Tak by sme s nádychom úsmevnej nostalgie mohli zhodnotiť októbrovú dynamiku kontaktov prezidentov dvoch postsovietskych republík (podľa abecedy) Azerbajdžanu a Kazachstanu.
Prezidenti Ilcham Alijev a Kasym-Žomart Tokajev sa najskôr stretli 6. 7. októbra 2025 v azerbajdžanskom meste Gabala v rámci 12. summitu hláv štátov Organizácie turkických (turkojazyčných) štátov.
Potom sa po pár dňoch, 10. októbra 2025, stretli v hlavnom meste Tadžikistanu Dušanbe v rámci riadneho zasadnutia Rady hláv štátov Spoločenstva nezávislých štátov.[1]
Samozrejme, že pozorní čitatelia môžu namietnuť, že to boli multilaterálne podujatia s charakterom pracovných návštev, ale predsa. Aj prezidenti a najmä členovia delegácií majú na týchto širokospektrálnych akciách možnosť si dokomunikovať aktuálne (a perspektívne) dvojstranné témy.
Najvyššia medzištátna rada
Napokon 20. októbra 2025 prezident Azerbajdžanu I. Alijev, na základe pozvania prezidenta K.-Ž. Tokajeva, pricestoval do Astany na oficiálnu štátnu návštevu Kazachstanu.
Protokolárna fotografia prezidentov, zľava I. Alijev, K.-Ž. Tokajev. Zdroj: www.akorda.kz
Súčasťou tejto štátnej návštevy, okrem stretnutia a rokovania prezidentov tête-à-tête, bolo aj – 21. októbra 2025 – Druhé zasadnutie Najvyššej medzištátnej rady Azerbajdžan-Kazachstan.[2]
To prvé tejto netradičnej bilaterálnej platformy sa konalo 11. apríla 2024 v hlavnom meste Baku, videozáznam z ktorého si možno pozrieť na priloženom odkaze.[3]
Možno si stojí za to pripomenúť, že Astana a Baku intenzívne rozvíjajú svoje bilaterálne vzťahy (ako nezávislé štáty) už 33 rokov. No a táto oficiálna štátna návšteva a druhé zasadnutie majú unisono demonštrovať (aj keď rokovania prebehli v ruskom jazyku) zbližovanie rozhodujúcich pozícii dvoch turkojazyčných postsovietskych štátov. Štátov, ktoré vedú svojimi ekonomikami v Strednej Ázii a na južnom Kaukaze a zohrávajú kľúčovú úlohu ;aj v rámci stále intenzívnejšej turkickej integrácie. No a ešte je tu jeden fenomén. Obe krajiny majú svoje pobrežie, spolu s Iránom, Turkménskom a Ruskou federáciou, na Kaspickom mori.
A ešte v roku 2022 bola medzi Astanou a Baku podpísaná Deklarácia o upevnení strategických vzťahov a prehĺbení partnerskej spolupráce medzi Kazašskou republikou a Azerbajdžanskou republikou (Декларация об укреплении стратегических отношений и углублении союзнического сотрудничества между Республикой Казахстан и Азербайджанской Республикой).[4]
Na otvorení zasadnutia Najvyššej medzištátnej rady… s prejavmi vystúpili obaja prezidenti – hostiteľ a hosť.
Kazašský prezident K.-Ž. Tokajev povedal: „… v prvom rade by som chcel ešte raz vás privítať v rámci tejto oficiálnej štátnej návštevy Kazašskej republiky, ktorá je veľmi dôležitá, dalo by sa povedať kriticky dôležitá pre ďalší rozvoj strategického partnerstva, spojeneckých vzťahov a v konečnom dôsledku pre posilnenie priateľstva medzi našimi bratskými národmi a štátmi. Vítam vás aj na druhom zasadnutí Najvyššej medzištátnej rady. Tento formát interakcie medzi našimi krajinami zdôrazňuje osobitné postavenie kazašsko-azerbajdžanských vzťahov založených na dôvere a vzájomnej podpore…“
Prezident Azerbajdžanu: „… ako ste poznamenali, včera a dnes sme mali možnosť vymieňať si názory na mnohé otázky týkajúce sa bilaterálnej agendy, ako aj na mnohé otázky regionálnej a medzinárodnej politiky. Teší nás úplná zhoda názorov na diskutované témy, ako aj zameranie na posilnenie našej spojeneckej spolupráce…“[5]
Závery
Vo vystúpeniach na záverečnom brífingu prezidenti akcentovali, že vzájomný obchod medzi Astanou a Baku dosiahol objem 4,5 mil. ton tovaru a narastajúcu tendenciu – nárast oproti roku 2024 o 2 %, pričom si dali za cieľ dosiahnuť objem 10 mil. ton. A rozšírenie výmeny tovarov cez Kaspické more najmä vybudovaním novej kapacity kontajnerového chabu v Aktau a nákladného terminálu v prístave Aljat (za účasti investorov z Číny). Sem patrí aj otázka v budúcnosti vytvorenia Transkaspického trajektového systému transportu nákladov.
Transkaspický medzinárodný transportný koridor. Zdroj: t.me/aqorda_resmi
Do konca roku 2025 ešte obe krajiny plánujú vytvorenie spoločného operátora prepravy tovarov, dobudovanie kaspických prístavov Aktau (Kazachstan) a Aljat (Azerbajdžan). Ak sa to podarí, potom sa výrazne posilní geopolitická pozícia Azerbajdžanu a Kazachstanu ako kľúčových tranzitných segmentov v rámci Eurázie.
Reč je o tzv. Strednom koridore, čo je strategická trasa spájajúca Čínu a Európu cez Kazachstan, Kaspické more, Azerbajdžan, Gruzínsko do Turecka. Inak povedané, mimo Ruskej federácie, s tým, že táto trasa sa zatiaľ javí ako bezpečná a mimo tupých európskych sankčných riskov.
Predmetom rokovania bola aj problematika zvýšenia objemu transportu ropy z Kazachstanu (z nálezísk v Kaspickom mori) po trase Baku – Tbilisi – Džejchan. Po tejto trase Astana len v minulom roku exportovala 1,5 mil. ton ropy.
Azerbajdžanský prezident ešte informoval, že Baku zrušilo všetky ohraničenia a limity na tranzit tovarov do Arménska, pričom symbolicky prvým tranzitným tovarom smerom na Jerevan bude obilie z Kazachstanu po železnici z Aktau – Baku a potom ďalej cez Gruzínsko do Arménska.
A ešte jedna chuťovka. Astana a Baku už dlhšiu dobu spolupracujú vo vojenskej oblasti. V júni 2025 sa napríklad uskutočnili spoločné námorné cvičenie Caspian Breeze 2025.
V júli 2025 sa na pôde Azerbajdžanu konali spoločné manévre vojenských jednotiek bezpilotných lietadiel Tarlan 2025.
Okrem toho, v tomto učebnom roku nastúpili prví frekventanti z Kazachstanu do Vojenského inštitútu Hejdara Alijeva.
Ako hodnotiť…
Ako sa postaviť, resp. ako hodnotiť túto rozvíjajúcu sa platformu, ak sú obaja členmi Spoločenstva nezávislých štátov i Organizácie turkojazyčných štátov.
Kazachstan je navyše zakladajúcim členom Eurázijskej ekonomickej únie, je aktívny člen Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti alebo Šanghajskej organizácie spolupráce, kde v týchto troch zohráva rozhodujúcu úlohu Ruská federácia.
Pomerne nie málo publikačne známy docent ankarskej univerzity Ankara Ankara Hacı Bayram Veli Üniversitesi Levent Ersin Oralli zhodnotil stretnutie prezidentov nasledujúco: „… pulz geopolitiky nateraz bol v Astane – je to tichá revolúcia stredného koridoru, je tiež odrazom budúcnosti energetiky a obchodu eurázijského koridoru…“
No a ešte zvýraznil, že toto sa: „.. .úplne zhoduje so strategickou víziou Turecka…, pričom gramatiku nového jazyku geoekonomiky dnes píšu Astana, Baku a Ankara, ktoré rozhodujú o rýchlosti a bezpečnosti dodávok tovarov z Ázie do Európy…“[6]
A pripomína, že rovnováha síl sa už dnes neurčuje počtom tankov, ale dopravnými koridormi, predovšetkým železničných tratí.
To všetko by sa dalo privítať, ale je tu jedno „ale“. Obe krajiny opakovane našľapujú na tie isté hrable a začínajú aktívne rozvíjať spoluprácu s Londýnom, ktorý historicky považuje Rusko za svojho oponenta v tomto regióne a Azerbajdžan a Kazachstan ako svoj koloniálny apendix.[7]
V marci tohto roku britské veľvyslanectvo v Baku oznámilo vymenovanie prvého britského vojenského atašé v Azerbajdžane. No a Kazachstan podpísal plán vojenskej spolupráce medzi Ministerstvom obrany Kazašskej republiky a britským Ministerstvom obrany na roky 2025-2026.
Okrem toho sa Briti už dlho pohybujú v ropnom a plynárenskom sektore oboch krajín. Tento sektor je kľúčový pre ekonomiky Azerbajdžanu aj Kazachstanu. Navyše je tu ešte ropno-koloniálna reminiscencia Londýna, ktorý by bol najradšej, aby bolo Baku také, ako na začiatku minulého storočia, keď si tam britskí koloniálni olejári robili, čo chceli.
Možno to s témou priamo nesúvisí (a možno práve áno), dňa 22. októbra bol menovaný nový pomocník štátneho tajomník pre južnú a Strednú Áziu S. Paul Kapur.[8] Nahradí tak Donalda Lu, ktorý zastával tento post od septembra 2021 do januára 2025.[9]
Jeho pracovným portfóliom bude riadenie diplomacie Spojených štátov v oblasti strategického partnerstva a regionálnej spolupráce s: Afganistanom, Butánom, Indiou, Kazachstanom, Kirgizskom, Maldivami, Nepálom, Pakistanom, Tadžikistanom, Turkménskom, Uzbekistanom a Srí Lankou.
A ako je známe nová metla (aspoň spočiatku) vždy dobre metie.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
[1] Bližšie pozri: https://noveslovo.eu/komentare/zvyseny-vyskyt-prezidentov-v-dusanbe/
[2] Pozri: https://azertag.az/ru/xeber v_astane_sostoyalos_vtoroe_zasedanie_vysshego_mezhgosudarstvennogo_soveta_azerbaidzhan_kazahstan_budet_obnovleno-3815491
[3] Video z podujatia: https://yandex.ru/video/preview/6400765385935689995
[4] Pozri: https://president.az/ru/articles/view/57013
[5] Pozri: https://akorda.kz/ru/glava-gosudarstva-kasym-zhomart-tokaev-provel-peregovory-s-prezidentom-azerbaydzhana-ilhamom-alievym-219562
[6] Pozri: Pozri: https://azertag.az/ru/xeber/tureckii_ekspert_vizit_prezidenta_ilxama_alieva_v_astanu___demonstraciya_novoi_osi_sotrudnichestva_v_evrazii-3823811
[7] https://news.rambler.ru/world/55487175-london-privetstvuet-novyy-kurs-sredney-azii-i-kavkaza-azerbaydzhan-i-kazahstan-obhodyat-rossiyu-storonoy/
[8] https://www.state.gov/biographies/s-paul-kapur/
[9] https://en.wikipedia.org/wiki/Donald_Lu
