parlamente tri štvrtiny poslancov. Demokratická strana pre národ má 28 poslancov (rovnako ako v roku 2024).
Jediná krajne pravicová strana, ktorá je zastúpená v súčasnom parlamente, Strana politickej participácie (Sanseito), si posilnila pozíciu. Má 15 kresiel (o 12 viac ako v roku 2024). Jedna z dvoch nových strán Tým budúcnosti, ktorá má technokratický charakter, získala 11 miest.
Tri ďalšie strany sú v parlamente zastúpené vlastne len symbolicky. Japonská komunistická strana má 4 poslancov (o 4 menej ako v roku 2024). Strana Daňové úľavy v Japonsku a aliancia Yukoku (druhá nová strana v parlamente) a ľavicová populistická Reiwa Šinsengumi (stratila 8 miest) majú dokonca len po jednom kresle.
Účasť na voľbách dosiahla vyše ako 56 %. Bolo to o 2,4 % viac ako v roku 2024.
Krátko o vybraných otázkach japonských politických dejín
Pripomenieme, že Japonsko je konštitučná monarchia, kde cisár má len protokolárne politické funkcie a tak pozícia predsedu vlády je veľmi silná. Možnosti jeho pôsobenia sú však obmedzené častým striedaním vlád. O to väčší je vplyv LDS, ktorá už 70 rokov dominuje na politickej scéne a „dodáva“ premiérov. V súčasnosti je vládnou stranou nepretržite od konca roku 2012.
Zopakujeme, že v tomto storočí z 12 predsedov vlád len traja boli vo funkcii dlhšie ako 2 roky: Šinzo Abe (Takaičiová sa považuje za jeho „odchovankyňu“) necelých 9 rokov, Džuničiró Koizumi necelých 5 a pol roka a Fumio Kišida necelé tri roky. Všetci boli z LDS.
Takaičiovej kabinet sa za krátky čas preukázal ako pravicový, konzervatívny posun v japonskej politike, ktorý je silne ovplyvnený odkazom Abeho. Na funkciu predsedu vlády Abe abdikoval zo zdravotných dôvodov v septembri 2020 a zomrel v júli 2022 po atentáte.
Stručne sa zastavíme pri tom, že Abe pochádzal z rodiny politikov. Jeho starým otcom bol Nobusuke Kiši (rodným menom Nobusuke Sató, /opustil svoju rodinu a pridal sa k vplyvnejšej rodine Kiši/) Ako minister pôsobil už v rokoch 1941 – 1943 a po kapitulácii Japonska ho vyšetrovali kvôli podozreniu zo spáchania vojnových zločinov. Nebol odsúdený, ale mal zakázané pôsobiť vo verejnej správe. Po skončení okupačnej správy v roku 1952 sa vrátil do politiky a podieľal sa aj na zakladaní LDS. V rokoch 1957 – 1960 bol predsedom vlády. Snažil sa o upevnenie vzťahov s USA a v roku 1960 podpísal japonsko-americkú bezpečnostní zmluvu, ktorá posilňovala vplyv USA v Japonsku. Vo verejnosti to vyvolalo vlnu veľkých protestov a po nich Kiši rezignoval.
Predsedom vlády (tiež za LDS) v rokoch 1964 – 1972 bol Kišiho brat Eisaku Sató. Sató navrhol tri nejadrové zásady, ktoré schválil aj parlament. Počas jeho vlády Japonsko pristúpilo k zmluve o nešírení jadrových zbraní. Sató v roku 1974 dostal Nobelovu cenu mieru.
Protirečivý ekonomický vývoj Japonska
Japonsko, ktoré bolo po druhej svetovej vojne rozvrátené, sa stalo krajinou hospodárskeho zázraku. Tento vývoj sa skončil v 70. rokoch minulého storočia po ropných šokoch, ktoré Japonsku uškodili viac ako iným najrozvinutejším ekonomikám. Do konca 80. rokov pokračoval ešte relatívne vysoký hospodársky rast. V roku 1990 bol príjem na obyvateľa v Japonsku porovnateľný s príjmom vo väčšine najrozvinutejších západných štátov.
V roku 1975 sa Japonsko zaradilo medzi štáty G6 (neskôr G7). Na konci 80. rokov Japonsko prevýšilo veľkosťou aj ekonomiku ZSSR. V 90. rokoch sa hospodársky rast Japonska spomalil a niekedy sa hovorí o stratenom desaťročí, prípadne až dvadsaťročí. Zostalo však svetovou ekonomickou veľmocou s veľmi vysokou technologickou úrovňou. Do roku 2010, kedy ho predbehla ČĽR, bolo stále druhou najväčšou ekonomikou sveta. V roku 2023 Japonsko kleslo ekonomicky na štvrté miesto za Nemecko.
Japonská ekonomika už dlho čelí štrukturálnej stagnácii, ktorá je spôsobená najmä rýchlo starnúcou a klesajúcou populáciou. Zápasí aj s vysokou závislosťou od dovozu energií a intenzívnou konkurenciou zo strany Číny.
V súvislosti s tým sa ako najväčšie sociálno-ekonomické problémy Japonska uvádzajú najmä:
- demografická kríza, ktorá znižuje početnosť pracovnej sily, zmenšuje spotrebiteľskú základňu a zvyšuje náklady na sociálne zabezpečenie, dôchodky a zdravotnú starostlivosť,
- najvyšší verejný dlh na svete (približne 250 % HDP),
- nízka produktivita, najmä v sektore služieb a malých a stredných podnikov, čo prispieva k dlhodobej stagnácii,
- deflačné zmýšľanie, v ktorom spotrebitelia a podniky obmedzujú výdavky a investície,
- oslabenie kúpnej sily domácností a spotrebiteľské výdavky,
- nízka produktivita v službách a chronické deflačné tlaky,
- „zombie“ spoločnosti, keď banky umelo udržiavajú neefektívne alebo platobne neschopné firmy.
Neoliberálne priania, aby sa posilnenej Takaičiovej podarilo dostať Japonsko z dlhodobých ekonomických problémov
Japonské problémy zhoršujú aj celkovú ekonomickú situáciu Západu, s ktorým je úzko ekonomicky spojené. Je preto pochopiteľné, že najmä v neoliberálnych kruhoch vládne spokojnosť s výsledkami volieb. Má to však dva háčiky. Prvým je chaos a fragmentácia sveta, ktoré sa začali už pred nástupom Trumpa a druhým je, že Japonsko predstavuje vo svete zvláštny fenomén a posudzovať ho podľa západných kritérií nie je vždy vhodné.
Už Abe prijal opatrenia, ktoré boli reakciou na oslabujúcu sa ekonomiku a rast verejného dlhu Japonska. Mediálne sa označovali za „abenomiku“. Stála na troch pilieroch: expanzívna menová politika Bank of Japan, podpora obnovy regiónov zasiahnutých tsunami spojená s investíciami do infraštruktúry, podpora domácich podnikov. Želané výsledky nepriniesla.
Po voľbách sa, najmä v neoliberálnych kruhoch, objavili viaceré optimistické komentáre, že Takaičiovej ako stúpenkyni Abeho, sa podarí naštartovať japonskú ekonomiku a znížiť aj vysoké zadlženie krajiny. Plány sú pekné, ale vzniká otázka ako v každej neoliberálnej ekonomike, či tradičné postupy v dnešnom rozbúrenom svete prinesú úspech. V komentároch samozrejme nechýbajú nadšené očakávania, že „trhy“ pozitívne zareagujú na výhľad politickej stability a prispejú k riešeniu problémov.
Ekonomicky veľmi protirečivým však zostane rastúca militarizácia, posilňovanie ozbrojených síl a zvyšujúce sa vojenské výdavky. Nejde o abstraktné procesy, lebo sú spojené s protičínskou a protiruskou rétorikou, ako aj s „obavami“ z KĽDR. Opäť ide o jednu z obľúbených línií kapitalistickej politiky, že vnútorné problémy sa snažia zakryť vonkajšími hrozbami. Hoci japonská nacionalistická imperiálna minulosť varuje, v Tokiu je historická pamäť tiež krátka a nespomína si na obdobie, keď k rozvoju krajiny prispieval mierový charakter jej politiky.
Ako zaujímavosť uvedieme, že na tohtoročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vystupoval s konverzáciou „Japonsko vo svete“ minister obrany Šindžiro Koizumi (syn bývalého predsedu vlády).
Záver
Šikovne vypísané predčasné voľby v Japonsku priniesli kontroverznej LDS, zatiaľ len krátko vedenej Takaičiovou, veľký politický úspech. Vzhľadom na dlhodobo zlú sociálno-ekonomickú situáciu Japonska sa však jeho situácia na parlamentných a vládnych zasadaniach bude meniť ťažko, lebo ekonomická realita v Japonsku i vo svete je veľmi zložitá, až krutá. Počkajme si, lebo zatiaľ máme do činenia len s opakovanou neoliberálnou víziou potenciálneho úspechu. Západ, ku ktorému je Japonsko ekonomicky priviazané, nejaký ten úspech súrne potrebuje. Nemožno však očakávať, že Tokio pôjde proti „America first“, ktorá Západ dnes traumatizuje a devastuje. A ani G7 vo svetovej ekonomike už nemá takú pozíciu ako pred desaťročiami. Okrem toho Japonsko môže využiť svoju ázijskú polohu a začať sa tam ekonomicky angažovať viac ako dosiaľ.
