Nový typ vojny o vyčerpanie

Andrej Bezrukov je ruský hrdina, ktorý si počas desaťročí služby vyslúžil právo byť voči svojej krajine taký konštruktívne kritický, ako len chce.

Bývalý hlboko utajený ruský agent Andrej Bezrukov predniesol prejav na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade (SPIEF) o budúcich hrozbách pre Rusko. Začal hodnotením, že Rusko je zapletené do nového typu vojny, ktorá nie je o územiach, ale o vyčerpaní. Západ sa chce vyhnúť jadrovej vojne s Ruskom tým, že „uvarí žabu“ prostredníctvom postupného zintenzívňovania svojich provokácií. Bezrukov verí, že toto je súčasť novej svetovej vojny, ktorá sa začala na Ukrajine, rozšírila sa do Iránu a mohla by skončiť vo východnej Ázii.

Pokiaľ ide o prvý front namierený proti Rusku, povedal, že Západ sa snaží neutralizovať jeho jadrové sily prostredníctvom vesmírnych systémov (v narážke na Golden Dome) a ďalších „operácií Pavučiny“, ako je tá, ktorá minulé leto zacielila na ruskú jadrovú triádu vnútri krajiny. Ďalším cieľom je politická destabilizácia Ruska, na čo sa dá použiť umelá inteligencia na preťaženie systému prostredníctvom nekonečného množstva vstupov v kritickom momente, aby bol systém paralyzovaný a nemohol prijímať primerané rozhodnutia v kríze.

Bezrukov ďalej poukázal na útoky na kritickú infraštruktúru ako na ďalší z cieľov Západu, pričom sa domnieval, že Starlink ich robí neuveriteľne presnými a pripustil, že „na tento vývoj sme neboli pripravení“. Budúce hrozby pre Rusko dopĺňa samozrejmá biologická vojna. Pokiaľ ide o to, čo by malo Rusko urobiť, vychádza z hodnotenia, že táto „nová vojna“, do ktorej je krajina zapletená, by mohla trvať niekoľko desaťročí a rozšíriť sa do ďalších regiónov, takže by sa mal každý pripraviť.

Bezrukov sa zďaleka nesústredil výlučne na obranu, ale odporúčal v rámci ekonomiky rovnováhu medzi obranou a rozvojom. Svet vstúpil do nového technologického cyklu, ktorý podľa jeho názoru poskytuje dostatok príležitostí na budovanie novej priradenej infraštruktúry, ktorá by mala udržať nízku nezamestnanosť. Prvoradou úlohou musí byť ochrana všetkej kritickej infraštruktúry pred útokmi buď jej zakopaním pod zem, alebo jej zakrytím, podobne ako sú v súčasnosti jadrové elektrárne.

Potom vyzval na „novú kultúru rozhodovania, kultúru dôvery, kultúru služieb atď.“, ktorá optimálnejšie deleguje zodpovednosť zhora nadol. Jeho ďalším návrhom bol systém monitorovania biologických hrozieb a zlúčenie kultúry armády s kultúrou spoločnosti, aby sa navzájom posilnili. Bezrukov potom na záver vyzval Rusko, aby prestalo byť také „milé“ k svojim nepriateľom, keďže sa ho už neboja po tom, čo toľko nami vyhlásených „červených čiar“ zostalo na papieri.

Bezrukov je ruský hrdina, ktorý si počas desaťročí služby vyslúžil právo byť voči svojej krajine taký konštruktívne kritický, ako len chce. Je štvrtým a zďaleka najkritickejším hlasom establišmentu, ktorý sa ozval za posledné dva mesiace, ako je zdokumentované tu, tu a tu. Jeho úprimné priznanie nepripravenosti Ruska na presné útoky dronmi na vlastnom území, výzva na nový systém politického riadenia a požiadavka, aby Rusko konečne presadilo svoje červené čiary, robia z jeho prejavu na SPIEF skutočne historický zážitok.

Na rozdiel od Dmitrija Trenina, Ivana Timofejeva a Vasilija Kašina, ktorí sú súčasťou expertného krídla režimu štátu, Bezrukov týmto krídlom prechádza a patrí do spravodajského krídla, ktoré má v dnešnom Rusku veľký vplyv. Vďaka tomu sa stal najvýznamnejším a najvplyvnejším kritikom status quo. Jeho slová sa následne budú šíriť celým ruským establišmentom, takže by sa konečne mohli zaviesť niektoré dlho očakávané reformy, ktoré by pomohli Rusku prežiť nadchádzajúce desaťročia tejto „novej vojny“.

Text a ilustrácia:
https://korybko.substack.com/p/a-former-top-russian-spy-just-gave?utm_source=post-email-title&publication_id=835783&post_id=201107175&utm_campaign=email-post-title&isFreemail=true&r=scfwg&triedRedirect=true&utm_medium=email  Jun 08, 2026

Preložil Ladislav Hohoš.

Dôvetok prekladateľa

Hybridná vojna sa neskončí bez ohľadu na to, či a kedy dôjde k ukončeniu bojov v Perzskom zálive a na Ukrajine. Boje budú pozastavené skôr či neskôr, možné sú viaceré scenáre až po použitie taktických jadrových zbraní. Nový typ vojny začal bombardovaním Juhoslávie v roku 1999. Určitý druh multipolarity, resp. polycentrický svetový poriadok odvtedy nastáva, čo aktuálne uznávajú aj jeho odporcovia. NWO sa tvorí z pozície sily, takto sa vytyčujú ďalšie 38. rovnobežky pozastavených horúcich konfliktov.

Dlhší čas štúdia geopolitiky venujem tomu, prečo nie je možné uskutočniť také utópie ako napríklad Európa od Atlantiku po Ural (Charles de Gaulle) alebo spoločný európsky dom (Michail Gorbačov). Prečo stále platí doktrína Halforda Mackindera z roku 1904 známa ako Teória Heartland o konflikte medzi námornými a vnútrozemskými mocnosťami. Ona dokonca fungovala o sto rokov skôr, ako ju britský geograf zovšeobecnil a precízne sformuloval.

Z toho vyplýva otázka, či je možný svetový hegemonický štát, ktorý by presadzoval nejaké univerzálne ideály. Mladá sociologická disciplína civilizačná analýza dokazuje, že je viac pozemských civilizácií, ktoré fungujú v odlišných rámcoch, predovšetkým kultúrnych. Prečo Rusko,  nezáleží, či cárske, boľševické alebo kapitalistické, nemá Západ rád? A čo je horšie, považuje ho za hrozbu.

Nórsky politológ Glenn Diesen analyzuje západocentrickú  (neo)koloniálnu globalizáciu a medzinárodný systém, usporiadaný na základe mocenskej rovnováhy zvrchovaných štátov. Podľa tejto optiky nastáva prechod k usporiadaniu, ktoré je z histórie známe ako Vestfálsky mier (1648), výsledok tridsaťročnej vojny Vatikánu proti reformácii. Diesen konštatuje, že v 90-tych rokoch sa Rusko vydalo cestou zapadnikov, usilovalo sa o prijatie spoločenského, hospodárskeho a politického systému Západu. Západ však nemohol zahrnúť Rusko do Pax Americana, pretože Rusko by zostalo hrozbou už len kvôli svojim schopnostiam fungovať ako nezávislý mocenský pól. Podstatným rysom liberalizmu je výnimočnosť, lebo nárok na nadradenosť nad menejcenným protivníkom je nutný na ospravedlňovanie systému nerovnosti. (1;73,77) Takže dejiny sa opakujú od čias Petra Veľkého a prvej ruskej modernizácie.

Rusko má jednu slabinu a tou je konkurencieschopnosť ekonomiky, ktorá nezodpovedá veľkosti ani možnostiam štátu. Ako dokázalo aj Petrohradské fórum, Rusko nie je v izolácii a napriek drakonickým sankciám napreduje. Drží strategickú paritu s USA a má aj zbrane ako hypersonické rakety, v čom predbehlo USA. Vojensko-priemyselný komplex začali budovať Stalin a Berija, keď išlo o ruskú alternatívu projektu Manhattan. Takto vznikli disproporcie, prednostne sa rozvíjal ťažký priemysel, stagnovalo poľnohospodárstvo. Svojho času ZSSR bol nútený nakupovať kanadskú pšenicu, dnes znovu obilniny vyváža.

Predseda Rady pre zahraničnú a obrannú politiku Ruska Dmitrij Trenin, nedávno uvedený do funkcie, vyzýva na ďalekosiahle modernizačné reformy. Víťazstvo v dobe vojny je možné dosiahnuť správnymi rozhodnutiami tak doma, ako aj na bojisku. Konfrontácia so Západom bude trvať dlho a bude si vyžadovať niečo, čo sme ako ruský štát podceňovali: dlhodobé vytyčovanie cieľov a precízne naplánovanú snahu na ich dosiahnutie.

1. Glenn Diesen, Válka na Ukrajině a eurasijský světový řád. Nakladateľstvo Lukáš a syn 2024.