V Ceute došlo asi k najkoncentrovanejšiemu migračného nájazdu v tomto storočí. Behom niekoľkých hodín do priestoru o niečo menej ako 20 km2 prenikli desaťtisíce osôb (odhady hovorili o 50 tisíc až 80 tisíc osobách, prevažne vraj mladých mužov), ale nemohli pokračovať v ďalšom postupe. Podľa niektorých zdrojov ani nevyzerali ako ľudia, ktorí sa chystajú na dlhší pobyt v zahraničí a veľká väčšina z nich sa nezvykle rýchlo vrátila domov. V meste však vznikol nesmierny chaos a krízová situácia.
Nájazd bol na prvý pohľad výsledkom súhrnu viacerých náhodných faktorov. Nemusíme mať sklony ku konšpiráciám, aby sme uvažovali o tom, že udalosť vzhľadom na svoj rozsah a priebeh musela byť nejako pripravovaná. Okrem toho má aj širšie, aktuálne i staršie súvislosti. Španielska tajná služba podľa médií varovala ministerstvo vnútra pred možnosťou veľkej migračnej vlny do Ceuty, ale bez toho, že by uviedla aspoň orientačne termín.
Nájazd mal zrejme zasiahnuť a destabilizovať Španielsko, ale vyvolal silnú odozvu aj vo viacerých štátoch EÚ. Španielska vláda paradoxne svojou krokmi v migračnej politike v poslednom čase tiež nechtiac prispela k vzniku udalosti. Madrid však už dlhšie vyvoláva svojou politikou nespokojnosť v kruhoch jastrabov v USA a Izraeli, ktoré nemajú ďaleko k hybridným aktivitám.
Stručne o Ceute
Zdôrazníme, že Ceuta patrí k reliktom španielskeho kolonializmu. Ide o samostatné mesto, enklávu (v medzinárodnom práve sa tak označuje časť územia štátu, ktoré je úplne obklopené územím cudzieho štátu) s prístupom k moru. Nachádza sa na pobreží severnej Afriky „naproti“ britskému Gibraltáru. Má rozlohu asi 18,5 km2 a žije v ňom vyše 83 tisíc ľudí. Asi 400 km na juh od neho sa nachádza ďalšia španielska enkláva, mesto Melilla s rozlohou 12,3 km2 a viac ako 87 tisíc obyvateľmi.
Hoci Ceuta je neveľké mesto (o niečo väčšie ako Prešov či Žilina na Slovensku), vzhľadom na strategickú polohu pri Gibraltárskom prielive je jeho história plna bojov. Feničania tu v 7. st. pred n. l. založili mesto Abyla. Neskôr sa ho zmocnili Rimania a potom sa jeho vládcovia často menili, spravidla po bojoch. Boli aj obdobia, keď mesto bolo samostatné. V 8. st. sa stalo súčasťou islamských území, ktorých vládcovia sa tiež menili.
V roku 1415 Ceutu získali Portugalci. V rokoch 1580 až 1640 počas únie Portugalska so Španielskom do mesta začali prichádzať Španieli. V roku 1668 po Lisabonskej zmluve sa Ceuta stala súčasťou Španielskeho kráľovstva. Mesto potom viackrát obliehali marocké sily a počas napoleonských vojen bolo krátko v britskej moci. Po španielskom uznaní nezávislosti Maroka v roku 1956 Ceuta a Melilla (v španielskej moci sú od roku 1497) zostali súčasťou Španielska. Maroko španielsku suverenitu nad Ceutou a Melillou neuznalo a označuje ich za okupované územie.
Dnes je Ceuta kozmopolitné mesto, kde arabsko-berberská moslimská populácia predstavuje takmer polovicu obyvateľstva. Sú v ňom aj menšiny sefardských Židov a hinduistov.
Ceuta nie je súčasťou Schengenského priestoru
Dnes Ceuta patrí k 32 osobitným územiam Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý sa vytvoril v roku 1994. Okrem členských štátov EÚ sú v priestore ešte Island, Lichtenštajnsko a Nórsko z Európskeho združenia voľného obchodu. Tieto územia, ktoré sú mimo súvislého európskeho kontinentu, sú súčasťou Dánska, Francúzska, Holandska, Portugalska a Španielska. Majú špecifické postavenie, ktoré sa v jednotlivých prípadoch môže odlišovať.
Do Schengenského priestoru Ceuta, hoci je administratívne súčasťou Španielska i EÚ, nepatrí. Sú snahy tento status zmeniť. Cestujúci vstupujúci do Ceuty alebo z nej odchádzajúci podliehajú pasovej kontrole, čo Španielsko aj praktizuje.
Reakcia Talianska a úvahy niektorých ďalších štátov na pozastavenie uplatňovania schengenských pravidiel o voľnom pohybe osôb so Španielskom boli teda len gestom, ktoré malo presvedčiť domácu verejnosť o odhodlaní „bojovať“ s migráciou. Nakoniec to urobilo len Taliansko. Predseda vlády SR Robert Fico povedal, že vylúčenie Španielska zo Schengenu krízu v Ceute nevyrieši. Ide o problém dôslednej ochrany jeho vonkajšej hranice.
Videokonferencia ministrov vnútra členských štátov EÚ 4. augusta bola potrebná. Myslieť si však, že rýchla reakcia írskeho predsedníctva EÚ na udalosť umožní dospieť k nejakým záverom, ktoré zlepšia situáciu, je naivné. Frontex, pri všetkej úcte k jeho činnosti a významu, je ťažkopádna organizácia. Necháme bokom spôsob jej vedenia, ale nie je pripravovaná na rýchle a masívne nasadenie v krízových oblastiach.
Mrzký je skeptický názor, že ak sa podarí určitým silám, spravidla spojeným s organizovaným zločinom a inými rozvratnými kruhmi sústrediť tlak na hranice na pomerne malom úseku, nedá sa mu zabrániť a treba sa pripraviť na likvidáciu následkov udalosti.
Skeptické sú aj názory na možnosti prevencie nelegálnej migrácie v súčasnej situácii v medzinárodných vzťahoch či už z konzervatívnych alebo liberálnych pozícií. Množstvo ozbrojených konfliktov, narastajúca disproporcia v deľbe bohatstva a „chaotizácia“ medzinárodnej ekonomiky a bezpečnosti, ktorú zámerne zosilňuje prezident USA Donald Trump, vytvárajú stále živnú pôdu pre rast neistoty a biedy veľkého množstva obyvateľov chudobnejšej časti sveta. Obete týchto pomerov, ktoré sa nachádzajú v zložitej, neraz až bezvýchodiskovej, situácii, zúfalo túžia po lepšej budúcnosti a sú ochotné venovať tomu aj svoje posledné prostriedky, čo využíva organizovaný zločin.
Stručne o súčasnom nájazde na Ceutu
V migračnej kauze Ceuta 2026 sa objavujú v médiách rôzne údaje o rozsahu akcie. Téme sa, samozrejme, venujú aj bulvárne médiá. Oprieme sa o údaje, ktoré oznámili španielske úrady 4. augusta. Do Ceuty preniklo približne 72 tisíc migrantov a do Maroka sa z nich vrátilo už 70 tisíc. Migračná vlna si vyžiadala najmenej 77 obetí a ich počet sa môže zvýšiť. Marocká polícia uvádza menšie čísla.
Španielska vláda nevyhlásila núdzový stav, lebo migračná vlna vraj nepatrí medzi udalosti, ktoré to umožňujú. Do mesta prišli vojaci, ktorí majú posilniť ochranu hraníc a zabezpečujú aj návrat migrantov.
Po tejto migračnej vlne Španielsko vybuduje v mori pri Ceute 500 metrov dlhú zadržiavaciu bariéru.
K starším udalostiam na španielsko-marockej hranici okolo Ceuty a Melilly
Pokusy migrantov preniknúť do Ceuty nie sú nové. Už v roku 1993 postavili na zabránenie ilegálnej migrácie a pašovaniu vyše osemkilometrový plot, ktorý bol pôvodne 2,5 m vysoký. Plot sa dal ľahko prekonať, a preto ho dvakrát zvýšili, od roku 2005 má výšku 6 m. Ide o sofistikovanú prekážku, ktorú tvoria dva rovnobežné ploty s ostatným drôtom navrchu. Medzi plotmi je cesta a sú tam umiestnené aj reflektory, senzory hluku a pohybu a videokamery s centrálnou riadiacou kabínou. V mori pri Ceute hliadkujú desiatky strážnych lodí a člnov a vyše 1 100 príslušníkov Civilnej gardy a policajtov kontroluje pobrežie. Plot na hranici je aj v Melille a tiež sa tam hliadkuje na mori a kontroluje pobrežie. Ide teda o drahý, ale aj náročný projekt a Španielsko z nezodpovednosti nemožno obviňovať. Aj v tomto prípade však platí, že stopercentná bezpečnosť neexistuje a podvod a zločin je pružnejší a prefíkanejší ako strážcovia poriadku.
Obe enklávy boli v tomto storočí, keď výrazne vzrástla nelegálna migrácia, viackrát „horúcimi bodmi“. V rokoch 2005, 2016, 2017, 2018, 2019, 2021 a 2023 sa rôzne veľké skupiny pokúsili o poškodenie plotu a preniknutie do Ceuty. Do Melilly to bolo v roku 2022. Migranti idú nielen po súši, ale oboplávajú aj zábrany v mori. Pri týchto pokusoch došlo aj k zraneniam a obetiam na životoch. Zranení boli aj príslušníci bezpečnostných síl.
Špecifickú úlohu pri zabránení pokusov preniknúť do Ceuty či Melilly zohráva marocká polícia. Madrid ju niekedy kritizuje, ale v rámci možností sa pokúša zabrániť preniknutiu narušiteľov a viackrát úspešne znížila počet osôb, ktorým sa podarilo dostať k plotu a napadnúť ho. Boli však situácie, že bola aj benevolentná, najmä v časoch zvýšeného napätia medzi Španielskom a Marokom.
O niektorých otázkach vnútropolitickej situácie v Španielsku
Politická situácia v Španielsku nie je príliš stabilná. Vláda Pedra Sáncheza, ktorá vznikla po voľbách v júli 2023, je menšinová. Sánchezovi socialisti boli vo voľbách druhí, ale Ľudová strana nebola schopná zostaviť parlamentnú väčšinu. Sánchez, ktorý bol po víťazstve v predchádzajúcich voľbách predsedom vlády už od júna 2018, zostavil menšinovú vládu a zostal pri moci. Z 350 členného parlamentu má podporu 121 poslancov Socialistickej parlamentnej skupiny (sú v nej Španielska socialistická robotnícka strana a Socialistická strana Katalánska) a 31 poslancov ľavicovej volebnej platformy Sumar. Pri hlasovaní sa spolieha na poslancov menších strán. Situáciu vlády zhoršilo, že v októbri 2025 ju prestalo podporovať 7 poslancov strany Spolu za Katalánsko, ale Sánchcez nemieni odstúpiť. Voľby sa musia uskutočniť najneskôr v auguste 2027.
Protirečivé následky malo, že španielska vláda otvorila tento rok legalizačný program pre migrantov, ktorí nemali povolenie na pobyt. Na konci júna program ukončili po tom, ako bolo doňho podaných zhruba 900 000 žiadostí. Niektorých migrantov vraj práve táto politika podnietila k tomu, aby sa pokúsili dostať sa do Ceuty.
Migračnú vlnu do Ceuty vyvolalo vraj aj nepochopenie nových právnych opatrení v Španielsku a nesprávny výklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Španielska z 8. júna, podľa ktorého sa rozlišuje preniknutie migrantov po súši a po mori. Rýchle, zjednodušené vrátenie by sa malo týkať len migrantov, ktorí prekonali pozemné prekážky. Tento postup by sa nemal uplatniť voči tým, ktorí priplávali sami alebo na loďkách a pod. Na internete sa rozšírili aj iné fámy a nedá sa vylúčiť, že do toho nebol zapojený aj organizovaný zločin.
O zahraničnopolitických otázkach, ktoré môžu byť v pozadí nájazdu na Ceutu
V tejto oblasti je viac podnetov na zamyslenie ako vo vnútornej politike Španielska. Začneme marocko-španielskymi vzťahmi, v ktorých je viacero prvkov, najmä spolupráca, spory o územia a migračné otázky, ale v súhrne sú stabilné.
Marocký kráľ Muhammad VI. je podľa médií najbohatším africkým kráľom a patrí aj k najbohatším monarchom sveta. Panuje od roku 1999 a uskutočnil viacero reforiem, ktoré vyvolali nespokojnosť konzervatívnych moslimov. V krajine ja však stále vysoká korupcia a asi10 % obyvateľstva žije podľa médií v absolútnej chudobe. Ekonomické problémy a obmedzené možnosti uplatnenia mladých Maročanov patria k dôvodom, prečo sa snažia aj ilegálne emigrovať. Láka ich aj to, že do Ceuty a Melilly nie je dlhá cesta.
Zaujímavosťou je, že Maroko pod vedením sultána Mohammeda ben Abdalláha bolo v roku 1777 prvou krajinou na svete, ktorá uznala nezávislosť USA. Maroko bolo aj medzi prvými islamskými štátmi, ktoré odsúdili teroristické útoky z 11. septembra 2001. Spolupracuje s americkými spravodajských službami v boji proti terorizmu s dôrazom na oblasť Gibraltárskeho prielivu. V januári 2004 bolo Maroko označené za hlavného spojenca USA mimo NATO.
Jan Campbell (Ceuta a jak dále, Slovo, 2. augusta 2026) poukázal na kontroverzné následky správy rozpočtového výboru amerického Kongresu, zverejnenej 2. mája 2026. Ceuta a Melilla boli v nej označené za mestá na marockom území, ktoré spravuje Španielsko a správa podporila diplomatické rokovania o ich budúcom statuse. Zatiaľ nejde o oficiálnu zmenu politiky USA, ale prvýkrát sa použila formulácia, ktorá sa podobá marockému postoju. Zaujímavé je, že téma sa nastoľuje po zhoršení vzťahu USA k Španielsku. Trumpova pomstychtivosť nepozná hraníc a Španielsko ho v NATO a najmä vo vojne s Iránom hnevá najviac.
Doplníme, že podľa vyjadrenia poslanca za republikánov Thomasa Massieho zo 4. augusta pre The Peoples Voice, republikáni dva týždne pred nájazdom migrantov na Ceutu poskytli Maroku 40 miliónov dolárov.
Marocké ministerstvo vnútra pripísalo veľký počet migrantov aj zlomyseľnému zneužívaniu sociálnych sietí a šíreniu zavádzajúcich informácií. Prokuratúra začala s vyšetrovaním udalostí.
Do marocko-španielskych vzťahov doplníme aj faktor Alžírska, z ktorého sú vybudované dva plynovody do Španielska, odkiaľ môže plyn prúdiť ďalej do Európy. Začínajú v Hassi R’Mel. Prvý je plynovod Medgaz, ktorý ide len cez Alžírsko a z mesta Beni Saf cez Stredozemné more do španielskej Almerie. Druhý je plynovod Maghreb, ktorý ide aj cez Maroko a z Tangeru prechádza cez more do španielskej Tarify. Alžírsko (má s Marokom spory najmä kvôli Západnej Sahare) však v roku 2021 plynovod Maghreb uzavrelo, čo znamená pre Maroko stratu príjmov. 20. júla Sánchez navštívil Alžírsko. Označil ho za strategického partnera a vyzdvihol jeho úlohu ako dodávateľa plynu do Španielska ako aj stabilitu dodávok v súčasnej medzinárodnej situácii. Maroko na upevňovanie vzťahov Španielska s Alžírskom pozerá „žiarlivo“.
Rozšírené sú vyjadrenia sionistov (v Izraeli i USA) o tom, že Španielsko by malo byť potrestané za svoj postoj k Palestíne a Gaze. Maroko má dobré vzťahy nielen s USA, ale aj s Izraelom. Pochybná Trumpova Rada mieru má vraj vybudovať (samozrejme americké firmy) v Gaze vojenskú základňu, na ktorej má byť na začiatok rozmiestnených 150 marockých vojakov.
Nie do vetra hovoril izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon, keď uviedol, že Španielsko, ktoré nikdy nevynechá príležitosť poučiť Izrael, vyhlásilo v Ceute výnimočný stav po kríze kvôli svojej imigračnej politike (čo však nie je pravda – pozn. autora). Možno skôr, ako budú ďalej poučovať Izrael, by podľa neho svetu mali vysvetliť, prečo si stále udržiavajú koloniálne enklávy v Afrike. Vyjadrenie Danona v súvislosti s izraelskou okupáciou Golanských výšin Izraelom, budovaním nelegálnych osád na Západnom brehu Jordánu, útokmi na Libanon, genocídou v Gaze apod., je zlomyseľné i provokatívne.
V EÚ niektoré štáty s nevôľou prijímajú ústretový postoj Španielska k Číne. Rôzne pravicové výhrady sú aj voči ľavicovej vláde Španielska, ktorá je jediná v piatich najväčších štátoch EÚ.
O dvoch zložitých súvislostiach Ceuty a nelegálnej migrácie
Nečakaný výbuch migrácie do Ceuty napriek svojej špecifickosti nie je náhodný ani ojedinelý. Je organickou súčasťou procesov zhoršenia migrácie, najmä nelegálnej, po rozpade bipolarity. Prispieva k tomu aj narastanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými štátmi vo svete ako aj agresívna a zištná politika Západu, ktorej vyústením sa stalo vyčíňanie Donalda Trumpa. USA ani EÚ, kam smeruje najviac migrantov, nie sú schopné problém za súčasného stavu riešiť. Vyžaduje v prvom rade zmenu mocenských pomerov vo svete ako aj rozdeľovania bohatstva, čomu sa vládnuce sily v USA i v EÚ bránia.
Prvú súvislosť označíme za španielsku. Stojí Španielsku za to vynakladať značné finančné, ale aj ľudské zdroje na udržiavanie dvoch enkláv, ktoré zostali po udelení nezávislosti Maroka ešte frankistickým režimom? O zmene súčasného stavu sa vôbec neuvažuje. Maroko si síce nárokuje na územia Ceuty a Melilly, ale okupuje západnú časť Západnej Sahary (v jej východnej časti je neuznaná Saharská arabská demokratická republika), z ktorej Španieli odišli v roku 1976 (už po páde Franca). Došlo tam k vojne a v roku 1981 Maroko postavilo asi 2 700 km dlhý múr. Pri múre sa vytvorilo mínové pole, ktoré je vraj dodnes najväčšie na svete.
S referendom s pripojením španielskych enkláv k Maroku by to bolo asi zložité, lebo väčšina obyvateľov bude zrejme radšej žiť v bohatšom a viac demokratickom Španielsku. Okrem toho by to asi kritizovali aj mimovládne organizácie, progresivisti, slniečkári a pod.
Podobný prípad pozná Španielsko z Gibraltáru, ktorý je od roku 1713 britskou enklávou. V referende v novembri 2002 drvivá väčšina jeho účastníkov odmietla pripojenie sa k Španielsku. Relikty kolonializmu majú stále protirečivé dôsledky, ale najmä na takýchto malých územiach sa obyvatelia nechcú vzdať pohodlnejšieho, bohatšieho života.
Druhá súvislosť je globálna. Západu, najmä USA, vyhovuje chaos vo svete, ktorý systematicky zvyšuje Trumpova administratíva. Bez viny nie je ani vedenie EÚ, ktoré sa Trumpovmu tlaku bez ohľadu na následky pre seba, nehovoriac už pre svet (EÚ už nie je globálnou veľmocou), priam lokajsky podvoľuje. Bruselská rusofóbia však nadobudla charakter vojnovej hystérie, ktorá je spojená a nebezpečným a nezmyselným zvyšovaním vojenských výdavkov a obmedzovaním výdavkov v sociálnej, vzdelávacej a zdravotnej oblasti vo viacerých štátoch. Navyše vedenie EÚ niektorými svojimi rozhodnutiami vyvoláva v členských štátoch neistoty. Reakcie na Ceutu v štátoch EÚ boli aj panické. Nebolo to síce nič zásadne nové, ale vydesil počet migrantov.
Záver
Problém migračného nájazdu na Ceutu je komplikovanejší i komplexnejší, ako sa to dalo načrtnúť v príspevku. Zamerali sme sa najmä na aktuálne otázky, ale s odstupom času sa objavia aj ďalšie súvislosti a detaily. Zakončíme opäť trochu moralizátorsky. Zložité problémy, ktoré pretrvávajú desaťročia, nemožno vyriešiť rýchlo a jednoducho, mávnutím čarovného prútika. Žiaľ, narcistický a záchvatmi neznášanlivosti a agresivity trpiaci Trump a diletantské vedenie EÚ, to len zhoršujú, lebo ich postupy sú spravidla odtrhnuté od reality i záujmov ľudí. O to však viac strašia všelijakými hrozbami, možno aj v zištnom očakávaní, že vystrašení ľudia sa ľahšie manipulujú.
P. S. Možno sme nehľadali dosť dôkladne, ale tentokrát sme nenašli silné vyjadrenia rusofóbnych kruhov (ani na Slovensku), že za nájazdom migrantov na Ceutu je Rusko, Putin či GRU…
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008