Mrzký rok Merzovej vlády

Friedrich Merz, jún 2025. Foto: Wikimedia

Friedrich Merz, ktorý je od 6. mája 2025 desiatym kancelárom NSR (a piatym po „zjednotení“), mal veľkú, možno až historickú šancu. Zopakujeme, že na čelo vlády veľkej koalície CDU/CSU a SPD sa však nedostal ako výrazný, uznávaný politik, ale len vďaka liberálnodemokratickej parlamentnej matematike a aj to s poriadnym šrámom.

Po slabom Olafovi Scholzovi Nemecko potrebovalo silného kancelára s rozvojovým hospodárskym programom. Už krátko po Merzovom nástupe do úradu sa ukázalo, že taký potenciál nemá. Nepatrí ani medzi charizmatických politikov. Už pri nástupe mu v jednom z prieskumov nedôverovalo 58 % opýtaných. Spokojnosť obyvateľstva s ním i jeho vládou klesla až na historické minimá.   

Sudičky Merzovmu politickému osudu príliš nepriali

Dejiny zaznamenajú, že Merz bol nemeckým kancelárom, čo iste je politický úspech. Poznamenáme, že s jeho menom sa však viaže niekoľko „ale“, ktoré jeho pôsobeniu neprospievajú.   

Vo veku necelých 70 rokov sa Merz stal po Konradovi Adenauerovi druhým najstarším kancelárom v dejinách NSR. Je však prvým kancelárom, ktorý nemal nijaké skúsenosti z riadenia štátnych orgánov. Nepekné prvenstvo dosiahol aj v tom, že ho zvolili za kancelára koalície, ktorá disponovala väčšinou v Bundestagu, až v druhom kole hlasovania.

Bol poslancom Európskeho parlamentu i Bundestagu, ale v rokoch 2009 – 2018 si dal „politickú pauzu“. Ako právnik pôsobil v súkromnom sektore, kde mal aj funkcie vo viacerých radách spoločností a stal sa z neho multimilionár. Umeniu politiky veľkého štátu sa tam však nemal kde naučiť.

Plody mu nepriniesla ani proatlantická (proamerická) orientácia v minulosti. Angažoval sa v „Atlantických mostoch“ (Atlantik-Brücke), ktorá je organizáciou s cieľom budovať mosty – vzťahy medzi USA a NSR. Jeden čas bol aj jej predsedom. V rokoch 2016 až 2020 pôsobil v dozornej rade smutne známej nenásytnej spoločnosti BlackRock Asset Management Deutschland. Donald Trump si však v druhom mandáte Merza napriek tomu príliš neváži, skôr naopak. Symptomatická je podlízavosť Merza, keď hovorí, že napriek názorovým rozdielom majú s Trumpom dobré vzťahy. Spŕšku Trumpovho hnevu i urážok vyvolali nedávno Merzove slová o tom, že Irán vo vojne ponižuje USA. Skončilo sa to rozhodnutím rýchlo stiahnuť z Nemecka 5 000 amerických vojakov, čo nemeckí amerikanofili považujú za nešťastie.

Merzovi kritici sarkasticky poukazujú na to, že možno sa mu podarí „udobriť“ s Trumpom, ak sa mu podvolí. Stratenú podporu svojich občanov však naspäť získať nedokáže.

Hospodársky vývoj Nemecka je stále neuspokojivý a súčasná globálna situácia neveští nič dobré

Nemecko sa už za vlád Angely Merkelovej (2005 – 2021) dostalo do ekonomických krízových procesov. Zbožšťovaný ekonomický ukazovateľ – rast HDP, bol podľa štatistického úradu Destatis väčšinou prírastkový od 0,6 % do 3,9 % (v roku 2006 a 2010), ale dvakrát klesol. V roku 2009 o 5,6 % a v roku 2020 o 4,1 %. Pri zmene vlády v roku 2021 bol 3,7 %. Scholzova vláda „hospodárila“ od deviatich k piatim. Rok 2022 bol ešte prebytkový, ale v rokoch 2023 a 2024 bol prírastok HDP už mínusový. Merzovi, ktorý bol kancelárom už väčšiu časť roka 2025, sa podarilo dosiahnuť chudobný prírastok 0,2 %. Na tento rok sú prognózy, o možnom raste HDP o 0,6 % – 0,8 %, ale neustále sa spresňujú. Aj na budúci i ďalšie roky sú oficiálne prognózy priaznivé. Dodávame, že pri takýchto nízkych číslach rastu, sa s nimi „čaruje“, len aby sa vyhlo hodnoteniu, že je hospodárska recesia. Merz nedávno povedal, že Nemecko od roku 2019 hospodársky už nerastie.

Ekonomické výskumné ústavy drasticky znižujú vyhliadky najmä v dôsledku cenového šoku, ktorý spôsobuje americko-sionistická vojna s Iránom. Nepokoj vyvolávajú aj rôzne „záchvaty“ Trumpa, ktorý sa vyhráža stále novšími opatreniami voči EÚ.

Treba uznať, že Merz dostal Nemecko v zlej sociálno-ekonomickej „kondícii“ a že aj medzinárodná situácia má na Nemecko zlé dopady. Dopláca sa aj na zlé rozhodnutia predchádzajúcich vlád najmä v energetickej oblasti. Zatiaľ sa Merzovi nepodarilo presadiť reformy a dosiahnuť zmenu, ale pokračuje vo viacerých protirečivých procesoch z minulosti. Negatívny dopad budú mať pokračujúca podpora Ukrajiny, ale aj zvýšené vojenské výdavky, ktoré sa vyňali z dlhovej brzdy. Tieto prostriedky budú chýbať v ekonomickej i sociálnej oblasti, čo znepokojuje podnikateľov i obyvateľov.

O vybraných problémoch Merzovej vlády

Merz nepatrí medzi obľúbencov médií. Ich značná časť mala voči nemu od nástupu do kresla rezervovaný až skeptický postoj. V súčasnej nemeckej politickej atmosfére ho kritizovali najmä z pravicových pozícií. Nechýbali ani úvahy o tom, či Merzova vláda vydrží celé volebné obdobie. Za rok vládnutia sa Merz dostal pod veľký tlak médií a ani obyvateľstvo ho nemá rado.

Médiá boli k ročnému vládnutiu Merza kritické. Zameriame sa len na vybrané, často sa opakujúce výhrady. Objavila sa pomerne široká škála hodnotení vlády od mierneho, že jej činnosť vlády rozpačitá až po tvrdé o jej fiasku.

Vo všeobecnosti je najväčšia nespokojnosť s tým, že málo sa plnia vládne sľuby. Často sa hovorí o tom, že vládna koalícia je v politickej kríze. Objavil sa sarkastický názor, že Merz bol chvastavý a nabral si viac, ako na čo mal sily. Vytýka sa mu aj zlý spôsob komunikácie, či už v koalícii alebo aj s médiami a obyvateľstvom.

Za ako tak pozitívny výsledok ročného pôsobenia vlády sa považovala len migračná politika. Po roztržke s Trumpom sa výrazne znížilo pozitívne hodnotenie zahraničnej politiky.

Vláda podľa médií zlyháva v kľúčových oblastiach, ako sú inflácia, infraštruktúra či hospodárske a sociálne reformy. Zlá je situácia v priemysle. Upadá konkurencieschopnosť. Nedarí sa odbúravať byrokraciu. Za zlý výsledok sa považuje aj to, že pomaly, ale stále stúpa podpora AfD.

Dlhšie sa zastavíme pri zaujímavom, ale kontroverznom článku Thomasa Tumu „Päť najväčších problémov Friedricha Merza“ (Die fünf größten Probleme des Friedrich Merz), ktorý uverejnil 4. mája časopis Focus. V úvode sa uvádza, že narodeninové oslavy koalície sa neočakávajú, lebo hlavní aktéri sú rozdelení. Cituje sa Frankfurter Allgemeine Zeitung, kde bolo „úmrtné oznámenie“, že túto koalíciu nemožno zachrániť. Tento pohľad môže udávať tón diskusie o vláde aj v nasledujúcich týždňoch.

V článku sa nesúrodo, ale z výrazne útočného pravicového pohľadu, zaradili medzi problémy:

1. Sám Merz. Vládnuť začal veľkolepými sľubmi, ktoré takmer všetky porušil. Namiesto úsporných opatrení vznikla najväčšia dlhová šou, akú kedy republika zažila. Namiesto reforiem prišli ďalšie darčeky pre voličov, napr. dôchodok pre matky. Sú to aj zlé štátne podpory, napr. zľava na benzín (tankovanie) a absurdná „odľahčovacia prémia“ (zamestnávatelia mali svojim zamestnancom vyplácať úľavu až do výšky 1 000 eur do leta 2027), ktorú však Spolková rada 8. mája neschválila (pozn. autora).

2. Prezident USA. Trumpove clá a vedľajšie škody vojny s Iránom zasahujú výrazne nemecké hospodárstvo, čo má priamy vplyv na domácu politiku.

3. Koaličný partner SPD. Bärbel Basová, ministerka práce a sociálnych vecí (a spolupredsedníčka SPD) sa stala brzdou reforiem s dôchodkovým balíkom, ktorý by mal v najbližších rokoch stáť viac ako 100 miliárd eur. A autorovi sa nepáči ani to, že ak niekto prednesie návrhy na úspory, Basová ich vraj hneď označuje za „cynické“ a „neľudské“ (pri plánoch na zvýšenie vojenských výdavkov má skutočne pravdu – pozn. autora). Navyše politiku SPD autor považuje za prílišné nafukovanie sociálneho štátu.

4. CDU. Stráca vieru vo svoju schopnosť presadiť čokoľvek iné ako prísnejšiu (a celkom úspešnú) migračnú politiku. Merz povedal, že strana mu síce poskytla značnú voľnosť v konaní, ale nemá právomoc zničiť ju.

5. Platformy sociálnych médií. Pestujú nenávisť na všetky strany. Strašenie blížiacou sa apokalypsou kvôli zmene klímy, migrácii, Zeleným, AfD, „ruskej hrozbe“ a pod., sa síce už „okukalo“, ale stále vyvoláva napätie a ďalej oslabuje spoločnosť. Negatívne vplýva aj na atmosféru v nej.

Článok má dosť vyzývavý záver. Kancelár vraj nedokáže riešiť všetky tieto problémy. Bolo by užitočné, keby začal u seba a koaličného partnera, SPD. Času mu vraj veľa nezostáva.

Britský The Guardian 6. mája zhodnotil ročné pôsobenie Merza lakonicky: „Prvé kroky Friedricha Merza ako nemeckého kancelára sa ukázali ako neúspech a po roku sa stále snaží nájsť si pevnú pôdu pod nohami pri kormidle najväčšej európskej ekonomiky a najľudnatejšej krajiny, pričom má podporu na historickom minime a krajná pravica je pripravená na útok.“

Túto časť zakončíme myšlienkami z časopisu Politico, ktorý načrtol pre Merza tri temné scenáre. Prvým scenárom je neúspech reforiem. Druhým scenárom je možné posilnenie krajnej pravice v jesenných voľbách v „nových“ spolkových krajinách, keď nie je vylúčený ani zisk postu predsedu krajinskej vlády pre ňu (v Sasku Anhaltsku, kde majú byť voľby 6. septembra, bola v prieskume zverejnenom 7. mája podpora AFD 41 % – pozn. autora). Tretím scenárom sú ťažké následky vonkajších kríz. Nepevná koalícia sa môže v týchto podmienkach rozpadnúť a Merz stratiť kreslo.

Stručne o pohľade na Merza a jeho vládu v zrkadle prieskumov

V súvislosti s rokom pôsobenia vlády Merz i členovia kabinetu viackrát hodnotili sociálno-ekonomickú situáciu Nemecka. Pripustili, že možno problémy podcenili, ale snažili sa činnosť vlády podať v dobrom svetle. Nepáči sa im však, že obyvatelia chcú veľmi rýchlo riešenie problémov, čo je nemožné.  

V súvislosti s uvedenou zlou komunikáciou Merz viackrát nahneval obyvateľov. Obvinil Nemcov z lenivosti a z toho, že pracujú menej a častejšie sú chorí, čo vraj vedie k novým ťažkostiam. Obyvateľom sa nepáčila ani Merzova poznámka, že by sa mali vzdať komfortného života, lebo mnohí z nich poukazujú na to, že ho v posledných rokoch taký nemali.

Zastavíme sa len krátko pri troch témach, ktoré sa objavujú v prieskumoch verejnej mienky.

Prvou témou je spokojnosť s vládou. Spokojnosť s vládou sa už na jeseň znížila na 20 % a nespokojných s ňou bolo aj viac ako 75 % opýtaných. Podľa prieskumu, ktorý robila agentúra Infratest dimap v apríli pre ARD, sa však zistil historický antirekord v dejinách NSR. S vládou bolo nespokojných 84 % respondentov a spokojných len 15 %. Ak to uvedieme v relatívnom vyjadrení, tak s vládou je spokojných o niečo menej osôb ako každý šiesty Nemec. V Dein Lifestyl Magazin (Laut Umfrage: Friedrich Merz ist „unbeliebtesten Kanzler der letzten Jahre“) sa 12. mája uviedli ako hlavné dôvody nespokojnosti s Merzovou vládou: 1. Vnútorné konflikty a problémy v koalícii, 2. Zanedbávanie domácich záležitostí, 3. Sklamané očakávania voličov, 4. Hospodárska stagnácia.

Druhou témou je popularita Merza. Agentúra IPSOS robí každé dva mesiace prieskumy spokojnosti s členmi vlády (je ich 18). V prieskume za marec bolo s Merzom spokojných 25 % a nespokojných 75 % opýtaných. V rebríčku sa tak ocitol na 14. mieste. Najviac spokojní boli respondenti s Borisom Pistoriusom (minister obrany, SPD) s 51 %. To bol jediný politik, s ktorým bolo viac respondentov spokojných ako nespokojných. Druhý bol Johann Wadephul (minister zahraničných vecí, CDU) s 32 % spokojnosti a tretím Alexander Dobrindt (minister vnútra, CDU. Občianskym „vysvedčením“ vlády je, že len s jedným jej členom je spokojnosť vyššia ako tretinová.

Treťou témou je voličská podpora politických strán. Ako sme písali v Slove, v marci tohto roku dosiahla CDU úspechy v krajinských voľbách v Bádensku-Württembersku a Porýní-Falcku. Na spolkovej úrovni však čoraz viac prehráva s AfD. Do 12. mája bolo dosiaľ zverejnených 7 prieskumov. Vo všetkých bola na prvom mieste AfD, spravidla s 27 % až 28 % podporou. Podpora CDU sa pohybovala od 22 % do 25 %. Podľa Sonntasfrage, ktorá sa zostavuje na základe posledných prieskumov v 7 agentúrach, viedla AfD s 26,8 % pred CDU/CSU s 23,6 % podpory. Ďalšie strany dosiahli preferencie: Zelení 14,3 %, SPD 12,4 %, Ľavica 10,6 %, FDP 3,7 % a BSW 3,2 %. Ak by došlo k predčasným voľbám, zostavovanie novej vlády bez AfD by bolo veľmi ťažké.

Záver

Naozaj po roku vlády Merza nie je čo oslavovať. Navyše tým, že sa stal najhorším kancelárom v dejinách NSR, dokazuje aj „vodcovskú krízu“ v štáte. Jeho zlé renomé má aj širší medzinárodný rámec. Merz tvorí s Keirom Starmerom (jeho labouristi utŕžili v lokálnych voľbách 7. mája poriadne zaucho a silnejú tlaky na jeho odstúpenie) a Emmanuelom Macronom trojicu odióznych vodcov veľkých štátov západnej Európy, ktorá tiež trpí vodcovskou krízou. Spoločné je pre nich, že doma sú síce všetci až po uši v problémoch, ale bojujú o vedúcu pozíciu v agresívnej militarizujúcej sa Európe. A to nesmieme zabudnúť na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, ktorá navyše mnohostranne pľundruje celú EÚ. Nebudeme pri nich uvádzať nijaké prívlastky, ale ak by žili Iľja Iľf a Jevgenij Petrov, vedeli by o nich napísať iste aj silnejšie satirické diela ako bolo Dvanásť stoličiek či Zlaté teľa. Najhoršie je, že v čoraz viac sa polarizujúcich, najmä veľkých, štátoch EÚ a ani vo vedení EÚ, sa zatiaľ neobjavujú osobnosti, ale ani strany či hnutia, ktoré by dokázali výrazne prispieť k riešeniu dlhodobo pôsobiacich kríz. So súčasnými vodcami je EÚ odsúdená na úpadok a sny o jej globálnom pôsobení sú už len nostalgiou.