Začneme nekorektným hodnotením, že tzv. veľké koalície, zložené spravidla z dvoch najsilnejších strán, ktoré však majú opačnú politickú orientáciu, patria k najväčším podvodom na voličoch. V Nemecku sa takáto koalícia vytvorila už piatykrát a vždy bol na jej čele kancelár z CDU. Pokiaľ bola sociálno-ekonomická situácia obyvateľstva relatívne dobrá, najmä v porovnaní s ďalšími európskymi štátmi, prijímala sa bez veľkých protestov. V zhoršujúcich sa pomeroch vzrastá aj nespokojnosť voličov s takýmto vládnym modelom.
Stručne o výsledkoch volieb do Bundestagu vo februári 2025
Zopakujeme, že po voľbách 23. februára 2025 má CDU/CSU 208 poslancov, AfD 151, SPD 120, Zelení 85, Ľavica 64 a Juhošlezvický voličský zväz 1 poslanca. Jeden poslanec je nezávislý. Výrazne, o 6,2 %, sa zvýšila účasť na voľbách na 82,5 %, čo je najviac od roku 1987.
Vzhľadom na zloženie Bundestagu a politickú atmosféru v Nemecku, keď s AfD nechce ani jedna „demokratická“ strana uzavrieť koalíciu a Zelení odmietajú byť v koalícii s Ľavicou, sa koalícia CDU/CSU a SPD stala vlastne jediným možným variantom. Má spolu 328 poslancov.
Dodáme, že politické strany širokého „stredu“ mali vlastne šťastie, že do parlamentu sa tesne nedostala BSW, ktorej chýbalo len asi 14 000 hlasov. Ak by sa tak stalo, klesol by počet miest pre všetky ostatné strany v Bundestagu (BSW by mohla mať okolo 30 kresiel) a na vytvorenie veľkej koalície by nebol dostatok poslancov. Niektoré zdroje pripisujú „zatvorenie dverí“ Bundestagu pred BSW najmä zákernej kampani médií hlavného prúdu proti nej. Neoliberáli napriek všetkým rečiam útočia na radikálnu ľavicu podlejšie ako na pravicu, pričom dnes sa na to využíva aj rusofóbia. V politike však neexistuje „keby“, ale len reálne výsledky volieb. Takmer zázračne sa v týchto podmienkach pozviechala k liberálnemu stredu tiahnuca Ľavica a získala o 3,9 % (takmer 1 650 000 hlasov) viac ako v roku 2021.
Víťaz volieb nominoval za kandidáta na kancelára Friedricha Merza (*1955). Ide o nevýrazného politika bez charizmy, ktorý nepreukázal zatiaľ nijaké vodcovské schopnosti. Zopakujeme, že sa znovu ukázalo, že Nemecko už nie je Nemeckom spred ekonomicko-finančnej krízy v roku 2008 nielen ekonomicky, ale ani politicky. Preč sú vodcovské typy politikov Helmuta Kohla, Gerharda Schrödera či Angely Merkelovej, ktorí boli kancelármi v rokoch 1982 – 2021. Samozrejme, aj oni sa dopustili viacerých chýb, ktoré Nemecku neprospeli. Nedá nám neukázať najmä na Kohlovo „pohltenie“ NDR v roku 1990, ktorého negatívne sociálno-ekonomické i politické dôsledky sa prejavujú dodnes. V posledných rokoch kancelárstva aj Merkelová prispela k úpadku Nemecka, najmä postojom k migrácii, uplatňovaním ekonomického neoliberalizmu a úzkym vzťahom, až podriaďovaním sa, USA. Kritici Merkelovej poukazujú aj na to, že rozhodujúcim spôsobom prispela k výberu nekompetentnej a čoraz agresívnejšej Ursuly von der Leyenovej na post predsedníčky Európskej komisie.
Merz sa stal desiatym kancelárom NSR až v druhom kole volieb
Politickú dráhu Merz, ktorý je vzdelaním právnik, začínal v roku 1972 v Mladej únii (mládežníckom krídle CDU). Od júla 1975 do septembra 1976 vykonal vojenskú službu, počas ktorej absolvoval školenie Fahnenjunker (zodpovedá to hodnosti čatára na Slovensku). Kvôli zraneniu kolena nedokončil prípravu záložného dôstojníka-čakateľa.
V rokoch 1989 – 1994 bol Merz europoslancom a v rokoch 1999 – 2009 poslancom Bundestagu. V rokoch 2000 – 2002 bol spolupredsedom parlamentnej frakcie CDU/CSU a vodcom opozície. Vo voľbách v roku 2009 do Bundestagu nekandidoval a pôsobil v súkromnej sfére ako právnik. Do parlamentu sa vrátil až po voľbách v septembri 2021. V rokoch 2018 a 2021 dvakrát prehral vo voľbách predsedu CDU. Na digitálnej straníckej konferencii 22. januára 2022 sa mu na tretíkrát podarilo získať post predsedu CDU.
Z hľadiska názorov sa Merz považuje za predstaviteľa tradičného konzervatívneho a podnikateľov podporujúceho krídla CDU, ktorý viedol boj aj proti Merkelovej. V ekonomike podporuje neoliberalizmus. Je presvedčeným atlantistom, podporuje EÚ i NATO. Tvrdo vystupuje proti Rusku i Číne a je kritikom Donalda Trumpa.
Merz sebavedome vyhlasoval, že nová vláda bude zostavená už do Veľkej noci; 9. apríla sa síce vyjednávači strán dohodli na koaličnej zmluve, musela však byť potvrdená orgánmi strán. V CSU to bol výkonný výbor, v CDU stranícka konferencia a v SPD hlasovanie členov. Koaličnú zmluvu podpísali 5. mája.
Pri hlasovaní v Bundestagu 6. mája nastal politický šok. Merz v prvom kole získal len 310 poslancov, keď na zvolenie potreboval aspoň 316 hlasov. Chýbalo teda 12 hlasov koaličných strán a SPD sa „dušovala“, že všetci jej poslanci za kancelára hlasovali. Merza, zdá sa, že prenasleduje „prekliatie“ porážky vo voľbách, keď sa mu to v minulosti prihodilo dvakrát vo voľbách predsedu CDU. Politický šok spôsobilo to, že prvýkrát počas existencie NSR nebol kancelár zvolený v prvom kole hlasovania.
Pôvodne sa druhé kolo volieb kancelára malo uskutočniť 13. či 14. júna. Rýchle usporiadanie 2. kola volieb kancelára ešte v deň, keď bolo prvé kolo volieb, si vyžiadalo zmenu pravidiel. Zrejme kvôli pripraveným akciám na Deň Európy, kde sa počítalo už s vystúpením nového kancelára, so zmenou súhlasila potrebná dvojtretinová väčšina poslancov. V druhom kole volieb za Merza hlasovalo 325 poslancov.
V nemeckých politických dejinách sa uvádza príklad kancelára Konrada Adenauera, ktorý pri prvých voľbách kancelára 15. septembra 1949, aby sa dosiahla požadovaná väčšina 202 poslancov, hlasoval za svoje zvolenie. Išlo aj o „antirekord“, keď bol jediný raz zvolený kancelár za najmenšej požadovanej menšiny. Druhé najtesnejšie hlasovanie bolo pri voľbe kancelára Helmuta Schmidta, 15. decembra 1976, ktorý získal len o 1 hlas viac, ako bola požadovaná väčšina.
Ešte v ten deň vo večerných hodinách Merza spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier menoval za kancelára a spolu s ním aj 17 ministrov. Zloženiu vlády, ako aj 144-stranovej koaličnej dohode „Zodpovednosť za Nemecko“, ktorá načrtáva program novej vlády, sa budeme venovať v ďalšom príspevku.
Záverom – Merza čakajú ťažké časy
Merz veľmi túžil po funkcii kancelára, ale už prvý krok na tejto dráhe naznačil, že jeho situácia bude veľmi ťažká. Zrejme ani v CDU/CSU ho nie všetci majú radi a nemá ani veľkú podporu v spoločnosti. Možno povedať, že je ešte v horšej situácii, ako bol jeho predchodca Olaf Scholz. Nemecko má za sebou druhý rok ekonomickej recesie a zrejme k nej dôjde aj v tomto roku.
Merzova koalícia sľubuje oživenie upadajúcej ekonomiky a obnovu Bundeswehru, čo je už na prvý pohľad protirečivé. Problémy bude prinášať aj ekonomická a bezpečnostná politika Trumpa. Chce obmedziť aj nelegálnu migráciu a zastaviť vzostup AfD. Tá však v posledných týždňoch už viackrát dosiahla rovnakú podporu ako CDU/CSU. Uvidíme, ako sa na vývoji podpory strán i kancelára prejaví politický šok, ktorý spôsobila prehra Merza v prvom kole volieb kancelára.
