Ilustrácia: No Patents on Seeds!
Európsky parlament 17. júna 2026 schválil nariadenie o rastlinách získaných určitými novými genómovými technikami. (Pozri Brusel definitívne pretlačil nové GMO .) Po niekoľkoročnej diskusii tak Európska únia vytvorila nový právny rámec pre moderné metódy šľachtenia rastlín, ktoré majú pomôcť poľnohospodárstvu čeliť suchu, chorobám a klimatickým zmenám.
Samotný výsledok hlasovania však neukončil všetky otázky, ktoré táto legislatíva otvorila. Naopak, niektoré z nich sa stávajú aktuálnejšími než kedykoľvek predtým.
Zaujímavou súčasťou legislatívneho procesu boli námietky parlamentov Maďarska a Cypru. Oba národné parlamenty upozornili na možný rozpor návrhu so zásadou subsidiarity, podľa ktorej má Európska únia konať len vtedy, ak ciele nemožno dostatočne dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov.
Prijatie nariadenia sprevádzala neobvykle intenzívna občianska a odborná diskusia. Proti návrhu vystupovala koalícia organizácií na ochranu genetických zdrojov, ekologického poľnohospodárstva a menších šľachtiteľov, združená najmä okolo iniciatívy No Patents on Seeds! Ich obavy smerovali predovšetkým k otázke patentov na osivá a budúcej koncentrácii trhu. Napriek tomu Európsky parlament dal prednosť argumentom zástancov nových genómových techník. Pred tým vznikla silná podpora zákona: pred hlasovaním vyzvalo 25 až 31 európskych poľnohospodárskych, šľachtiteľských a potravinárskych organizácií Európsky parlament, aby kompromisný návrh schválil bez ďalších zmien.
Slovenská republika na úrovni Rady EÚ návrh nariadenia nepodporila pre výhrady týkajúce sa označovania produktov NGT, medzi slovenskými europoslancami nepanovala úplná zhoda. Diskusia o nových genómových technikách tak ukázala rozdielne pohľady aj medzi slovenskými zástupcami na európskej úrovni. Spor sa pritom netýkal iba samotnej technológie, ale aj otázok patentov, informovanosti spotrebiteľov a budúceho postavenia farmárov a šľachtiteľov.
Zo slovenských poslancov iba dvaja, Eugen Jurzyca a Ivan Štefanec, podporili konečné znenie nariadenia o nových genómových technikách (NGT). Ide o politicky veľmi zaujímavý výsledok, pretože by naznačoval výrazne odlišný postoj slovenskej delegácie od väčšiny Európskeho parlamentu.
Námietky nezískali dostatočnú podporu ďalších národných parlamentov, a preto nebola aktivovaná ani tzv. žltá, ani oranžová karta. Európsky parlament napokon schválil kompromisnú pozíciu Rady a legislatívny proces zavŕšil.
Napriek tomu by bolo chybou považovať námietky Maďarska a Cypru za bezvýznamné. Upozornili totiž na podstatnú otázku: kto bude v budúcnosti rozhodovať o genetických zdrojoch, osivách a smerovaní poľnohospodárstva – členské štáty alebo nadnárodné európske inštitúcie?
Zástancovia jednotnej európskej úpravy argumentujú potrebou spoločného trhu, voľného pohybu osív a rovnakých podmienok pre výskum a šľachtenie. Ich argumenty majú svoju logiku. Moderné poľnohospodárstvo sa už dávno nezastavuje na hraniciach jednotlivých štátov.
Na druhej strane však rastie obava, že rozhodovanie o strategických otázkach poľnohospodárstva sa postupne vzďaľuje od samotných farmárov, šľachtiteľov a národných vlád. Práve preto sa diskusia o nových genómových technikách postupne zmenila na diskusiu o vlastníctve genetických zdrojov, patentov a hospodárskej moci.
Poľnohospodári a menší šľachtitelia sa obávajú, že rozširovanie patentovej ochrany môže zvýhodniť niekoľko veľkých osivárskych a biotechnologických spoločností. Ak by sa osivo stalo predovšetkým finančným aktívom a až potom základom produkcie potravín, vzniká riziko, že záujmy držiteľov patentov začnú prevládať nad záujmami farmárov a spotrebiteľov.
Práve v tejto súvislosti podobné otázky sa objavili aj mimo Európy. Skúsenosť Indie s Bt bavlnou ukázala, že technologický pokrok môže otvárať nielen nové možnosti, ale aj otázky týkajúce sa patentov, postavenia farmárov a fungovania trhu s osivami. Následné regulačné opatrenia zároveň potvrdili, že medzi podporou inovácií a ochranou poľnohospodárov je potrebné hľadať rozumnú rovnováhu.
Skúsenosť Indie nepredstavuje predpoveď budúcnosti Európy. Predstavuje však historickú lekciu. Pripomína, že technologický pokrok musí byť sprevádzaný rozumnými pravidlami, ktoré chránia nielen inovácie, ale aj hospodársku súťaž a postavenie farmárov.
Pre Slovensko je to otázka mimoriadne dôležitá. Petíciu, ktorou oslovili slovenských poslancov v EP proti prijatiu zákona, zorganizovala Iniciatíva Slovensko bez GMO a podpísalo viac ako 280 tisíc občanov. Petíciu vyslyšala podstatná časť slovenských europoslancov bez ohľadu na stranícke tričko.
Potravinová bezpečnosť sa totiž nezačína v supermarkete ani v potravinárskom závode, ale na poli. A práve preto zostáva aktuálna otázka, či bude osivo predovšetkým nástrojom poľnohospodárskeho rozvoja, alebo sa postupne stane strategickým finančným aktívom v rukách niekoľkých globálnych hráčov.
(Ing. Anton Julény sen. je poľnohospodársky inžinier)
Anton Julény: Osivo nie je len tovar
