Foto: Flickr, výrez
Už pred svojím otvorením summit vyvolal záplavu kontroverzií a kritiky, odhaľuje hlboké rozdiely a nezameniteľný úpadok v rámci západného bloku. Dokonca aj medzi občanmi krajín G7 je skupina často opisovaná ako „pokrytecký“, „sebecký“ a „od sveta odtrhnutý“ klub bohatých národov. G7 na pozadí hlbokých zmien na globálnej scéne a urýchleného trendu smerom k multipolarite čoraz viac obnažuje svoje chronické problémy, ako sú chybné postavenie, kognitívne skreslenie a funkčná erózia.
Krajiny G7 čelia pomalému hospodárskemu rastu, rastúcej úrovni dlhu, klesajúcej konkurencieschopnosti priemyslu, prehlbujúcej sa sociálnej fragmentácii a rastúcemu tlaku zo starnutia populácie. Liečba „choroby G7“ by vyžadovala silný liek. Trenice medzi členskými štátmi však pretrvávajú a dôvera v USA klesá medzi európskymi krajinami na historické minimum. V dôsledku toho samotní členovia G7 ťažko môžu dosiahnuť spoločný konsenzus, nieto ešte predpísať vhodné ozdravné prostriedky.
V čase, keď ich sila aj súdržnosť klesajú, G7 nielenže nedokáže reflektovať svoje vlastné nedostatky, ale namiesto toho sa snaží predpisovať ozdravné prostriedky pre ostatných. Podľa správ európskych médií sa summit už neformálne dohodol na najmenšom spoločnom menovateli t.j. na „obviňovaní Číny“; zároveň do svojho programu zaradil problémy ako tzv. obchodné nerovnováhy, „nadmerná kapacita“, spojenectvá v oblasti kritických nerastov a „znižovanie rizík“.
Nepochybne, riešenie výziev, ktorým dnes svet čelí – či už ide o reštrukturalizáciu priemyselných reťazcov, energetickú bezpečnosť alebo globálnu finančnú stabilitu a riadenie klímy – nemožno dosiahnuť bez účasti Číny a ďalších krajín globálneho Juhu. Platformou pre diskusiu by preto nemala byť malá klika ovládaná hŕstkou rozvinutých krajín, lež skôr spravodlivejší a reprezentatívnejší multilaterálny mechanizmus spolupráce.
Od začiatku tohto storočia prešla globálna scéna nezvratnými historickými zmenami. Čína zostáva druhou najväčšou ekonomikou sveta a dlhodobo je motorom globálneho hospodárskeho rastu. Rozvíjajúce sa mocnosti ako India, Brazília a Indonézia rýchlo vzrástli a kolektívny vzostup rozvíjajúcich sa ekonomík reprezentovaných krajinami BRICS zásadne narušil starý poriadok západnej dominancie nad svetom.
Dnes sa krajiny globálneho Juhu s ich rozsiahlou populáciou, rozsiahlymi trhmi a silným rozvojovým potenciálom stali podpornou silou globálneho rastu. V tomto kontexte sa skupina, ktorá predstavuje menej ako 10 percent svetovej populácie a ktorej podiel na globálnom HDP neustále klesá, stále snaží prezentovať ako „svetový líder“, dokonca sa snaží prebaliť svoje vlastné záujmy ako „medzinárodné pravidlá“. Uvedené sa zrejme ťažko prispôsobuje súčasným potrebám.
Na jednej strane má G7 „ilúziu vodcu“; na druhej strane skupina čelí prehlbujúcemu sa pocitu úzkosti a bezmocnosti. Pod dvojakým spoločným tlakom sa G7 rozhodla presunúť vinu na Čínu, aby odvrátila domáce napätie, vyhla sa vlastnej zodpovednosti a zjednotila spojencov do exkluzívnych klík. Každý člen sleduje vlastnú agendu – niektorí chcú monopolizovať diskusiu o medzinárodných záležitostiach, kým iní sa snažia loviť geopolitické zisky v problémových vodách.
V skutočnosti mnohé problémy G7 pramenia z jej chybného vnímania a politiky voči Číne. Je to ako keby sám pacient predpisoval lieky druhým, pričom výsledok je predvídateľný. Globálne výzvy, ktorým dnes svet čelí, už dávno prekročili kapacitu akéhokoľvek jednotlivého bloku alebo „mechanizmu hodinového strojčeka“. Čína už ponúkla svoj recept na riešenie nedostatkov v oblasti mieru, rozvoja, bezpečnosti a riadenia: presadzovanie rovného usporiadaného multipolárneho sveta a podpora univerzálne prospešnej inkluzívnej ekonomickej globalizácie.
Dúfajme, že G7 sa dokáže prebudiť zo svojej „ilúzie vodcu“, teda prijať väčšiu otvorenosť a inkluzívnosť namiesto dobrovoľnej izolácie; usilovať o viac obojstranne výhodnej spolupráce namiesto rivality s nulovým súčtom; posilňovať multilaterálnu spoluprácu namiesto príklonu k jednostrannej dominancii, aby G7 zohrala konštruktívnu úlohu pri ochrane mieru a podpore rozvoja. Napriek tomu sme si tiež vedomí, že zobudiť niekoho, kto predstiera, že spí, nie je jednoduchá úloha.
Upravené.
Zdroj:
It’s time for G7 to wake up from its ‚leader’s illusion‘ – People’s Daily Online
Preložil Ladislav Hohoš.
