Nastal čas prepriahať kone

To je prax, keď sa ťažné kone opotrebúvajú a je potrebné zvýšiť účinnosť aktivít. Platí to aj v politike. Ide o to, že vo svete vládne dosť opotrebovaných ľudí, ktorí pri svojom nástupe budili veľkú dôveru svojich podporovateľov či fanúšikov, ale v súčasnosti nezvládajú riadiť štát či dokonca svet.

Koho mám na mysli? Vezmem si iba niekoľko najviditeľnejších osobností, ktoré sa stali už iba osobami a nedokážu vyriešiť problémy: von Leyenová, Putin, Zelenskyj, Heger, Biden.

Von Leyenová mala byť Merkelovou v celoeurópskom meradle, to znamená viesť Európsku úniu k postaveniu veľmoci. Prišli problémy: migranti, nedostatok čipov, pandémia covidu, vojna na Ukrajine, ekonomická stagnácia a energetická kríza. Iba prvý problém s migrantmi zdedila po Merkelovej, ostatné prišli samostatne až po nástupe von Leyenovej. Aké boli jej reakcie? Najprv nijaké, akoby sa jej problémy netýkali, akoby boli na pleciach jednotlivých štátov. Zhoršovanie situácie začala riešiť masívnymi pôžičkami, ktoré raz bude potrebné splatiť. Požičané financie sa akosi vytratili do neznáma, pritom materiálny efekt v EÚ nebadať. Ekonomicky, vývojovo, organizačne, diplomaticky ani vojensky nepripravená Európska komisia občas niečo urobí, no nejde o systém!

V poslednom čase sa z von Leyenovej stáva predĺžená ruka ukrajinského prezidenta, urobí všetko, čo si Volodymyr Zelenskyj praje, dodáva mu miliardy a nestará sa o to, kde miznú. Nemá žiadnych diplomatov, ktorí by sa pokúsili zastaviť vojnové besnenie. Jednoducho si zájde občas do Kyjeva, zvíta sa so Zelenským – a je to. Nuž pri poslednej (zatiaľ) návšteve Kyjeva som si pomyslel, žeby tam mohla zostať a robiť hovorkyňu Zelenského manželke. Životná úroveň obyvateľov EÚ klesá, zato ceny rastú – Európska komisia je však spokojná a europarlament sa vyžíva v neproduktívnych „diskusiách“, prípadne schváli ďalšie neefektívne sankcie proti Rusku a miliardy pre Ukrajinu – ale odkiaľ berie financie?

Von Leyenová by mala byť urýchlene vymenená (dobre by bolo pozrieť na vývoj majetku jej rodiny), kým nebudeme na mizine!

Vladimir Putin svojou popularitou pripomína Gorbačova: pri nástupe do funkcie veľká spokojnosť, podpora a očakávanie, dnes už iba zbožná viera, že dokáže vyriešiť vojnu a sankcie. Začal ostro, zastavil prepad spôsobený Jeľcinovým riadením štátu, no nevedel sa vysporiadať s „Novorusmi“, ako domáci nazývajú rýchlych zbohatlíkov, ktorých vyrobil Jeľcin. Ekonomika, aj spoločenský život sa dostali do dobrej kondície. Diplomacia však nebola dobre organizovaná, aj keď má v čele kvalitného človeka. Rusko si nedokázalo vytvoriť medzinárodný priaznivý priestor, v ktorom by bolo lídrom. To sa prejavilo najprv na vzťahoch s bývalými časťami ZSSR. Tu sa prejavil tradičný monarchistický prístup: stačí, aby sme sa ako prezidenti stretávali a prejavovali akoby úprimné priateľstvo, ostatné nás nezaujíma. No tak, ako takéto kamarátstva dopadli v stredoveku, tak dopadli aj teraz. Aj Gorbačov bol populárny v krajinách sovietskeho bloku podobne, ako mal určitú popularitu Putin. No nedokázali túto popularitu využiť v medzinárodných vzťahoch. A vojna na Ukrajine – akoby Putin nahrával USA. Američania sa bez problémov usadzujú v celej Európe, skúšajú zbrane na Ukrajine, otočili energetickú závislosť Európy z východu na západ. Navyše, Ruská federácia je federáciou iba podľa názvu, bolo by potrebné rekonštruovať systém, veď ide o najväčšiu krajinu na svete, nedá sa všetko riadiť z centra, potrebný je projekt vitalizácie systému. A vzťahy s ostatnou Európou a Ukrajinou sú mizerné, bez náznakov zlepšenia. Putin nezvláda ukončiť konflikt na Ukrajine, ani vylepšiť vzťahy s Európskou úniou, ktorú posunul do náručia USA.

Zelenskyj je skutočne najvydarenejším hercom medzi politikmi. Začal ako ústretový politik a stal sa z neho nezmieriteľný militarista. Dokázal a stále dokáže dojiť EÚ, „neomalene“ sa vyjadruje o politikoch štátov, od ktorých chce permanentné dary, pozýva si „na koberček“ politikov, ale aj povie, koho doma nechce. Zaradením bataliónu Azov do ozbrojených síl štátu výrazne posunul celý štát doprava, až k nacizmu. Celá ukrajinská diplomacia je zmilitarizovaná, takže nie je skutočne diplomaticky aktívna. Zelenskyj hrá úlohu, ktorá bola niekde napísaná, doručená a je kontrolovaná. Tým si zabezpečuje aktuálnu podporu, no zároveň sa stáva nepohodlným svedkom do budúcnosti. Asi je dostatočne majetkovo zabezpečený, no nie vždy to stačí na prežitie.

Ak niekto vážne chce diplomaticky ukončiť konflikt na Ukrajine, musí prispieť k výmene „ťažných koní“, teda obidvoch zainteresovaných prezidentov, pretože títo sa nedokážu stretnúť, podať si ruky, rozprávať sa a dojednať mier, možno ešte tak prímerie. Ukrajina však okrem mieru potrebuje aj rekonštrukciu a rozvoj – na to Zelenskyj jednoducho nemá.

Najbližším z politikov je u nás známy Eduard Heger. Kým bol v ústraní, dokázal dôveryhodne mlčať, keď treba konať, tak mlčí aj naďalej. Heger, Čaputová, Kollár a teda aj médiá tvrdohlavo zvaľujú vinu za vládnu krízu na dvojicu Matovič a Sulík, no pripomínam, že ich šéfom je Heger a teda má vedieť riadiť vládu. Ak niečo škrípe, tak to má opraviť, hoci aj personálnymi výmenami.

Kresba: Ľubomír Kotrha

No nezvláda ani migračnú vlnu z Ukrajiny, necháva to na dobrovoľníkoch a charitatívnych organizáciách. Nezvláda ani energetickú krízu, nárast cien základných potravín (no zlacneli topánky). Rozpad vlády je nebezpečným javom, ktorý sa najjednoduchšie rieši novými voľbami: v demokracii by občas mal vládnuť demos. To by však prišiel o kreslo, podobne ako mnohí ďalší.

Záhadou je, ako si môžu niektorí ministri, napr. minister obrany, robiť čo chcú, a iní zase nič. Aj to ide na tričko E. Hegera.

No a dostávame sa k najvplyvnejšiemu človeku vo svete politiky – k Bidenovi, ktorý je prezidentom USA. Rýchlo pochopil, že ak nebude robiť aktívnu medzinárodnú politiku, všetka vina za svetový neporiadok dopadne na hlavy iných štátov. Takže nedokáže vystupovať ako svetový líder, nezapája sa do riešenia konfliktov, ani nevyslovuje zásadné ideály, iba občas už obohrané slogany.

No ale aj doma stráca pozíciu. Tiež začal ako „národná záchrana“ pred nebezpečenstvom zvaným Trump, no nič nerobenie nie je ani tak produktom lenivosti, ako mentálneho stavu. Doma sa ozývajú hlasy, že federácia nemá peniaze na rekonštrukciu ciest či na školy a zdravotníctvo, no zbrojí a posiela finančné prostriedky do ukrajinskej čiernej diery. Bidenov osud je v rukách tých, ktorí ho vymysleli, takže jeho výmena je v podstate jednoduchá: odstúpenie a okamžitá výmena za viceprezidentku. Dokázala by však riešiť problémy s masovou migráciou, ale aj ďalšími valiacimi sa problémami, akými sú sexuálne škandály populárnych či bohatých ľudí a rasové konflikty? Americká vláda dáva vo veľkom tlačiť peniaze, čím si podkopáva budovu. Navyše by bolo potrebné tiež dosadiť do funkcie ministra zahraničia skutočného znalca diplomacie, ktorý by určoval zahraničnú politiku USA a nepripustil náhodné cestovateľské manévre kongresmanov po svete.

No myslím si, že som už naštval dosť ľudí, tak je na mieste končiť. Výmena popredných politikov je vždy spojená s rizikom ďalšieho omylu, ale aj tak by bolo vhodné prepriahnuť „unavené kone“. Inak sa svet zradikalizuje a dôsledky sú nepredvídateľné.

(Celkovo 520 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter