Podľa ruskej kontrarozviedky sa uberá týmto smerom.
Oznámenie nemeckého kancelára Friedricha Merza z polovice júla, že sa jeho krajina koncom tohto roka prvýkrát zúčastní francúzskeho jadrového cvičenia v rámci jeho politiky „pokročilé odstrašovanie“, o niekoľko dní neskôr nasledovalo tvrdenie ruskej kontrarozviedky (SVR), že Nemecko vyrába jadrové zbrane. Napísali, že „príslušné ministerstvá jedného z kľúčových štátov NATO vyjadrujú znepokojenie nad aktívnym výskumom a vývojom vykonávaným v Nemecku, zameraným na jadrové zbrane“.
Medzi univerzity zapojené do výskumu údajne „patrí Technologický inštitút v Karlsruhe, Ruhrská univerzita v Bochume, Univerzita Ludwiga Maximiliána v Mníchove, Univerzita RWTH Aachen a Technická univerzita v Berlíne“. Pokiaľ ide o spoločnosti, ide o „Rheinmetall AG, Diehl Stiftung GmbH, KNDS Group a Umarex GmbH“. Okrem toho podľa SVR „tieto (vysokoenergetické výbušniny a elektronické detonačné systémy) pravidelne testujú na testovacích polygónoch nemeckej armády“.
V závere správy SVR uviedla: „vojenskí experti NATO sa domnievajú, že Berlín je schopný samostatne vyrobiť potrebný štiepny materiál v priebehu jedného až troch mesiacov a skonštruovať funkčné jadrové výbušné zariadenie v priebehu jedného roka bez vykonania rozsiahlych testov.“ Očividne však informácie SVR môžu byť nepresné ako viackrát v prípadoch z ostatných rokov, že USA plánujú odstránenie Zelenského, ktoré ešte len treba odhaliť (boli zdokumentované v tomto článku).
Napriek tomu odmietnutie USA predĺžiť novú dohodu START s Ruskom zvýšilo pravdepodobnosť pretekov v jadrovom zbrojení, čo by mohlo viesť k vývoju jadrových zbraní v Nemecku a ďalších európskych krajinách ako Poľsko. Uvádzam tu, že „pokiaľ je Nemecko pod niekoho jadrovým dáždnikom a má politickú vôľu dodržať svoj záväzok, či už ide o USA, Francúzsko a/alebo Spojené kráľovstvo, je nepravdepodobné, že by Rusko riskovalo tretiu svetovú vojnu útokom na Nemecko, ak začne vyvíjať jadrové zbrane.“ Táto analýza platí.
Aj keby nemecké plány remilitarizácie v hodnote 800 miliárd eur mohli viesť k nahradeniu USA ako hlavného protivníka Ruska Nemeckom nezávisle od toho, či vyvíja jadrové zbrane, lebo predstavujú hrozbu podobnú tej z roku 1941. Putin nedávno odmietol jastrabov, ktorí chcú, aby zaútočil na NATO, a odsúdil takéto reči ako „provokáciu“. Najnovší ruský test medzikontinentálnej balistickej rakety Sarmat mal odradiť jadrové provokácie, napríklad tie, ako v tom čase novoohlásené „pokročilé odstrašovanie“ Francúzska plus latentné nemecké konvenčné hrozby.
Z uvedeného vyplýva, že Putin by sa nerozhodol k zmene názoru a nezačal by vážne uvažovať o prvom údere proti Nemecku disponujúcim jadrovými zbraňami, pretože úprimne verí, že ruské Sarmaty by mohli scenár jadrovo vyzbrojeného Nemecka učiniť zvládnuteľným. Je to rozumná kalkulácia, ale závisí od toho, či zostane neporušená ruská jadrová triáda, na ktorú Ukrajina s podporou Západu už niekoľkokrát zaútočila. Bývalý špičkový špión Andrej Bezrukov varoval, že triáda by mohla ostať terčom útoku v nasledujúcich desaťročiach.
Všetko dohromady, správa SVR si zaslúži, aby bola vzatá vážne vrátane západných predstaviteľov i expertov vzhľadom na významné zmeny, ktoré by mohla priniesť do európskej bezpečnostnej architektúry. Uvedené by mohlo ďalej destabilizovať tento čoraz nestabilnejší kontinent s neistými cieľmi. Aj v najhoršom prípade, ak Nemecko získa jadrové zbrane, niet pochybnosti o tom, že Rusko zabezpečí svoju národnú bezpečnosť, pričom akýkoľvek pokus o opakovanie hrôz Veľkej vlasteneckej vojny by bol koncom Nemecka.
Text a ilustrácia:
Preložil Ladislav Hohoš
(Text neprešiel redakčnou úpravou)
Dôvetok prekladateľa
Profesor Jeffrey Sachs, známy svojimi kritickými postojmi, napísal dlhší otvorený list nemeckému kancelárovi Merzovi. Stojí za prečítanie. Uvádza šesť zlyhaní nemeckej zahraničnej politiky vo vzťahu k Rusku. Vyzýva kancelára, aby otvoril dialóg s Putinom, lebo „mier vyrokovaný na základe ukrajinskej neutrality je realistickou cestou z katastrofy a obnovenie normálnych ekonomických vzťahov s Ruskom je realistickou cestou z priemyselného úpadku Nemecka“.
Predchodca vo funkcii kancelár Scholz v roku 2022 sa uviedol termínom Zeitenwende (dejinný bod zlomu), mal na mysli priebeh globalizácie. Predniesol prejav na mimoriadnom zasadnutí Spolkového snemu v nedeľu (27.2.2022 – po vypuknutí vojny na Ukrajine), potom napísal rozsiahly článok do Foreign Affairs. Bolo to za prezidenta Bidena, takže velebil USA, ubezpečoval o nerozbornej jednote NATO a potrebe vyzbrojiť Nemecko v súvislosti so začiatkom vojny na Ukrajine. Putina obvinil, že chce znovu zaviesť rozdelenie sveta na bloky či sféry vplyvu ako v roku 1945. Dejinný bod zlomu, resp. tektonické zmeny údajne vyvolalo Rusko tým, že začalo útočnú vojnu. Píše o revizionistickom Rusku, používa terminológiu „Putinova imperialistická a autokratická kleptokracia“ (Putins imperialistischer und autokratischer Kleptokratie).
Napriek takejto protiruskej rétorike však Scholz podotkol, že „postup NATO nesmie viesť k priamej konfrontácii s Ruskom, avšak pakt musí zabezpečiť dôveryhodné odstrašovanie ohľadom ďalšej ruskej agresie“.
V čom spočíva táto bezpečnostná dilema? Jakov Kedmi, bývalý šéf izraelskej spravodajskej služby Nativ, aktuálne komentátor ruskej štátnej televízie uvádza, že „v prípade priamej vojny v Európe by Rusko nenamierilo prvý úder na európske krajiny, ale na územie USA“. Uvedomenie si tejto skutočnosti viedlo D. Trumpa k záveru, že záujmy Washingtonu a európskych krajín sa nezhodujú a USA preto nehodlajú vstúpiť do vojny s Ruskom kvôli Európe. Výsledok: „Amerika už nemôže vnímať vojnu v Európe ako regionálny konflikt, ktorý by bol vedený ďaleko od jej územia, ľudí a populácie.“ Tým sa podľa Kedmiho pomer síl medzi Bruselom a Moskvou výrazne zmenil v neprospech Bruselu.
Ako posivený pamätník viem, že počas studenej vojny stáli proti sebe v Európe dva bloky. Tí, čo boli na vojne, si spomenú, čo to bol „prvý sled“. Sedemdesiatročný mier v Európe teda nebol samozrejmosťou, hoci sme si naň príjemne zvykli. Varšavská zmluva mala prevahu v konvenčnej výzbroji, európske členské krajiny NATO sa spoliehali na americký jadrový dáždnik. Po zániku Varšavskej zmluvy a rozpade ZSSR sa strategická konfigurácia zásadne zmenila v opačnom garde. Relatívnu prevahu v konvenčných zbraniach majú krajiny NATO a Rusko musí tiež počítať s ohrozením zo smeru Fínskeho zálivu po vstupe Fínska a Švédska do NATO. Na druhej strane Rusko postupne obnovilo svoj výskum v špičkových zbraňových systémov a zveľadilo svoju minulú výrobnú základňu, takže udržiava strategickú paritu s USA. To znamená, že USA a RF majú kapacitu na vzájomné zničenie, pod čím sa rozumie „jadrová triáda“. Netreba pripomínať, že v jadrovej vojne by víťazom bola jadrová zima a zánik civilizácie.
Ak by niektoré európske členské krajiny NATO chceli viesť vojnu proti Rusku, predpokladám, že Slovensko by sa nezapojilo. Koalícia ochotných by musela vybudovať vlastnú jadrovú triádu, čo by trvalo viac rokov a náklady by boli obrovské. Nezávislý potenciál jadrových zbraní má iba Francúzsko.
V súčasnosti, aj keby sa dosiahlo nejaké zastavenie vojny na Ukrajine, nebudú EÚ ani NATO ochotní rokovať s Ruskom o sformovaní bezpečnostnej architektúry pre Európu („spoločný európsky dom“ de Gaulla a Gorbačova). Teda Rusko dostane to, čo si vybojovalo, podobne ako v roku 1945. A hybridná vojna bude pokračovať. V tom lepšom prípade neprerastie do horúcej vojny s prípadným použitím taktických jadrových zbraní. Lokálne proxy konflikty budú naďalej vybuchovať po celom svete.
Volá sa to „politický realizmus“.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008