Progresívne Slovensko je bezpečnostná hrozba pre záujmy SR

Strana Progresívne Slovensko nikdy nevynikala kvalitou svojho osadenstva. Jej najznámejšími predstaviteľmi sú mladí politickí aktivisti, ktorí vynikajú najmä výškou svojho ega, nízkym historickým povedomím, infantilným poňatím geopolitiky a fanatickou ideologickou indoktrináciou.

Očakávať od tejto infantilnej zostavy predkladanie zmysluplných návrhov aktuálnych celospoločenských problémov, schopnosť definovať najdôležitejšie národno-štátne záujmy, či nebodaj ich dôslednú obhajobu – tak na domácej ako aj medzinárodnej scéne – považujem za naivné. Táto zostava mala už dosť času na to, aby prišla aj s niečím iným ako emocionálne-hysterickým, propagandistickým a populistickým jačaním kade-tade po námestiach a opakovaním najrôznejších klišé či téz vojnovej propagandy.

Namiesto toho, aby táto zostava kultivovala slovenské politické pomery, prichádza s nápadmi a iniciatívami, ktoré predstavujú pre záujmy Slovenskej republiky bezpečnostné riziká, oslabenie politického vplyvu a hospodárke i ekonomické škody.

Pozrime sa na desatoro tých najbizarnejších nápadov zbližša:

1. Podpora pre zrušenie práva veta, ktoré prináleží každému jednému členskému štátu EÚ v Európskej rade (už aj tak výrazne oklieštenému po prijatí Lisabonskej zmluvy v roku 2007).

2. Podpora pre zákaz dovozu ruských energonosičov na Slovensko – a to vrátane jadrového paliva (čo bola dokonca iniciatíva nad pôvodné požiadavky EK i EP a pridala ju europoslankyňa PS Ľubica Karvašová).

3. Ochota k revizionizmu právneho a najmä majetkového povojnového usporiadania pomerov platných v SR spochybňovaním platnosti dekrétov prezidenta republiky Eduarda Beneša.

4. Spochybňovanie jadrovej energetiky ako druhu zelenej energie na úrovni EÚ – čím by sa zamedzilo čerpaniu eurofondov na jej rozvoj i budovanie. Elektrina z atómových elektrární predstavuje na Slovensku približne 60 až 65 % celkovej jej výroby – čiže je to hlavný zdroj elektriny u nás.

5. Podpora servilnej zahraničnej politiky orientovanej výlučne na bruselské byrokratické štruktúry, Spojené štáty americké a militaristické štruktúry NATO – bez akéhokoľvek ohľadu na životné záujmy SR a jej obyvateľov. Sem patrí aj akceptácia bruselského tlaku na povinnú migračnú politiku imigrantov z kultúrne nekompatibilných krajín.

6. Podpora neobmedzeného plošného sledovania elektronickej komunikácie – tzv. chat control – novovytvoreným úradom na úrovni EÚ (prijatie tohto návrhu prebehlo včera).

7. Podpora cenzúre a potláčaniu slobody slova svojvoľnými zásahmi orgánov štátu bez súdnych rozhodnutí konštatujúcich porušenie trestno-právnych predpisov.

8. Podpora – tak finančná ako aj mediálna – bludov ohľadne možnosti individuálnej ,,slobodnej” voľby zo v skutočnosti neexistujúcich pohlaví (a to aj s možnosťou chirurgickej nezvratnej operácie u detí).

9. Podpora pre nasmerovanie verejných financií do zbrojenia v objeme 5-tich percent hrubého domáceho produktu štátu – čo predstavuje približne 20 až 25 percent všetkých štátnych príjmov v danom roku.

10. Podpora militarizácie všetkých aspektov štátu na domácej (SR) i medzinárodnej (EÚ) úrovni a ideologická neochota hľadať diplomatické riešenia slovenských, euro-únijných ako aj svetových konfliktov.

Z uvedených dôvodov považujem politické zoskupenie zvané Progresívne Slovensko za bezpečnostnú hrozbu pre záujmy Slovenskej republiky i jej občanov. Predmetné zoskupenie je radikálne, ideologicky fanatické, odborne nekompetentné, politicky aktivistické, prakticky protislovenské a extrémistické a preto aj obzvlášť nebezpečné.

Spolu s radikálne nedemokratickým politickým zoskupením zvaným Demokrati má politická skupina Progresívne Slovensko presadzujúca uvedené extrémistické absurdnosti v prípade víťazstva vo voľbách potenciál napáchať nezvratné škody. Škody horšie, ako dokázal spôsobiť Igor Matovič i so svojimi bezprizornými kamarátmi.

Záverom ešte dodám, že osobne považujem vysoké voličské preferencie dnešnej parlamentnej opozície za dôsledok neschopnosti súčasnej vlády. Korupčné kauzy, neplnenie volebného programu a oportunistický boj o moc a ministerstvá (pozri Huliak, Migaľ, Šimkovičová) sú tým, čo dáva priestor pre voličskú podporu takým nebezpečným, prázdnym, fanatickým alebo nekompetentným stranám ako sú tie, ktoré tvoria dnešnú opozíciu.

Zmena je nevyhnutná! Otázkou je, kto sa na ňu podujme…

(Celkovo 386 pozretí, 19 dnes)
Facebook
Telegram
Twitter
Email

Jedna odpoveď

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Dĺžka komentára nesmie byť dlhšia ako 1800 znakov.

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525