Príprava na summit s krajinou vychádzajúceho slnka

Pätica krajín Strednej Ázie (Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan) formálne netvorí žiadnu regionálnu integračnú organizáciu typu napr. V4 (Vyšehradská štvorka), S3 (Slavkovský formát), alebo 3SI (Iniciatíva Trojmorie)…, kde operuje aj Slovensko, v ostatnom období sa stali súčasťou „geopolitického počasia“ v regióne summity vo formáte Stredná Ázia (SA5) + xy.

Prezidenti Kirgizska S. Žaparov (vľavo) a Uzbekistanu Š. Mirzijojev

Len výberovo spomeňme summity SA5 – krajiny Perzského zálivu[1] či summit SA5 – Európska únia.[2] Do tejto plejády patrí aj summit SA5 – Čína[3], SA5 – USA[4], alebo SA5 – Rusko.[5]

Na august 2024 je tentoraz plánovaný summit SA5 – Japonsko, na ktorom by mal krajinu vychádzajúceho slnka zastupovať premiér Fuimo Kišida. Pôjde o prvý summit v tejto geografickej kombinácii a mal by sa uskutočniť – kde inde – v hlavnom meste Kazachstanu, v Astane.

Samozrejme, že jednotlivé krajiny Strednej Ázie sa na tento summit pripravujú a pripravuje sa každá tak, ako to považuje za najvhodnejšie. Uzbecký prezident Šavkat Mirzijojev absolvoval 15. júla t.r.výsostne pracovnú návštevu Kazachstanu, kde rokoval s prezidentom Kasymom-Žomartom Tokajevom. Okrem bilaterálnych otázok riešili aj závery summitu Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) a Organizácie turkojazyčných štátov (OTŠ), témou diskusie boli aj otázky fungovania Eurázijskej ekonomickej únie (EEÚ) a tiež príprava na spomenutý summit s Japonskom.

To síce nehrá v orchestri ekonomických vzťahov so Strednou Áziou v prvom rade, ale ide o dôležitého hráča, ktorý môže tvrdiť muziku a udávať tempo, pričom si hlavné mestá krajín Strednej Ázie unisono uvedomujú, že prílišné rozširovanie počtu neregionálnych účastníkov v regionálnom rozvoji – najmä v oblasti bezpečnosti – môže byť neefektívne a kontraproduktívne.

Aj preto sa obaja prezidenti venovali možnému konsolidovanému regionálnemu prístupu k vplyvným hráčom vo vzťahu k Strednej Ázii, kam ešte okrem toho patria aj India, Turecko, Južná Kórea, Vietnam, ale aj Irán.

Časté pracovné stretnutia Š. Mirzijojeva a K.-Ž. Tokajeva, okrem ich bilaterálneho obsahu, potvrdzuje, že regionálna spolupráca sa dostáva do novej polohy. No a v rámci tejto „novej polohy“ sa dve rozhodujúce (ekonomicky, rozlohou, počtom obyvateľov) krajiny – Kazachstan a Uzbekistan dohodli napr. na vytvorení Medzinárodného centra priemyslovej kooperácie Stredná Ázia s presahom na Turkestanskú oblasť (Kazachstan) a Syrdarijskú oblasť (Uzbekistan).

Pre poriadok treba uviesť, že práve bilaterálny obchod medzi Kazachstanom a Uzbekistanom (cca 4,5 mld. $) tvorí 57 % celkového obchodu v rámci Strednej Ázie.

Koordinačná aktivita v rámci Strednej Ázie sa zatiaľ touto návštevou neskončila. Jej súčasťou bola aj štátna návšteva prezidenta Kirgizska Sadyra Žaparova 19. júla t.r.v Uzbekistane. Okrem projektu železničnej trate Čína-Kirgizsko-Uzbekistan (kde sa Kazachstan obáva tranzitných strát, lebo na trase neparticipuje), rokovalo sa o veľkom energetickom projekte – Kambaratinskej vodnej elektrárni. Ide o dôležitý projekt, nielen z pohľadu čisto technického a energetického charakteru, ale aj z pohľadu novotintegračného charakteru, na ktorom participujú Kirgizsko, Uzbekistan a Kazachstan.

Prezidenti S. Žaparov (vľavo) a Š. Mirzijojev s manželkami na návšteve v Chive v júli t.r.

Ako sa počas uhorkovej sezóny situácia vyvíja? Určite bude zaujímavé sledovať, ako sa k príprave na summit s Japonskom, ale aj na konzultačné stretnutie prezidentov SA (august, Astana) budú pripravovať najmä Tadžikistan a Turkménsko.

Práve toto regionálne konzultačné stretnutie by malo systematizovať záujmy regiónu, ktoré už de facto Kazachstan, Kirgizsko a Uzbekistan narysovali. Lenže stále platí, že hlavným záujmom regiónu je predovšetkým bezpečnosť (Afganistan) a mier (t.j. denacifikovaná Ukrajina).

Nemecký filozof Immanuel Kant vo svojej eseji „K večnému mieru“[6] už v roku 1795 skonštatoval, že cesta ľudstva k všeobecnému mieru vedie buď cez všeobecné osvietenie, alebo cez katastrofálny konflikt.

No a traja stredoázijskí prezidenti, v rámci prípravy na summit s Japonskom, diskutovali aj o mieri na Ukrajine s explanačným zámerom tak, aby bol svetový poriadok konštruovaný na základoch globálnej politickej a sociálnej spravodlivosti.

Práve summit SA s Japonskom, ktoré stále cíti výbuch dvoch atómových bômb nad civilnými cieľmi, za čo nie sú Spojené štáty americké dodnes ani morálne potrestané, sa môže stať priestorom na to, aby bývalí kolegovia zo Sovietskeho zväzu dali jasne najavo zrútenej postsovietskej Ukrajine, že tadiaľ, čo dnes promuje Kyjev a spol., cesta jednoducho nevedie.  

Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ

Snímky: www.president.uz, www.president.kg


[1] Summit Stredná Ázia – krajiny Perzského zálivu – Noveslovo
[2] Nový vietor do plachiet Strednej Ázie – Noveslovo
[3] Uzbekistan – Čína 2024: Nová paradigma vzťahov? Určite áno! – Noveslovo
[4] Cukor a bič na Strednú Áziu nezaberá – Noveslovo
[5] Stredná Ázia – ťah kráľom na E(urópa) – Noveslovo
[6] KANT, I.: K večnému mieru. Bratislava: Archa, 1996, ISBN: 8071151297

(Celkovo 262 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter