Na rozdiel napr. od susedného Uzbekistanu, kde sa vo Ferganskej doline už v 19. storočí vykonávali geologické opatrenia pri hľadaní ropy (a plynu), susedný Tadžikistan nikdy nebol v zornom poli vtedajších energetikov. Dokonca ani v sovietskej ére, ktorá de facto zo stredovekej Strednej Ázie spravila modernú Strednú Áziu.
Sovietsky zväz – vďaka!
Vďaka špecifickému sieťovaniu ropovodov a plynovodov počas existencie Sovietskeho zväzu je Tadžikistan popretkávaný rôznymi energovodmi, ktoré umožňovali pohodlné dodávky po celej krajine. Napríklad – cez tadžickú časť Ferganskej doliny importuje Dušanbe uzbecký plyn naprieč celou krajinou. Miestne náleziská plynu sú buď málo výnosné, alebo sa ich využiteľnosť už blíži k nule.
Prvé miestne nálezisko plynu v Tadžikistane, Kyzyl-Tumšuk, s predpokladaným objemom 2 mld.m3 bolo otvorené v roku 1964. V tom istom čase sa začala ťažba aj neďaleko hlavného mesta Dušanbe. V rokoch 1960 – 1970 boli identifikované a pripravené na ťažbu náleziská Andygen, Šochambary, Beštenjanskoe, Komsomolskoe v dôležitom Surchan-Vachšskom ropno-plynovom nálezisku, čo predpokladalo ťažbu cca 340-350 mil. m3 plynu/rok k začiatku 70-tych rokov.
Lenže Tadžikistan, po ukončení existencie Sovietskeho zväzu a vyhlásení nezávislosti, nebol schopný udržať úroveň ťažby plynu, jednak občianska vojna[1], jednak vyťaženie sovietskych nálezísk a praktický nulová činnosť zameraná na hľadanie nových nálezísk. To sú tri fenomény, ktoré doviedli ropno-plynárenský komplex Tadžikistanu – k nule.
Po roku 2010 Tadžikistan vykazoval najnižšiu úroveň štatistických údajov za ostatných päťdesiat rokov. V roku 2013, po štyridsiatich šiestich rokov ťažby, bolo konštatované, že nálezisko Kyzyl-Tumšuk je vyčerpané.
Nasledujúca tabuľka, spracovaná z verejne dostupných zdrojov Agentúry pre štatistiku pri prezidentovi Tadžikistanu a UN Comtrade, dokumentuje znižovanie ťažby a rast importu plynu. Tu treba spomenúť, že cca 60 % plynu spotrebováva priemysel (cementáreň v Dušanbe, tepláreň v Dušanbe…).
Plyn, ktorý je skrytý v horách
Nezabúdajme na to, že Tadžikistan je horská krajina. Zhruba 93 % jeho územia pripadá na vysoké hory. A kto mal aspoň raz vidieť horský masív Pamíru či Ťan-šanu v Tadžikistane, určite bude súhlasiť, že Vysoké Tatry na Slovensku sú v porovnaní s masívmi v Tadžikistane relatívna rovina.
Zvýšenou aktivitou v oblasti geologického prieskumu v ostatnom období sa v Tadžikistane predsa objavila nádej, že krajina sa dostane do polohy samozabezpečenia uhľovodíkovými zdrojmi. Inak povedané, Dušanbe plánuje zopakovať geologické úspechy 1960 – 1970. K renesancii ťažby ropy a plynu by mali prispieť veľké náleziská v rámci Tadžicko-Afganského bazénu (TAB)
Podľa oficiálnych odhadov, v zemi pod Tadžikistanom by malo byť 113 mil. ton ropy a 863 mld. m3 v rámci TAB.
Ilustračné foto: www.asiaplus.tj
Nezabúdajme, že Tadžikistan je teritoriálne najmenšou krajinou Strednej Ázie (143 tis. km2) a prípadné ropné a plynové zásoby (80 %) sa nachádzajú na juhovýchode a 20 % na severe krajiny. V oboch prípadoch ide o hory, čo generuje potrebu výrazných investícií. Iné je ťažiť plyn v Gbeloch na Záhorí a iné v podhorí Pamíru.
Bez ohľadu na tieto teritoriálne ťažkosti napríklad experti z Inštitútu geológie Uzbekistanu v Taškente hovoria o téze, podľa ktorej „… Tadžikistan sedí na kolosálnom objeme plynu a súčasne nemá plyn…“ Osobne som niekoľkokrát v rokoch 2022 – 2024 navštívil túto inštitúciu, ktorá bola nabitá odbornými kapacitami, tak nemám dôvod neveriť tomuto prirovnaniu, najmä ak sa opierajú o merania v rámci TAB.
Podobne optimisticky je naladený aj bývalý generálny riaditeľ Tadžikneft (1981 –1988), dnes už výrazný senior Nabi Malikov. On hovorí o dvoch veciach:
- odhady o potvrdených zásobách v Tadžikistane sú presné;
- investície (aj, alebo najmä – zahraničné) budú, ak sa projekty spustia – kolosálne. Reč je o náleziskách Sargazon, Rengan, Sarykamyš a Západný Šaambar, kde je potrebná minimálna vrtná hĺbka cca 8,5 – 9 km. A to stojí prachy!
Navyše, ide o plyn s vysokým obsahom síry, ktorého technické spracovanie na reálne použitie tiež stojí (veľké) prachy.
Perspektíva
Podľa dostupných správ, ktoré zverejnili geológovia Gazprom International v Tadžikistane[2], zásoby plynu v Tadžikistane sú na úrovni 17,5 mld.m3 plynu, 1,574 mil. ton ropy ropno-plynového kondenzátu – 72 mil. m3.
Otázkou je, čo by malo aktuálne Dušanbe urobiť, aby sa Tadžikistan stal opäť (ako v rokoch Sovietskeho zväzu) energeticky sebestačným prvkom medzinárodného práva.
Miestni experti ponúkajú trojstupňový prístup:[3]
Po prvé – je potrebne právne očistiť všetky potencionálne náleziská od licencií firiem, ktoré na náleziskách nepracujú a právne blokujú nových záujemcov[4];
Po druhé – je potrebné reanimovať Tadžikneftegaz, ale mimo štruktúr Ministerstva energetiky Tadžikistanu;
Po tretie – je potrebné vytvoriť konformné, jednotné a spravodlivé podmienky pre investorov do energetického sektoru.
Na záver
S názormi miestnych expertov sa možno stotožniť, ale nezabúdajme, že v regióne má svoj vplyv aj Irán.
Inak Tadžikistan je jedinou krajinou Strednej Ázie ktorá nemá turkický jazykový základ, ale základom je, tak ako v Iráne – farsí.
A aj preto sa Irán snaží o upevnenie svojich pozícií na energetickom (ropa, plyn) trhu v rámci Strednej Ázie s akcentom na Tadžikistan.
A aj v tom je čaro geopolitiky, geoekonomiky a geoenergetiky…
(Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ)
SÚVISIACE:
Ašchabad – a plný plyn! – Noveslovo
Ašchabad pod tlakom plynu – Noveslovo
Plyn Strednej Ázie: Uzbekistan – Noveslovo
Plyn Strednej Ázie: Kazachstan – Noveslovo
[1] Pozri: Tragický február v Dušanbe – tridsať rokov po – Noveslovo
[2] Несостоявшаяся нефтегазовая революция в Таджикистане | Asia-Plus Новости Таджикистана | Дзен (dzen.ru)
[3] Podrobnejšie: https://asiaplustj.info/news/tajikistan/economic/20181215/kto-zagnal-neftegazovuyu-otrasl-tadzhikistana-v-tupik
[4] Pozn.: v súčasnosti sa geologickému výskumu v Tadžikistane venuje 21 domácich a zahraničných subjektov – počnúc Garzpromom a.s, cez spoločnosť BP, TebianEletric, a.s., až po napr. spoločnosť S.A. Mineralis… http://rus.ozodi.org/content/article/26670227.html
