Podivná medializácia miestnych volieb v Severnom Porýní-Vestfálsku

V Severnom Porýní-Vestfálsku sa 14. septembra konalo prvé kolo miestnych volieb na úrovni obcí, miest a okresov. Denník N, Pravda, Sme ako aj slovenské elektronické médiá hlavného prúdu, ktoré sa komunálnymi voľbami v Nemecku zaoberajú spravidla len okrajovo, im venovali tentokrát podivne zvýšenú pozornosť. Navyše so značnou sympatiou k CDU vedenej kancelárom Friedrichom Merzom.

Podnet k medializácii dala zrejme správa TASR z 15. septembra „Voľby v Severnom Porýnii-Vestfálsku vyhrali kresťanskí demokrati“. (Pozn. autora: uvádzame originálny názov článku aj s chybou, ktorá renomé agentúry znižuje, ale v jej materiáloch je to bežné.) V krátkom článku sa až v treťom odseku uvádza, že to boli voľby na lokálnej úrovni. Zdôrazňuje sa však, že voľby v tejto najľudnatejšej spolkovej krajine boli považované za prvú skúšku nálad voličov po februárových celoštátnych voľbách.

V Severnom Porýní-Vestfálsku je pri moci CDU už od roku 1999 a v súčasnosti vládne v koalícii so Zelenými. Krajinské voľby majú byť 22. marca 2026.

V lokálnych voľbách v Severnom Porýní-Vestfálsku sa v prvom kole rozdelilo takmer 3 650 miest v obciach a okresoch. Zvíťazila CDU s 33,0 % (- 1,0 % oproti roku 2020) a získala 1 205 miest. Druhá bola SPD s 22,1 % (- 2,2 %) a 827 miestami. Tretia skončila AfD s najväčším nárastom so 14,5 % (+ 9,4 %) a 522 miestami. Najväčšie straty mali Zelení s 13,5 % (- 6,5 %) a zostalo im 466 miest. Ľavica získala 5,6 % (+ 1,8 %) a 200 miest. FDP tiež poklesla na 3,7 % (- 1,9 %) a má 131 miest. Voličské skupiny (Wählengruppen) dostali 3,7 % (- 0,7 %) a získali 148 miest. Aliancia Sahry Wagenknechtovej, ktorá kandidovala prvýkrát, mala 1,1 % hlasov a dostane 40 miest. Zvyšný počet hlasov a miest získalo 10 ďalších strán. Za zmienku stojí, že jedno miesto získala Nemecká komunistická strana (nie je však uvedené kde).

Komunálne (lokálne) voľby majú aj v Nemecku iné parametre a „hodnoty“ ako krajinské či spolkové voľby. Na rozdiel od Slovenska v nich však nekandidujú rôzne krkolomné koalície. „Z diaľky“ možno uviesť, že strany nemeckej vládnej koalície asi teší, že pokles jej voličov bol menší, ako ukazujú aktuálne výsledky prieskumov na spolkovej úrovni. Príliš sa nekomentuje veľký nárast podpory AfD, ktorý bude zrejme pokračovať. Pre súčasnú krajinskú vládnu koalíciu môže byť nebezpečný aj pokles podpory Zelených.

Jeden zo širších problémov spočíva zrejme v tom, že preferencie AfD sa podľa prieskumov na spolkovej úrovni vyrovnávajú a niekedy už aj tesne prevyšujú CDU/CSU. Z doterajších 11 prieskumov renomovaných nemeckých agentúr v septembri, získala CDU/CSU v piatich prípadoch vyššiu podporu ako AfD, tri prieskumy boli vyrovnané a trikrát mala väčšiu podporu AfD.

Vyrovnávanie podpory CDU/CSU a AfD naznačujú aj dva súhrnné volebné prehľady. Wahltrend (volebný trend) zo 17. septembra na stránke Dawum.de, uvádza pre CDU/CSU podporu 25,8 % a AfD 25,4 %. Ešte menší rozdiel ukázal Dynamický prehľad (Dynamische Sonntagsfrage) z 15. septembra, kde bola podpora pre CDU/CSU 25,5 % a pre AfD 25,3 %. Spolupredsedníčka AfD Alice Weidelová sa netají plánmi na víťazstvo v nasledujúcich voľbách do Bundestagu. Prieskumy ukazujú, že aktuálne je podpora AfD vyššia ako 30 % až v štyroch nových spolkových krajinách: Sasko-Anhaltsko (39 %), Durínsko (37 %),  Sasko (35 %) a Brandenbursko (32 %). Zo starých spolkových krajín je najvyššia podpora AfD v Bádensku-Württembersku (20,4 %).

Merzova vláda sa stále drží rusofóbnej ekonomicky veľmi zaťažujúcej podpory nenásytnej Ukrajiny, ale nedostatočne rieši aj sociálno-ekonomické problémy obyvateľstva (rastúce životné náklady sa v najnovšom prieskume už po pätnásty raz umiestnili na prvom mieste rebríčka najväčších obáv Nemcov), migráciu, násilie i následky zelenej politiky. Rastie aj duch militarizmu a zvyšovanie vojenských výdavkov, ktoré podporuje v prieskumoch okolo 70 % (zmanipulovaných) respondentov.

Doplníme, že druhé kolo volieb (21 primátorov a 15 správcov okresov) sa bude konať 28. septembra. V prvom kole boli zvolení 2 starostovia z SPD. Zvolení správcovia okresov sú z CDU (11), SPD (2) a jeden nezávislý.

Zakončíme politicky nekorektnou úvahou, že slovenské médiá hlavného prúdu asi chceli ukázať podporu zatiaľ málo úspešnému kancelárovi, ktorý však viackrát zaútočil na Slovensko a Roberta Fica. Svätá prostota, Merzovi to ťažko pomôže, ale aspoň ukážeme, že nemáme radi Fica.

Symptomatické pre politiku Merzovej vlády je, že Bundestag až 18. septembra schválil štátny rozpočet na rok 2025 (! – pozn. autora), ktorý bol doteraz provizórny. Okrem toho sa Merz úspešne zaradil medzi „veľkých“ vodcov v západnej Európe, Emmanuela Macrona a Keira Starmera, ktorí nevedia, aký problém majú prednostne hasiť. Na škodu svojho obyvateľstva však podporujú politiku Donalda Trumpa, ktorý na Európu ekonomicky útočí a snaží sa znížiť jej konkurencieschopnosť.