Kirgizsko bude pri mapovaní témy plynu a energetickej bezpečnosti (ktorú beztrestne neurčuje Kyjev, ako v prípade Slovenska, ale samostatné a suverénne štáty) našou poslednou zastávkou. V ostatných rokoch sa totiž energetická politika krajín Strednej Ázie zásadne zmenila. Okrem nových trás energovodov, smerovaných zväčša do Číny, bola evidentná renesancia projektov ťažby, ktoré sú datované obdobím Sovietskeho zväzu.
Na území dnešného Kirgizska sa začala ťažba, pravda náhodná a nie systematická, na náleziskách ropy už v r. 1882. Celkovo sa vznik ropno-plynového ťažobného priemyslu spája s rokom 1901, keď bolo identifikované nálezisko ropy Maily-Saj, pričom priemyslové využívanie náleziska bolo spojené s monopolistom – ruskou pobočkou firmy bratov Nobelovcov, ktorá operovala na území do roku 1914.
Sovietsku éru, spojenú s posilňovaním vedeckého prístupu k prieskumu a ťažbe, v neskoršom období nezávislosti Kirgizsko nedokázalo využiť. Len si pripomeňme náleziská, ktoré boli využívané: Čangyr-Taš (1932), Maijli-Suu-4 (1944), Izbasknet (1946) a potom Východný Izbaskent (1947). Nakoniec, aj štátna spoločnosť Kirgizneft SSR bola založená v roku 1955 a boli to práve jej experti, ktorí presadili dovtedy v Sovietskom zväze nevyužívaný spôsob bezkompresorového gazflitového spôsobu ťažby plynu.[1]
V roku 1970 boli otvorené nové náleziská – Beškent-Togan, Severný Karakčikum, Suzak a Čigirčik.[2]
Overené zásoby ropy a plynu (plynového kondenzátu) nie sú vplyvné. Hovoríme cca o 11,6 mil. ton ropy a 4,9 mld.m3 plynu. Tiež treba vedieť aj to, že všetky doteraz funkčné náleziská, preskúmané a pripravené na ťažbu počas existencie Sovietskeho zväzu, sú vyťažené +/- na 70 % a ostatné zásoby sú v zložitých geologických podmienkach. Takže ich ťažba si vyžaduje okrem doplnkových financií aj špeciálne technológie.
Kirgizsko, ako vidno z priloženej tabuľky, importuje aktuálne z dvoch krajín, Ruska a Uzbekistanu,zhruba 438,7 mld. m3 plynu, pričom možný tranzit plynu do Číny zatiaľ nie je aktuálny. Nárast importu (+4,7 % v objeme, ako aj finančnom vyjadrení – 58,4 mil. $) je spájaný s rastom HDP (+6,2 % v porovnaní s rokom 2022) a zvyšovaním komfortu života obyvateľov Kirgizska.
Podľa údajov, publikovaných za obdobie január až máj 2024, Kirgizsko importovalo 238,2 mil. m3 plynu. Inak je to nárast o 23,4 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2023.
Nárast bol pokrytý importom ruského plynu, ktorý prevažuje nad uzbeckým plynom. Štatistiky hovoria, že z celkového objemu 193 mil. m3 bolo 89,5 % (172,7 mil.m3) z Ruskej federácie a 10,5 % (20,3 mil.m3) z Uzbekistanu, ktorý si svoje zásoby šetrí na neskôr.[3]
Priložená tabuľka, spracovaná z verejne dostupných zdrojov, len potvrdzuje, že Kirgizsko patrí medzi energeticky závislé subjekty a že jeho vlastná ťažba je viac-menej len symbolická (a aj to len v jednej oblasti).
Napriek symbolickosti ťažby sa Gazprom zaviazal do roku 2030 investovať do plynárenského komplexu Kirgizska zhruba 100 mld. ₽, nehľadiac na prevažujúci podiel na importe. To len potvrdzuje fakt, že Kirgizsko sa bude musieť veľmi intenzívne venovať (pri vzrastajúcom energetickom apetíte Číny) nielen zdrojovej časti systému, ale aj – či skôr najmä – vybudovaniu modernej vnútroštátnej distribučnej siete. Sovietska infraštruktúra jednoducho dožíva.
A treba spomenúť, že plynofikácia krajiny má konvexnú dynamiku. Ak v roku 2023 dosiahla úroveň 38 %, tak za prvý polrok 2024 sa dostala na hladinu 40 %. Takže plyn bude potrebný. V prípade Kirgizska to zjavne bude ešte dlho plyn z Ruskej federácie!
Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ
Súvisiace:
Ašchabad – a plný plyn! – Noveslovo
Ašchabad pod tlakom plynu – Noveslovo
Plyn Strednej Ázie: Uzbekistan – Noveslovo
Plyn Strednej Ázie: Kazachstan – Noveslovo
Plyn Strednej Ázie: Tadžikistan – Noveslovo
Snímky: www.wikimedia.commons, www.neftegaz.ru
[1] In: МАТКЕРИМОВА, А. М (2016):. Добыча, переработка нефти и газа в Кыргызстане: история и пути их развития / Молодой ученый. – 2016. – № 19 (123).
[2] Pozri: Нефть, газ, уголь и энергетика Киргизии | Neftegaz.RU
[3] Объем добычи природного газа – Открытые данные – Статистика Кыргызстана (stat.gov.kg)
