Nedávno, 2. apríla 2026, sa v Baku, hlavnom meste Azerbajdžanu konalo druhé stretnutie predsedov vlád (premiérov, predsedov kabinetov ministrov…) Organizácie turkojazyčných štátov.[1]
Stretnutia sa nezúčastnilo Maďarsko, ktoré má zatiaľ štatút pozorovateľa v tejto organizácii.[2] Nakoľko Budapešť bola vtedy tesne pred parlamentnými voľbami, neúčasť Maďarska sa dala vysvetliť.
Dnes však už je v Maďarsku po voľbách. Viktor Orbán si zaknihoval drvivú porážku a Péter Magyar (ktorý Slovensko nazýva Feldvidék) a spol. sa budú musieť o.i. aj rozhodnúť, či Maďarsko bude aktívne pokračovať vo svojich aktivitách voči a v Organizácii turkojazyčných štátov (OTŠ) a smerom k Strednej Ázii.
Len si pripomeňme, že v tejto organizácii, ktorá má sídlo v Istanbule, hrá prvé husle vojensky, politicky a ekonomicky vplyvné Turecko.
Príprava trinásteho summitu
Na 12. summite Rady hláv štátov OTŠ, ktorý sa konal 7. októbra 2025 v azerbajdžanskej Gabale (Qəbələ) bolo prijaté rozhodnutie, že ďalší summit s poradovým číslom trinásť sa bude konať na jeseň 2026 v Turecku.
Bude to po tom, čo sa v Ankare (7.-8. júl 2026) uskutoční summit NATO, na ktorý sa tak vehementne dobíja bývalý člen Komunistickej strany Československa, bývalý dôstojník Československej ľudovej armády a momentálne prezident Českej republiky.
Predtým by sa mal (máj 2026) uskutočniť ešte jeden neformálny summit OTŠ v Kazachstane, kde nového maďarského premiéra tiež čakajú.
Neformálny summit Organizácie turkojazyčných štátov 2025, v pozadí Budapešť. Zľava prezidenti R. Erdogan, Turecko, S. Žaparov, Kirgizsko, maďarský premiér V. Orbán, K.-Ž. Tokajev, Kazachstan, Š. Mirzijojev, Uzbekistan a I. Alijev, Azerbajdžan. Foto: turkicstates.org
A ešte si pripomeňme, že na inom neformálnom summite (21. máj 2025) v Budapešti[3] bola prijatá Deklarácia OTŠ 2025, v ktorej sa uvádza: „… zdôrazňujúc dôležitý príspevok turkických národov k svetovej civilizácii v priebehu dejín vrátane ich trvalého odkazu v kultúrneho a politického formovania Európy a Ázie, ako aj významnú úlohu turkických štátov v politickom, hospodárskom a sociálnom pokroku v modernom svete, ich vplyv na regionálny a globálny mier a bezpečnosť…“[4]
V tejto chvíli je dôležitá otázka, na ktorú sa pokúsime pozrieť a to, či Budapešť s novým premiérom bude alebo nebude meniť svoj zahraničnopolitický vektor vo vzťahu k Strednej Ázii (užšia dimenzia) a voči turkickému elementu všeobecne (širšia dimenzia).
Inventúra cesty Budapešti do OTŠ
Cesta Maďarska smerom k OTŠ bola pomerne rýchla a hladká. Štatút pozorovateľa v OTŠ získalo Maďarsko v roku 2018.
Už v roku 2019 bol otvorený styčný – zastupiteľský úrad OTŠ v Budapešti. Následne v roku 2025 sa v Budapešti konal horespomenutý neformálny summit hláv štátov OTŠ.
No a ešte si pripomeňme, že na riadnom summite hláv štátov OTŠ v Biškeku[5]bol V. Orbán vyznamenaný Najvyšším rádom Turkického sveta[6]za „… významný vklad k upevneniu Turkického sveta…“[7]
Historické korene a revízia vzťahov
Skúsme na úvod uvažovať v polohe (čo je na 100 % pravda vo vzťahu k Trianonu a pre politicky alogickému konaniu M. Šimečku a spol.., teda Progresívneho Slovenska), že Maďarsko berie svoje historické korene, svoju históriu, ktorú si Budapešť sprivatizovala z Uhorska, vážne!
Preto koncept nástupníctva od Hunov, ktorí sú považovaní za predkov turkických národov, sa v posledných rokoch stal dominantným národným mýtom.
Pre (aj dnešnú – už povolebnú) maďarskú spoločnosť je to otázka ich kultúrnej DNA. Nie krátkodobý proces aktuálnej maďarskej politiky.[8]
Lenže musíme počítať s tým, že triumf P. Magyara a politického subjektu Tisza (ako odchovancov Fidesz-u) chtiac-nechtiac odštartoval proces akejsi revízie vzťahu Budapešti k Strednej Ázii a turkickému svetu (a naopak).
Akoprví si splnili svoje protokolárne povinnosti, keď ihneď víťazovi volieb v Maďarsku zablahoželali, resp. poslali blahoprajné telegramy z Ankary a Astany, čím diplomaticky naznačili pripravenosť na dialóg o bilaterálnych a regionálnych otázkach.
Naopak, Biškek, Taškent a Baku so zaslaním blahoprajných telegramov rozumne časovo váhali. Toto neponáhľanie ale neznamená, že by neboli za dialóg, len si chceli ujasniť budapeštiansku výmenu z ich pohľadu.[9]
Totiž, či nová Budapešť nezmení paradigmu zblíženia so Strednou Áziou a turkickým elementom, alebo v mediálnom ošiali preferované „európske hodnoty“ P. Magyara a spolku Tisza prerušia, resp. ukončia ambície Maďarska hlbšie sa etablovať v aktivitách v rámci OTŠ a v regióne Strednej Ázie.
Brusel verzus Turkický svet Strednej Ázie
Z toho, čo sa objavilo (pri hodnotení výsledku volieb v Maďarsku) v stredoázijských médiách a v analytických kruhoch, môže postupovať po dvoch hlavných líniách:
Po prvé – víťaz volieb sa nevyhnutne (aj s donútením z Bruselu) posunie smerom k EÚ, ktorá ledva lapá po dychu, a teda nutne príde k oslabeniu maďarského pohybu na turkickej trati.
Ak sa V. Orbán účasťou v OTŠ (spoluprácou s Tureckom(!) a Strednou Áziou – najmä Kazachstanom) snažil kompenzovať nejasný vplyv Maďarska v rámci EÚ, nová elita v Maďarsku sa strategicky bude, podľa doterajších vyjadrení, orientovať na Brusel.
Tento fakt by v rámci Strednej Ázie a OTŠ mal byť uznaný ako realita, ale nikdy nehovor nikdy!
Po druhé – P. Magyár nehladiac na svoje proéuropske smerovanie je a zostane politickým pragmatikom (typu à la Machiavelli) zameraným na národnoštátne záujmy Maďarska.
No a tie záujmy ľahko napovedajú, resp. neodporujú tomu, aby pokračovala aktívna spolupráca v rámci OTŠ a s regiónom Strednej Ázie ako celkom a aj s jej jednotlivými krajinami: Kazachstanom, Kirgizskom, Tadžikistanom, Turkménskom a Uzbekistanom.
Je tu ešte jedna dimenzia, o ktorej sa málo hovorí. Totiž Brusel môže využiť Budapešť ako akýsi most, ktorý by umožnil EÚ sa s novou kvalitou etablovať v Strednej Ázii.
Dôvod je jednoduchý – nie je žiaden ideologicko-hodnotový konflikt medzi hlbším vťahovaním Maďarska do slabnúcej bruselskej orbity a turkickým príbuzenstvom Maďarska s komplementárnymi prvkami vyžarujúcimi zo Strednej Ázie a zoskupenia OTŠ.
To je priestor, kde zlyhala súčasná slovenská diplomacia na celej čiare, keď nedokázala (a už nedokáže, napriek tomu že mala troch špeciálnych predstaviteľov pre Strednú Áziu – Ján Kubiš, Miroslav Lajčák a Peter Burian a že od roku 2019 pôsobí ako námestník GT OSN pre Európu, Strednú Áziu a Severnú a Južnú Ameriku v oddeleniach OSN pre politické a mierové otázky a pre mierové operácie slovenský diplomat Miroslav Jenča[10]), – aby Slovensko bolo mostom medzi Európu a Strednou Áziou.
Nakoniec to spomenutá slovenská diplomacia nedokázala ani v rámci Slovanského sveta, na čo mala všetky predpoklady (historické, kultúrne, náboženské, osobnostné…). Je to svojím spôsobom historické zlyhanie moderného Slovenska!
V rámci tohto druhého pohľadu však nesmieme zabudnúť na ekonomický pragmatizmus. Kazachstan a Uzbekistan (o Turecku nehovoriac) už dávnejšie povýšili svoju spoluprácu s Maďarskom na strategickú úroveň, pričom ekonomický základ spolupráce je natoľko konzistentný, že je schopný odolať politickým gestám. A Maďarsko túto ponuku – šancu opätovalo a využilo, či skôr využíva. Nakoniec názov maďarského ministerstva je Ministerstvo zahraničných vecí a obchodu Maďarskej republiky.[11]
Zo svojej pracovnej praxe v Taškente a v Astane si spomínam, že Maďarsko, pokiaľ sa na Slovensku riešili nepodstatné politické žabomyšie vojny, dokázalo v kombináciu zahraničných vzťahov a obchodu (teda realizáciou ekonomickej dimenzie diplomacie de facto) etablovať svojou napr. potravinárskou produkciou aj v takých agrárne silných krajinách ako Uzbekistan, či Kazachstan. Pričom Slovensko nemalo čo ponúknuť a je v pozícii potravinovej závislosti.
Je dôvod na rozvod?
Takže, ako pozorovateľovi z Bratislavy to vychádza, že v tejto chvíli Budapešť doteraz nemá jediný pádny a presvedčivý dôvod (aj keď všemocný Brusel môže vymyslieť všeličo, aby sa zachránil, alebo Maďarsku uvoľnil financie) na zmenu politiky voči Strednej Ázii, alebo aby menila svoj štatút (pozorovateľa) v OTŠ.
Súčasná pozícia je pre Maďarsko pohodlná. Totiž umožňuje Budapešti využívať všetky privilégiá organizácie, zúčastňovať sa na dopravných, logistických a investičných projektoch v rámci Strednej Ázie a Turkického sveta bez toho, aby sa zaťažovala prísnymi politickými povinnosťami a dajakými ideologickými limitmi.
Zmena na čele vlády Maďarska pravdepodobne nepovedie k drastickému obratu. Naopak, západný vektor P. Magyara môže dokonca posilniť postavenie Maďarska v Strednej Ázii a v rámci OTŠ, čím sa stane ešte atraktívnejším prepojením medzi EÚ a Turkickým svetom.
Jednoducho neexistujú dôvody na rozvod. Pragmatizmus a ekonomické výhody sú v tomto prípade silnejšie ako stranícke slogany.
Úvaha na záver
Ešte raz sa pokúsime akcentovať, že mimo skeptických pohľadov existuje aj logická niť, ktorá by spájala tézu, že zblíženie Budapešti s priestorom Strednej Ázie a s celým Turkickým svetom nebola len osobná iniciatíva odchádzajúceho premiéra V. Orbána, ale šlo (a ide) len a len o zhmotnenie hlboko zakoreneného národného trendu na maďarskej strane. A nový maďarský premiér tento trend pravdepodobne nebude ignorovať.
Inak povedané, príklon Budapešti v minulosti k Strednej Ázii a Turkickému svetu nie je subjektívnou voľbou jednotlivých maďarských elít. Je to dlhodobá a neustále cibrená stratégia Budapešti so silným ideologickým a ekonomickým základom (plus vzdelávacia sféra).
Ak niekto uvažuje, že kontinuita doterajšieho kurzu Budapešti voči Strednej Ázii a Turkickému svetu bude otázna, odpoveď dá veľmi skoro praktický test – neformálny summit hláv štátov OTŠ v kazašskom v Turkestane (máj 2026) a 13. summit hláv štátov OTŠ v Turecku koncom roku 2026.
Potom bude jasné, podľa účasti (jej úrovne) maďarskej delegácie, čo sa stane s vymedzením (staro)nového politického vektoru Budapešti.
Tak bude jasnejšie, či P. Magyar potvrdí doterajšiu stratégiu V. Orbána o otvorení sa Východu, alebo uprednostní roztopenie sa Maďarska v euroúnijnom chaose cestou úplnej integrácie Budapešti s Bruselom.
No a celkom na záver. Prvé sa s druhým a vice versa – nevylučuje. Totiž minuloročný Summit Stredná Ázia – Európska únia (Samarkand, apríl 2025)[12] formálne potvrdil, že EÚ má mimoriadny záujem na rozšírení ekonomických kontaktov s týmto perspektívnym regiónom.
Lenže ako vieme, Brusel ústami Kaji Kallasovej a Ursuly von der Leyenovej, už toho narozprával a narozprával…
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
SÚVISIACE:
Turkický svet – ako ďalej?
[1] https://noveslovo.eu/historia/turkicky-svet-ako-dalej/
[2] https://turkicstates.org/en;
Členské štáty OTŠ sú: Azerbajdžan, Turecko, Kazachstan, Kirgizsko u Uzbekistan.
Štatút pozorovateľa má: Turkménsko, Maďarsko, Severocyperská turecká republika a
Organizácia pre hospodársku spoluprácu (ECO).
[3] https://eurasiacenter.hu/2025/05/26/elso-alkalommal-ulesezett-budapesten-a-turk-allamok-szervezete/
[4] Text deklarácie: https://president.az/ru/articles/view/68872
[5] Pozri: https://noveslovo.eu/komentare/turkicky-biskek-vzor-2024/
[6] V texte používame pojem Turkický svet ako termínus technicus, preto s veľkým „T“.
[7] https://web.archive.org/web/20241106110003/https://ru.sputnik.kg/20241106/bishkek-otg-orden-premer-vengriya-1090028449.html
[8] https://www.ng.ru/cis/2026-04-15/5_9476_asia.html
[9] Pozn.: Táto zjavná pomalosť nie je len z dôvodu nabitých programov, je skôr prejav stredoázijskej diplomatickej chytrosti (lišiactva) a tiež snahou pochopiť, ako zmena moci v Budapešti ovplyvní vzťahy s partnermi v Strednej Ázii a v rámci OTŠ.
[10] Pozri: https://www.sme.sk/svet/c/sef-osn-vymenoval-slovenskeho-diplomata-jencu-za-osobitneho-predstavitela-pre-kolumbiu
[11] Bližšie pozri:https://2015-2019.kormany.hu/en/ministry-of-foreign-affairs-and-trade
[12] Bližšie pozri: https://noveslovo.eu/komentare/prvy-summit-stredna-azia-europska-unia/
Jedna odpoveď
Z pohľadu autora textu malé aktuálne doplnenie k textu, ktoré len potvrdzuje, ako Maďarsko doteraz aj v maličkostiach realizovalo svoje väzby na Strednú Áziu.
Denník Gazeta.kg dňa 20.04.2026 zverejnil informáciu nasledujúceho znenia: „…v súlade s rozhodnutím prezidenta Maďarska z 15.03. 2026 Róza Amanova, riaditeľka Vedecko-výskumného centra pre tradičnú kultúru a umenie Národnej akadémie vied Kirgizskej republiky, národná umelkyňa Kirgizskej republiky, skladateľka a muzikologička, bola vyznamenaná rádom – Rytierskym krížom Za zásluhy Maďarska. Ocenenie bolo udelené ako uznanie za nezištnú a vysoko profesionálnu prácu zameranú na rozvoj kultúrneho dialógu medzi Maďarskom a Kirgizskom…“
Zdroj: https://gazeta.kg/society/191341-roza-amanova-udostoena-rycarskogo-kresta-ordena-za-zaslugi-vengrii.html