Ilustrácia: Pixabay
V dňoch 15. – 17. júna 2026 bude Európsky parlament rozhodovať o pravidlách, ktoré môžu na dlhé desaťročia ovplyvniť podobu európskeho poľnohospodárstva. Predmetom diskusie sú nové genomické techniky, moderné metódy šľachtenia rastlín umožňujúce vytvárať odrody odolnejšie voči suchu, chorobám a klimatickým zmenám.
Na prvý pohľad ide o odbornú tému určenú vedcom, šľachtiteľom a politikom. V skutočnosti sa však dotýka každého občana. Ide totiž o otázku, kto bude v budúcnosti rozhodovať o tom, čo budeme pestovať, z akého osiva budeme vyrábať potraviny a komu budú plynúť ekonomické výnosy z poľnohospodárstva.
Moderné šľachtenie nepochybne prináša nové možnosti. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré čoraz viac pociťujú dôsledky sucha, extrémnych teplôt a nestabilného počasia. Odrody s vyššou odolnosťou môžu pomôcť stabilizovať úrodu a znížiť spotrebu chemických prípravkov. Odmietať vedecký pokrok by preto nebolo rozumné.
Obavy poľnohospodárov
Popri nádeji však rastú aj obavy. Tie sa netýkajú samotnej vedy, ale ekonomických dôsledkov patentovej ochrany nových odrôd.
Poľnohospodári, menšie šľachtiteľské spoločnosti a organizácie venujúce sa ochrane genetických zdrojov upozorňujú, že príliš široká patentová ochrana môže postupne posilňovať postavenie niekoľkých veľkých nadnárodných spoločností. Ak by sa významné genetické vlastnosti rastlín stali predmetom patentov, mohlo by to sťažiť ďalšie šľachtenie, zvýšiť náklady na licencie a obmedziť konkurenciu na trhu s osivami.
Nejde o teoretickú otázku. História svetového poľnohospodárstva ukazuje, že tam, kde sa spája strategický význam osiva, vysoké náklady na výskum a silná patentová ochrana, dochádza často ku koncentrácii ekonomickej moci. Niekoľko veľkých spoločností postupne získava rozhodujúci vplyv na trh.
Poučná je skúsenosť Indie s Bt bavlnou v prvých desaťročiach 21. storočia. Tragické osudy mnohých farmárov, vyvolané súhrou zadlženosti, ekonomickej neistoty, klimatických problémov a sporov okolo rastúcich nákladov na moderné osivá, upozornili svet na riziká závislosti od externých vstupov a oslabenia postavenia malých poľnohospodárov. India následne prijala opatrenia na reguláciu licenčných poplatkov a podporu konkurencie. Jej skúsenosť sa tak stala dôležitou lekciou o potrebe hľadať rovnováhu medzi ochranou inovácií, záujmami farmárov a potravinovou suverenitou krajín.
Inovácií a zachovanie slobodnej hospodárskej súťaže
Zástancovia patentovej ochrany argumentujú, že bez nej by firmy neinvestovali miliardy eur do výskumu. Je na tom kus pravdy. Vývoj nových odrôd si vyžaduje obrovské finančné prostriedky a bez primeranej ochrany by sa mnohé inovácie nikdy neuskutočnili.
Otázkou však zostáva, kde sa nachádza hranica medzi ochranou inovácií a zachovaním slobodnej hospodárskej súťaže.
Ak by sa osivo stalo predovšetkým finančným aktívom a až potom základom produkcie potravín, vzniká riziko, že záujmy držiteľov patentov začnú prevládať nad záujmami farmárov a spotrebiteľov. V takom prípade by poľnohospodárstvo prestalo byť len výrobou potravín a stalo by sa závislým od vlastníkov práv ku genetickým zdrojom. Preto by diskusia nemala byť vedená ako spor medzi pokrokom a konzervativizmom. Skutočnou témou je hľadanie rovnováhy. Európa potrebuje moderné technológie, ale zároveň musí zachovať pestrosť odrôd, slobodu šľachtenia a primerané postavenie farmárov na trhu.
Potravinová bezpečnosť sa totiž nezačína v supermarkete ani v potravinárskom závode. Začína sa v semene. A práve preto by osivo nemalo byť vnímané iba ako predmet obchodu, ale ako strategický základ budúcej potravinovej suverenity Európy.
(Ing. Anton Julény, sen. je poľnohospodársky inžinier)
Jedna odpoveď
Tónko,
Veľmi dobre si zdôvodnil potravinová bezpečnosť ako zabezpečenie dostatočného, bezpečného a výživovo kvalitného prístupu k potravinám pre všetkých obyvateľov.
Potravinová bezpečnosť, ako si dobre napísal je multidimenzionálny pojem, ktorý zahŕňa dostupnosť potravín, ich ekonomickú prístupnosť, stabilitu dodávok a využiteľnosť pre ľudskú výživu. Podčiarkol by som fyzickú existenciu potravín prostredníctvom domácej produkcie nie hlavne dovozu, čo je u nás veľký problém, dovážame denne stovky vagónov, Ba aj ekonomická a fyzická schopnosť obyvateľstva zabezpečiť si potraviny. A nakoniec stabilitu teda kontinuitu prístupu k potravinám bez ohľadu na sezónne, politické či ekonomické výkyvy.