Vojna Ruska proti Ukrajine postupne eskaluje. V pozemnom priestore Rusko pomaly postupuje, ale vo vzdušnom priestore dokázala Ukrajina zasahovať dôležité ciele aj hlboko na území Ruska. Rusko reagovalo výrazným zintenzívnením raketových a dronových útokov na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru a civilné nákladné lode v Čiernom mori. Kým predtým boli hlavným cieľom prístavné terminály, sklady, sýpky či energetická infraštruktúra, najnovšie útoky čoraz častejšie zasahujú samotné civilné lode. Tieto útoky ochromujú ukrajinský export, ničia logistické kapacity a v konečnom dôsledku viedli k pozastaveniu lodnej dopravy.
Podľa zverejnených informácií prestali od 22. júla do prístavov v Odese, Černomorsku a ďalších lokalitách plávať nové lode. Do tej doby ukrajinské prístavy stále prijímali štyri až päť lodí denne. Bezprostredným dôvodom bolo poškodenie lodí a prístavov, rast počtu obetí medzi posádkami a pracovníkmi prístavov, ako aj rozhodnutia veľkých logistických spoločností obmedziť alebo prerušiť prevádzku v rizikových oblastiach.
Útoky napríklad priamo zasiahli infraštruktúru najväčšieho ukrajinského poľnohospodárskeho exportéra Kernel Holding. Výbuchy zničili silá a sklady, čo viedlo k znehodnoteniu a rozliatiu približne 45-tisíc ton pšenice a niekoľkých ton slnečnicového oleja. Odeská regionálna prokuratúra uviedla, že v období od 20. júna do 20. júla ruské sily zaútočili na 28 civilných obchodných lodí v prístavoch Veľkej Odesy (skratka troch hlavných prístavov Odeskej oblasti, ktorú tvoria prepojené prístavy Odesa, Černomorsk a Pivdennyj), z toho na dve ukrajinské a 26 zahraničných. Útoky si podľa týchto údajov vyžiadali desiatky mŕtvych a zranených.
Dánsky prepravný gigant Maersk oznámil, že jeho služba cez Černomorský prístav je „dočasne pozastavená až do odvolania“. Poistné sadzby sa výrazne zvýšili, posádky začali požadovať vyššie odmeny za riziko a preprava sa pre majiteľov lodí stala menej výhodnou. V dôsledku toho sa zastavil nielen export obilia a ďalších poľnohospodárskych produktov, ale problémy zasiahli aj dovoz tovarov, ktoré sa cez námorné prístavy dostávali na Ukrajinu.
Ukrajinská strana uviedla, že nejde o zákaz zo strany štátu, ale o rozhodnutie majiteľov lodí a prepravcov, ktorí po náraste bezpečnostných rizík pozastavili plavby, aby vyhodnotili situáciu.
Najvážnejšie dôsledky sa očakávajú v poľnohospodárstve, keďže viac ako 90 % ukrajinského poľnohospodárskeho exportu dnes prechádza cez námorné prístavy Veľkej Odesy. Odtiaľ smerujú lode s obilím, rastlinnými olejmi, kovmi a ďalším tovarom do Afriky, Ázie aj Európy a tieto dodávky prinášajú Ukrajine miliardy dolárov devízových príjmov. Ukrajina produkuje približne 2,5 až 3 % celosvetového objemu obilia, avšak jej skutočný význam spočíva v globálnom vývoze, kde pokrýva podstatne vyšší podiel. Vzhľadom na to, že veľkú časť svojej úrody nespotrebuje doma, patrí medzi kľúčových hráčov na svetovom trhu.
Práve preto má kríza okamžitý dosah aj na svetové trhy: ceny pšenice sa v polovici júla zvýšili o niekoľko percent a dostali sa na najvyššie úrovne za posledné roky. Obchodníci do cien premietajú nielen riziko útokov v Čiernom mori, ale aj širšiu neistotu okolo Azovského mora, drahšej energie, hnojív a slabších vyhliadok úrody v niektorých regiónoch sveta.
Problém prichádza v najhoršom možnom čase – počas zberu úrody. Poľnohospodári potrebujú predať novú úrodu, ale komplikácie v námornej logistike už tlačia nadol výkupné ceny na domácom trhu. Paradoxom je, že kým na svetových burzách sa obilie zdražuje, ukrajinskí farmári z rastu často neprofitujú: obchodníci do nákupných cien započítavajú vyššie poistné, drahšiu prepravu a riziko, že loď do prístavu vôbec nepríde. Zástupcovia agrárneho sektora upozorňujú, že na Ukrajine sa nahromadili značné zásoby obilia, pričom pri niektorých komoditách sa ceny prepadli o stovky hrivien za tonu. Veľké podniky môžu časť produkcie dočasne skladovať, no malí a strední farmári často musia predávať okamžite, aj za minimálny zisk alebo so stratou.
Alternatívne trasy cez dunajské prístavy, železnicu a cestnú dopravu síce existujú, no nedokážu plne nahradiť kapacitu hlbokovodných prístavov pri Odese. Sú drahšie, pomalšie a kapacitne obmedzené. Ak ukrajinské prístavy pred najnovšou eskaláciou zvládali približne šesť miliónov ton nákladu mesačne, po útokoch sa odhady dostupnej kapacity znížili približne na štyri milióny ton a v súčasnosti nefungujú vôbec. Alternatívne koridory môžu podľa odhadov pokryť len časť výpadku, pričom nízka hladina Dunaja spôsobená suchom v Európe obmedzuje nakladanie člnov a zvyšuje počet potrebných plavieb. Náklady na riečnu prepravu smerujúcu do rumunskej Konstance tak taktiež prudko rastú.
Čím dlhšie bude neistota trvať, tým drahšie bude pre Ukrajinu udržať exportné trasy funkčné. Ukrajine tak hrozí výrazné zníženie devízových príjmov z exportu, prehĺbenie rozpočtových problémov a zvýšenie tlaku na zahraničnú finančnú pomoc. Ukrajinský predstaviteľ Andrij Sybiha označil ruské útoky počas vrcholiacej žatvy za „úmyselný ekonomický a humanitárny teror“.
Ukrajinská vláda zatiaľ hovorí skôr o dočasnej prestávke než o úplnej blokáde exportu a uvádza, že pracuje na obnovení stabilnej prevádzky námorného koridoru. Zároveň však pripúšťa, že pri dlhšom výpadku môže byť potrebné rozšíriť skladovacie kapacity pre novú úrodu o milióny ton. Farmárom, ktorí nemajú naliehavú potrebu hotovosti, odporúča nepredávať obilie v panike, keďže prvá reakcia trhu na krízové udalosti býva často sprevádzaná prudkým poklesom cien.
Situácia ukazuje, že námorná vojna čoraz viac ovplyvňuje nielen lodnú dopravu Ukrajiny a Ruska, ale aj celkovú námornú prepravu cez Čierne a Azovské more a negatívne zasahuje aj globálnu ekonomiku.
Úvodná ilustračná snímka: wikimedia.commons
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008