Mníchovská bezpečnostná konferencia sa občas stane dejiskom zásadného prejavu politika ohľadom budúcnosti svetového poriadku. Prezident Putin v roku 2007 predniesol nový formát multipolárneho (odborne polycentrického) sveta, vtedy jeho tézy účastníci v úplnej väčšine ignorovali. Pred rokom viceprezident USA J. D. Vance prezentoval vystúpenie, ktoré bolo tvrdou kritikou Európskej únie a vyvolal niečo ako zhrozenie. Preto participanti s napätím očakávali dnešný prejav ministra zahraničných vecí M. Rubia. Porovnanie týchto dvoch prejavov pripomína figúru zlého a dobrého policajta. Niektorí progresívni komentátori začali naraz adorovať. Zrejme si všimli iba formu, a nie obsah. Nič sa nezmenilo, minister obhajuje súčasnú zahraničnú politiku USA a najnovšiu Národnú bezpečnostnú stratégiu (NSS). Naďalej sa koná únos Európy.
Paolo Veronese, Únos Európy (1570).
Geopolitika vlastne zdôvodňuje imperiálne nároky, ktoré sa nevyhnutne dostanú do konfliktu, tento sa rieši spravidla vojnou. Minister Rubio kategoricky vyhlásil, že nový globálny poriadok nemôžeme nadradiť záujmom „našich“ krajín. A ďalej: treba napraviť status quo, nebudeme iba nečinne dohliadať na úpadok Západu. Americkú rétoriku sám charakterizoval ako „priamu a naliehavú ohľadom budúcnosti“. Našou spoločnou chybou bola a je nekontrolovateľná migrácia; hranice nezmiznú, plnia dôležité funkcie. Mnohí si myslia, že hegemónia Západu skončila. A ďalej: hrdá Európa je jedinečným a nenahraditeľným srdcom Veľkej civilizácie; dokážeme konať (t.j. budovať nový svetový poriadok) aj sami, ale radi by sme konali so svojimi spojencami, pokiaľ sa budú správať zodpovedne.
Prejav bol prešpikovaný odkazmi na spoločnú slávnu minulosť Európy a USA vrátane kresťanského dedičstva. Po druhej svetovej vojne a na konci studenej vojny USA podľahli foolish idea, že slobodný obchod bude šíriteľom demokracie a dodržiavania pravidiel. Lenže niektoré „sebecké“ krajiny minulý svetový poriadok zneužívali na úkor USA; aktuálne sa nenecháme vydierať tretími krajinami. Sú krajiny, ktoré sa ukrývali za medzinárodné právo. Niektoré krajiny podporovali sociálny štát namiesto obrany, aj energie používali ako zbraň. Boli narušené dodávateľské reťazce, v USA treba obnoviť priemysel a ekonomiku. Minister podrobil neschopnú OSN tvrdej kritike na rozdiel od úspešných mierových iniciatív prezidenta Trumpa.Na záver Rubio povedal: „včerajšok je preč, čaká nás spoločný osud“.
K uvedenému dodávam, že Ukrajinu vo svojom vystúpení Rubio nespomenul. Neskôr v diskusii podotkol, že si nie je istý, či to Rusi myslia s mierovými rozhovormi vážne. Nič viac. Teda pokračuje v diplomatickom tlaku na ukončenie bojov.
Preklad do nediplomatickej reči. Uznanie polycentrického sveta. Podmienené tým, že západná civilizácia bude súťažiť o hegemóniu. Pripúšťa sa, že medzinárodné právo a medzinárodné organizácie budú hrať subalternú rolu. Totiž každý globálny aktér si „vykolíkuje“ (ako zlatokopi na Klondike) svoju sféru vplyvu z pozície sily. A pravidlá môžu čiastočne fungovať, lež vlastné záujmy sú prvoradé. Dokonaný únos Európy znamená, že jej neruská časť sa stane nárazníkovou zónou na zadržiavanie Ruska. Priority USA nespočívajú v tomto svetadieli, ale na západnej pologuli a v Indo-Pacifiku (zadržiavanie Číny). Preto bude EÚ horúčkovito zbrojiť, čo spolu s drahými energiami bude znamenať pauperizáciu. A ohľadom pauperizácie – „jadro“ 6 krajín bude zbedačovanie prenášať na perifériu (stredovýchod).
USA výrazne zasiahli do usporiadania sveta a Európy zvlášť po oboch svetových vojnách. Po prvej svetovej vojne prezident W. Wilson (14 bodov) zlikvidoval tri imperiálne monarchie. A založil Ligu národov v Ženeve (1920). Takto vznikla aj 1.ČSR. Lenže stredoeurópske krajiny nedokázali plniť úlohu nárazníkovej zóny smerom na východ, lebo na to nemali dispozície.
Po druhej svetovej vojne USA mali neobmedzenú hospodársku prevahu a nastolili „nový svetový poriadok založený na pravidlách“, ktoré stanovoval hegemón. Ustanovili USD ako svetovú rezervnú menu (1944), zaslúžili sa o prijatie Charty OSN (1945). Neskôr boli garantom NATO (1949). Neudržali si však monopol na atómovú zbraň, v rámci studenej vojny došlo k strategickej parite medzi USA a ZSSR. Dnes sa v tomto smere situácia opakuje. Čína chce dosiahnuť strategickú paritu v jadrových zbraniach v roku 2030. Medzi veľmocami prebieha súťaž (hybridná vojna) o získanie prevahy v oblasti umelej inteligencie a v kozmických zbraniach, ktorá môže skončiť ďalším strategickým patom alebo treťou svetovou vojnou.
Prezident Zelenskyj vo svojej elégii prednesenej v Mníchove pripomenul aj Mnichovskú dohodu (1938). Vtedy išlo o posledný pokus západných veľmocí otočiť Hitlerovu agresiu smerom na východ (Drang nach Osten). Do určitej miery mohol konštatovať, že zase raz sa rozhoduje bez krajiny, ktorej sa dohoda týka. Ako je známe, rozhovory v Ženeve o Ukrajine a Iráne budú pokračovať budúci týždeň. Zelenskyj by sa mal zamyslieť nad historickým osudom banderovcov. Oni boli nacionalisti a bojovali proti Stalinovi. Nemci ich zneužili pre svoje účely a zradili, nikdy nemali v úmysle poskytnúť podľuďom vlastný štát; keď sa časť z nich vzdala Britom, vydali ich ako zajatcov Stalinovi. Myslí si snáď ukrajinský (ešte)prezident, že dejiny sa nebudú opakovať?!
Link na prejav M. Rubia
https://www.facebook.com/share/1AzBF9irZB/
