Aj neortodoxní slovenskí mediálni sledovatelia vzťahov medzi Čínou so Strednou Áziou si určite všimli, že frekvencia kontaktov na najvyššej úrovni medzi Pekingom a hlavnými mestami krajín Strednej Ázie má v ostatných rokoch veľmi, ale veľmi vysokú dynamiku. Do nej možno zaradiť aj ostatnú štátnu[1] návštevu uzbeckého prezidenta Šavkata Mirzijojeva 24. januára 2024 v Pekingu, podľa ktorého partnerstvo medzi Pekingom a Taškentom dosiahlo „…vrchol novej epochy strategických vzťahov…“
Čína v Strednej Ázii
Čína, a to je bez diskusie, si upevňuje svoju dominantnú a dominantnejšiu pozíciu v rámci Strednej Ázie prostredníctvom ekonomických väzieb. Nezabúdajme, že Čína veľmi konkrétne, kompetentne a natvrdo podporuje tézu, že Uzbekistan má právo na obranu svojich národných záujmov a teritoriálnej celostnosti, pri voľbe vlastného smerovania štátu. Nikto nemôže poprieť fakt, že Uzbekistan je jednou z kľúčových krajín Strednej Ázie – ak nie svojou ekonomickou silou a surovinovou základňou (tu sa nemôže porovnávať s Kazachstanom), tak tým, že ide o krajinu, ktorá má najväčší ľudský potenciál. Na to netreba zabúdať! Inak povedané, prítomnosť Číny (a aj Ruskej federácie, ale tu sa podiel dedynamizuje)v Strednej Ázii sa neustále zväčšuje!
Ak si pozrieme dostupné údaje, týkajúce sa vzájomného obchodu, investícií a infraštrukturálnych projektov, zistíme, že podľa nich Čína vníma Uzbekistan ako krajinu s mimoriadnym spotrebiteľským potenciálom a stabilnou politickou mocou v krajine.
Nárast obchodného obratu
Podľa údajov a analýz Centra ekonomických analýz a reforiem v Taškente, len v roku 2023 sa obchodný obrat Uzbekistanu s Čínou zvýšil o 51,5 % v porovnaní s rokom 2022 a dosiahol úroveň 13,7 mld. $.
Pritom uzbecký export bol na úrovni 2,5 mld. $ a import 11,3 ml d. $ (predovšetkým stroje, priemyselné tovary a chemické výrobky).[2]
Možno bude zaujímavé si pozrieť aj infografiku obchodných vzťahov Uzbekistanu a Číny v roku 2023:[4]
Čo podpísali
V tabuľke sú uvedené dokumenty podpísané počas návštevy Š. Mirzijojeva v Pekingu[5], pričom pri podpise bola akcentovaná téza o obojstrannom záujme upevňovať vzájomne výhodnú spoluprácu a obohacovať strategické partnerstvo medzi Čínou a Uzbekistanom.
A toto si, prosím, skúsme zafixovať, pretože je to dôležité: „…upevňovať vzájomne výhodnú spoluprácu a obohacovať strategické partnerstvo…“
Tak len pre orientáciu, v roku 2021 bol podiel Číny na zahraničnom obchodnom obrate Uzbekistanu na úrovni 17,7 % (čo bolo vtedy plus/mínus ako s Ruskou federáciou).Lenže v roku 2021 boli priame čínske investície do uzbeckej ekonomiky na hladine 9 mld. $ s preferenciou do oblasti ropného priemyslu, poľnohospodárstva a logistiky.
Diplomacia a symboly
Čínsky prezident Si-Ťin-pching, hostiac svojho uzbeckého partnera, pripomenul (čínska diplomacia je pamätlivá), že práve pred 32 rokmi to bol Uzbekistan, ktorý ako jedna z prvých krajín postsovietskej Strednej Ázie nadviazala diplomatické vzťahy s Čínou.
A viete, diplomacia je o symboloch!
Ale pokračujem v myšlienke: Si Ťin pching počas rozhovoru so Š. Mirzijojevom nezabudol pripomenúť, že je potrebné čo najskôr dokončiť výstavbu (odvolávajúc sa na historické väzby Číny a Uzbekistanu, teda okrem iného) železničného koridoru Čína – Kirgizsko[6] – Uzbekistan s tým, že tento projekt umožní Taškentu prekonať handicap krajiny, ktorá nemá priamy prístup k moru (ako Slovensko), v krajinu, ktorá je s morom spojená suchozemskými väzbami. Treba priznať, že počas výkonu funkcie prezidenta Š. Mirzijojeva sa Uzbekistan dostáva a dostal do lepších čísiel a do lepšej spoločnosti.
Neveríte? Nech sa páči: 80 % HDP Uzbekistanu produkuje súkromný sektor a do roku 2030 plánuje Taškent plnohodnotne vstúpiť do WTO, samozrejme, pokiaľ dovtedy nedôjde vo svete ku globálnym geopolitickým zmenám.
Lenže vyzerá to, že skôr áno, než nie…!
Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ
Úvodná ilustračná snímka: www.xs.uz
[1] Pozn.: Ide o najvyššiu diplomatickú formu bilaterálnej návštevy!
[2] Бурна-Асефи, София Нина (2022). Китай и Узбекистан: зарождающееся партнерство в целях развития? Доступен по адресу: https://thediplomat.com/2022/05/china-and-uzbekistan-an-emerging-development-partnership/
[3] fig 01 – ERI (eurasian-research.org)
[4] Инфографика: Торговля Узбекистана с Китаем за 2023 год – Review.uz
[5] Zdroj: Ўзбекистон билан Хитой ўртасидаги барча шароитларда ҳар томонлама стратегик шериклик муносабатларини мустаҳкамлашга қаратилган ҳужжатлар қабул қилинди (president.uz)
[6] Tu neustále nezabúdajme na Kirgizsko ako na vlasť INTERHELPA
