Predčasné voľby v Holandsku 29. októbra boli poslednými tohtoročnými parlamentnými voľbami v štátoch EÚ. Takéto voľby boli v tomto roku už len v Nemecku (23. februára) a v ČR (3. – 4. októbra). Mimo EÚ v západnej Európe boli ešte parlamentné voľby v Lichtenštajnsku (9. septembra), o ktoré vzhľadom na veľkosť kniežatstva nebol mediálny záujem, a v Nórsku (8. septembra). Naopak, zvýšený záujem západných médií hlavného prúdu bol vzhľadom na zasahovanie EÚ (a širšie Západu) do vnútropolitického vývoja o parlamentné voľby v Kosove (9. februára) a v Moldavsku (28. septembra).
Zjednodušene zhrnuté, vo voľbách sa prejavil trend posilňovania pozícií pravicových, konzervatívnych a populistických strán. Jedine v Nórsku zvíťazila stredová sociálna demokracia.
Stručne o holandskom parlamente
Ako každá konštitučná monarchia aj Holandsko má všelijaké názvy štátnych inštitúcií. Tak aj parlament sa oficiálne nazýva Druhou (nižšou) komorou Generálnych stavov, ale jeho mediálne označenie možno do slovenčiny preložiť ako „Dom zástupcov“. Aby sme náhodou neurazili kráľovský majestát, použijeme vznešenejší zaužívaný názov Snemovňa reprezentantov. Jeho členov však spravidla uvádzajú ako členov (druhej) komory.
Komora má 150 kresiel, ktoré sa prideľujú na základe pomerného zastúpenia podľa hlasov odovzdaných pre celoštátne stranícke zoznamy. Na získanie kresla nie je stanovené kvórum a tak v komore je zastúpených veľa politických strán, čo vyvoláva čoraz viac ťažkostí pri zostavovaní vlád. Voľby by sa mali konať v štvorročných intervaloch.
Prvou komorou Generálnych stavov je Senát, so 75 členmi, ktorý sa nevolí priamo, ale dvanástimi provinčnými radami a štyrmi volebnými kolégiami raz za štyri roky, spravidla do troch mesiacov od provinčných volieb.
Rozpad holandskej vládnej koalície, ktorá fungovala od júla 2024
Predčasné voľby boli vypísané po necelých dvoch rokoch. Zo štvorčlennej silne pravicovej vládnej koalície tvorenej Stranou za slobodu, Ľudovou stranou za slobodu a demokraciu, Novou spoločenskou zmluvou a Hnutím farmárov a občanov, ktorá vznikla viac ako pol roka po voľbách, vystúpila krajne pravicová Strana za slobodu kvôli postoju k migrácii.
Špecifikom vlády je, že na jej čele stojí „nezávislý“ (do roku 2021 člen Strany práce) Dick Schoof (*1957). V minulosti bol o. i. v rokoch 2018 – 2020 ako civil na čele Všeobecnej služby spravodajstva a bezpečnosti. Služba bola vytvorená v roku 2011.
Za spomenutie s touto vládou najmä v súvislosti s pokrytectvom EÚ stojí, že vstup jednej z najradikálnejších pravicových strán v Európe Strany za slobodu vedenej Geertom Wildersom do vlády nevyvolal nijaké odvetné, pomstychtivé reakcie ako účasť Slovenskej národnej strany vo vláde Roberta Fica. V tomto prípade „stačilo“, že Wilders neprejavil záujem o post predsedu vlády a nestal sa ním ani predstaviteľ ním vedenej strany, ktorá vyhrala voľby v novembri 2023. Aj „principiálni slovenskí demokratickí europoslanci“ (ale aj iní „principiálni“), ktorí sú ochotní bojovať v Bruseli proti „zlým“ slovenským vládam, boli naraz ticho a radšej ako poslušný pes stiahli chvost medzi nohy. Holandsko má vyhranenú politiku a patrí so svojim atlantizmom a liberalizmom k oporným stĺpom čoraz menej príťažlivej EÚ a samozrejme i NATO.
Výsledky volieb
Celkom kandidovalo 27 strán. V 13 predvolebných prieskumoch preferencií v októbri bola takmer vždy na čele s 23 – 31 % podporou Strana za slobodu. Iba jediný raz, v poslednom prieskume pred voľbami, získala vyššie preferencie strana Demokrati 66 (ďalej len D66), ktorej podpora sa pohybovala od 14 do 27 %. D66 sa považuje za stredovú sociálno-liberálnu, progresivistickú silu. Niekedy sa označuje aj stredovo-ľavicovú stranu, čo radšej ponecháme bez komentára. Vznikla v roku 1966.
Na druhom až piatom mieste sa, okrem týchto dvoch strán, objavovali Aliancia Ľavicových zelených a Strana práce s podporou od 22 do 27 %, ktorá vznikla v roku 2023 a Ľudová strana za slobodu a demokraciu s podporou od 13 do 23 %. Táto strana je najstaršia, vznikla v roku 1948 a viedla štyri holandské vlády v rokoch 2010 – 2024 na čele s Markom Ruttem. Kresťanskodemokratická výzva, ktorá vznikla v roku 1980, mala 19 – 25 % podporu.
Cez podporu 10 % sa viackrát dostala ešte strana Správna odpoveď 2021, ktorá používa skratku JA21 z holandského názvu Juiste Antwoord 2021. Ide o konzervatívnu radikálno-pravicovú stranu založenú v roku 2020.
Zaujímavé je, že už v prieskumoch úplne prepadla pravicová strana kresťansko-demokratického zamerania Nová spoločenská zmluva, ktorá bola súčasťou vládnej koalície. Vznikla v roku 2023 a po zmenách na čele strany sa dostala do vážnych vnútrostraníckych ťažkostí. Od 2 do 5 % percent sa pohybovala podpora ďalšej strany vládnej koalície, Hnutia farmárov a občanov. Strana bola založená v roku 2019. Má pravicový, konzervatívny charakter a vystupuje protimigračne a euroskepticky.
Holandské prieskumy preferencií strán pred voľbami boli však nespoľahlivé, možno ešte viac ako na Slovensku či v ČR.
Vľavo víťaz Rob Jetten, vpravo porazený Geert Wilders… Foto: Heute, CC BY 4.0
Vo voľbách zvíťazila tesne so 16,94 % hlasov strana D66, ktorú podporilo o necelých 30 000 voličov viac ako Stranu slobody so 16,66 % hlasov. Obe strany získali zhodne po 26 kresiel. Analytici poukazujú na to, že to bol najslabší výsledok víťaza holandských volieb prinajmenšom od roku 1946, ak nie v celej ich histórii. V roku 2023 mala D66 len 6,29 % hlasov a 9 kresiel. Strana slobody získala vtedy 23,49 % hlasov a 37 kresiel.
Tretia sa umiestnila Ľudová strana za slobodu a demokraciu s 14,24 % hlasov (v roku 2023 mala 15,24 %) a ziskom 22 kresiel (predtým 24). Štvrtá skončila Aliancia Ľavicových zelených a Strany práce s 12,79 % (15,75 %) a 20 (predtým 25) mandátmi. Na piate miesto sa dostala s Kresťanskodemokratická výzva s 11,79 % (3,31 %) a 18 (predtým 5) kreslami. Za Fórum pre demokraciu, tiež pravicovo radikálnu stranu, ktorá bola založená v roku 2016, hlasovalo 4,54 % (2,23 %) voličov a dostala 7 (predtým 3) miest. Ďalších osem strán malo menej ako 3 % hlasov a 4 a menej kresiel. Spolu ide však o 22 kresiel, čo je toľko, ako ich má tretia najsilnejšia strana.
Účasť na voľbách bola 78,3 %, nepatrne vyššia ako v roku 2023. Oficiálne výsledky sa vyhlásili až 7. novembra.
O hodnotení výsledkov volieb a ich následkoch
Voličské nálady holandského obyvateľstva sú nestále. Celkové výsledky svedčia o roztrieštenosti holandskej politiky, ale spoločnosť napodiv nie je tak polarizovaná ako v iných západných štátoch.
Nečakaný bol neúspech Strany za slobodu. Počas svojej existencie zvíťazila len raz v roku 2023. Hoci prehrala iba tesne, mala v týchto voľbách najväčšiu stratu (aj v porovnaní s predvolebnými prieskumami). Mohlo jej uškodiť, že „veľké“ strany už pred voľbami avizovali, že s ňou nevstúpia do koalície.
Teda D66 vyhrala voľby tiež nečakane. Bolo to prvýkrát v jej existencii a dosiahla pritom aj historicky najväčšie percento hlasov. Do volieb išla so sloganom „Je to možné“ a sľubovala najmä riešenie krízy bývania a pokrok v oblasti vzdelávania. V minulosti viackrát mala menej ako 5 %, ale napriek tomu bola v niekoľkých vládnych koalíciách (pravicových i ľavicových). Volebný vodca D66 Rob Jetten „progresivisticky“ vyhlásil v čase, keď už bolo zrejmé víťazstvo strany, že ukázali zvyšku Európy a sveta, že populistické hnutie možno poraziť, ak má strana kampaň s pozitívnym odkazom pre krajinu.
Zisk dosiahla Kresťanskodemokratická výzva (druhý najväčší po D66), ako aj dve pravicovo radikálne strany JA21 a Fórum pre demokraciu.
Menšie straty mala Aliancia Ľavicových zelených a Strany práce. Politický veterán Frans Timmermans (*1961), ktorý bol aj eurokomisárom a podpredsedom Európskej komisie a rád poučoval aj Slovensko, sa po voľbách vzdal vedenia aliancie.
Iný je osud Rutteho (*1967), ktorý zdá sa, že „lišiacky“ opustil Ľudovú stranu za slobodu a demokraciu ešte v roku 2023 v tušení jej oslabovania. S požehnaním Washingtonu sa stal politickým „šéfom“ NATO a odvďačuje sa výzvami na zvyšovanie vojenských výdavkov paktu bez ohľadu na sociálno-ekonomické následky pre členské krajiny ako aj šírením vojnovej hystérie. Je podporovateľom Donalda Trumpa.
S menšími stratami skončili aj dve koaličné strany, Hnutie farmárov a občanov a Ľudová strana za slobodu a demokraciu. Tretia, Nová spoločenská zmluva sa však s 0,37 % hlasov nedostala do parlamentu.
Jetten by sa vo veku 38 rokov mohol stať najmladším holandským premiérom. Holandsko čaká zrejme zdĺhavé zostavovanie novej vlády. Víťazná strana podľa zaužívaných zvyklostí menuje tzv. skauta, ktorý má za úlohu preskúmať možné koaličné kombinácie.
Zatiaľ sa objavili tri varianty budúcej vlády Prvou je koalícia D66 s Ľudovou stranou za slobodu a demokraciu, Alianciou Ľavicových zelených a Strany práce a Kresťanskodemokratickou výzvou s pohodlnou väčšinou 86 kresiel, ktorú preferuje Jetten. Líderka Ľudovej strany za slobodu a demokraciu Dilan Yesilgözová však vylúčila vstup do koalície s Alianciou Ľavicových zelených a Strany práce. Chcela by stredovo pravicovú koalíciu s D66, Kresťanskodemokratickou výzvou a JA21. Táto koalícia by mala len 75 kresiel, čo je len ich polovica v parlamente. Ďalšou možnosťou je menšinová koalícia, avšak Jetten sa k tomu neprikláňa.
Záver
Hoci výsledky holandských volieb boli nečakané a vytvorili inú situáciu ako v roku 2023, v holandskej politike závislej na spravidla viacstranových vládnych koalíciách nedôjde k výrazným zmenám. Napriek prehre Strany za slobodu sú v parlamente aj dve ďalšie strany podobného zamerania. Aj v Holandsku sa teda po voľbách posilnila pravicová orientácia krajiny.
Uzavrieme, že holandské voľby znovu dokázali upadajúci charakter západnej politiky a narastanie roztrieštenosti a chaosu v nej. Okrem iného je to spôsobené vytváraním krkolomných koalícií, ktoré predstavujú zradu voličov a po voľbách sa neraz zostavujú zdĺhavo. Ak sú navyše volebné obdobia skrátené, vlády majú ešte viac obmedzený priestor pre riešenie narastajúcich problémov.
