Aj na Slovensku majú mnohí skúsenosť s telefonátmi, pri ktorých operátor lepšou či horšou slovenčinou s výrazným ruským/ukrajinským prízvukom pripomína údajnú dávnu drobnú investíciu a požaduje rôzne osobné údaje, aby mohol byť vyplatený zaujímavý zisk. Pôsobenie týchto podvodných call centier na Ukrajine sa podľa nedávnej správy organizácie Global Initiative Against Transnational Organized Crime stalo jednou z najvýnosnejších foriem organizovaného zločinu v krajine, ktorá môže mesačne prinášať až miliardu dolárov a zamestnávať desaťtisíce ľudí.
Dokument opisuje systém podvodných call centier, ktoré fungujú ako profesionálne firmy: majú náborové oddelenia, školenia, hierarchiu, bezpečnostné opatrenia aj vlastné technológie. Ich cieľom je presvedčiť obete, aby previedli peniaze, poskytli bankové údaje alebo si nainštalovali programy umožňujúce vzdialený prístup k ich zariadeniu.
Podľa odhadov uvedených v správe mohlo v krajine fungovať približne tisíc až dvetisíc takýchto centier, pričom po policajných zásahoch sa ich počet mohol znížiť asi o tretinu. Stredne veľké centrum môže mesačne zarobiť okolo milióna dolárov, veľké až niekoľko miliónov. Celkový obrat sektora preto autori odhadujú až na jednu miliardu dolárov mesačne.
Časť týchto operácií sa po začiatku vojny prezentovala ako takzvané „vlastenecké“ podvody namierené proti Rusku. Nezávislý ruský portál Novaja Gazeta Európa uvádza, že podľa odhadov Sberbank z roku 2024 ruskí občania denne dostávajú približne 20 miliónov podvodných hovorov, pričom úspešný je približne jeden zo 100 pokusov. Banka uvádza, že Rusi len za rok 2023 prišli v dôsledku takýchto hovorov o približne 250 miliárd rubľov. Podľa ruskej FSB bolo v roku 2024 na Ukrajine 120 až 150 podvodných call centier a v Rusku bolo zaregistrovaných viac ako 640 000 podvodných trestných činov s celkovými škodami vo výške viac ako 170 miliárd rubľov.
Správa GI-TOC však upozorňuje, že ruské obete tvorili len menšiu časť prípadov. Väčšina hovorov a podvodných schém podľa autorov smerovala na ľudí na Ukrajine a v európskych krajinách. Obete call centier spojených s Ukrajinou boli zaznamenané najmenej v 29 štátoch.
Centrá sa často nachádzajú v bežných administratívnych budovách a navonok pripomínajú legálne firmy, no chráni ich prísna kontrola. Priestory chránia kamery, elektronický vstup, ochranka a technické opatrenia. Zamestnancom môžu pri vstupe odoberať telefóny, ich práca pri počítači je monitorovaná, dáta sú šifrované a prístup k interným systémom je povolený len z vybraných IP adries.
Nábor pracovníkov prebieha otvorene cez sociálne siete alebo pracovné portály. Inzeráty bývajú maskované ako pozície v zákazníckej podpore alebo v predaji a často sľubujú vysoké zárobky bez skúseností, týždenné výplaty či ubytovanie pre ľudí z iných miest. Výskumníci upozorňujú, že cieľovou skupinou bývajú najmä mladí ľudia vrátane tínedžerov; preferovaný vek kandidátov sa podľa správy pohyboval približne od 15 do 28 rokov. Niektorí uchádzači podľa výpovedí vedeli, že ide o podvod, iní boli presvedčení, že nastupujú do bežnej práce v oblasti financií, kryptomien alebo zákazníckej podpory.
V práci funguje sofistikovaný a hierarchický systém. Menej skúsení operátori najskôr telefonujú veľkému množstvu potenciálnych obetí, ktorým ponúkajú falošné investície do kryptomien, alebo sa prezentujú ako volajúci v mene bánk, polície či úradov. Vojna však ponúkla aj ďalšie scenáre: výzvy na pomoc, falošné zbierky, finančnú podporu na liečenie alebo nákup liekov. Ak sa niekto nechá vtiahnuť do rozhovoru, kontakt preberá skúsenejší pracovník, ktorý sa snaží obeť prinútiť k platbe, inštalácii vzdialeného prístupu alebo k odovzdaniu citlivých údajov.
Výpovede bývalých pracovníkov ukazujú aj veľký rozdiel medzi sľubovanou a skutočnou odmenou. Niektorí mali namiesto deklarovaných stoviek či tisícok dolárov dostať len zlomok prisľúbenej sumy, zatiaľ čo výnimočne úspešní „uzatvárači“ mohli získať veľmi vysoké denné alebo týždenné odmeny. Zmeny podľa správy trvali aj dvanásť hodín, šesť až sedem dní v týždni, pričom denné a nočné tímy sa prispôsobovali časovým pásmam obetí. Zamestnanci čelili pokutám za meškanie, prekročené prestávky či nesprávnu výslovnosť a ich výkon bol priebežne sledovaný.
Ukrajinské orgány s touto trestnou činnosťou bojujú. Napríklad v júli oznámil generálny prokurátor Ruslan Kravčenko, že v rámci rozsiahlej operácie orgány činné v trestnom konaní zatvorili podvodné call centrá v Kyjeve, Ľvove a Dnepropetrovskej oblasti – ich kancelárie mali viac ako 150 pracovných staníc. Tento boj sa realizuje aj na medzinárodnej úrovni. V roku 2025 odhalili zástupcovia prokuratúr Litvy, Českej republiky, Lotyšska a Ukrajiny s pomocou Eurojustu aktivity podvodného call centra, ktoré prevádzkovalo pobočky v Dnepri, Ivano-Frankivsku a Kyjeve.
Zároveň je však pravda, že tento organizovaný zločin má aj silné korupčné krytie. Bývalí zamestnanci opisovali prípady, keď policajné razie zatvorili kanceláriu len na jeden deň a prevádzka sa následne obnovila. Niektoré centrá mali podľa výpovedí platiť mesačné sumy za „ochranu“, vďaka ktorej dokázali pokračovať aj po zásahoch orgánov činných v trestnom konaní. Organizátori zároveň zvyčajne stoja mimo každodennej prevádzky: bežní operátori poznajú najmä administrátorov a nadriadených, nie skutočných vlastníkov siete. Zatvorenie jednej kancelárie preto často neznamená koniec celej schémy, ale iba krátke prerušenie alebo presun do iných priestorov.
Podvodníci čoraz viac využívajú moderné technológie. Umelá inteligencia im umožňuje klonovať hlasy, vytvárať deepfake videá, automaticky prekladať rozhovory či pripravovať falošné dokumenty s osobnými údajmi obete. Databázy uniknutých informácií zasa pomáhajú operátorom pôsobiť dôveryhodnejšie, pretože počas hovoru vedia uviesť údaje, ktoré by mala poznať len banka, úrad alebo blízka osoba. Správa upozorňuje aj na model „zločin ako služba“: online sa dajú nakupovať databázy, softvér, návody aj služby na pranie peňazí, takže bariéra vstupu do tohto biznisu sa znižuje.
GI-TOC upozorňuje, že samotné zatváranie jednotlivých kancelárií nestačí. Kriminálne siete sú flexibilné, dokážu rýchlo obnovovať prevádzku a čoraz viac sa môžu presúvať k práci na diaľku. Prácu veľkého množstva ľudí v jednom priestore tak môžu nahradiť menšie decentralizované tímy, ktoré sa stretávajú iba výnimočne. Školenia aj porady sa môžu robiť online a home office môže výrazne sťažiť elimináciu tejto trestnej činnosti. Podľa dokumentu môže tento vývoj spôsobiť, že budúce centrá budú lacnejšie, menej viditeľné, autonómnejšie a viac automatizované.
Príbeh ukrajinských call centier preto nie je len lokálnou kriminálnou kauzou. Ukazuje, ako sa z kombinácie vojny, korupcie, dostupných technológií a globálnych únikov dát môže stať nadnárodný podvodný priemysel. Jeho obete sedia v bytoch po celej Európe aj mimo nej – a často až po strate úspor zistia, že na druhej strane linky nestál bankár ani úradník, ale dobre vycvičený operátor organizovanej zločineckej siete.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
Jedna odpoveď
Pán LAML, toto nebude k obsahu článku, ale k problému, či ešte bude platiť (najmä v slovenských médiách) SLOVENČINA ? Prvé slová „call centrum“ ma ODRADILI OD ĎALŠIEHO ČÍTANIA, určite obsahom a štýlom, správneho článku.