Na Ukrajine slávnostne pochovali jedného z vodcov Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) počas II. svetovej vojny Andrija Melnyka. Na pohrebe sa zúčastnila celá súčasná ukrajinská politická elita na čele s prezidentom Zelenským. Bývalý ukrajinský prezident Viktor Juščenko v tejto súvislosti uviedol: „Nejde len o opätovné pochovanie. Je to akt veľkej historickej spravodlivosti. Toto je návrat pamäti. Návrat našej štátnej kontinuity.“
Proti tomuto kroku oficiálne protestoval Izrael, nakoľko príslušníci OUN aktívne kolaborovali s nacistami a podieľali sa aj na protižidovských pogromoch: „Nie je miesto na ignorovanie historickej pravdy a pamiatky obetí zavraždených nacistami a ich kolaborantmi“, uviedlo izraelské ministerstvo zahraničných vecí na sociálnej sieti X. Súčasný predseda Organizácie ukrajinských nacionalistov v Kyjeve Bohdan Chervak toto izraelské vyhlásenie označil za provokáciu: „Izraelské ministerstvo zahraničných vecí by malo okamžite stiahnuť svoje vyhlásenie a ospravedlniť sa Ukrajine.“ Podľa jeho tvrdení izraelský postoj nemá nič spoločné s historickou pravdou.
O aký návrat k štátnej kontinuite ide, najlepšie vyjadrujú slová samotného Melnyka, ktorý v roku 1942 napísal: „Pod údermi nemeckých ozbrojených síl a pod tlakom zotročených národov sa moskovská ríša rúca. U nemeckých vojakov vidíme tých, ktorí pod vedením Adolfa Hitlera vyhnali boľševikov z Ukrajiny; sme povinní im vedome a organizovane pomáhať v krížovej výprave proti Moskve, bez ohľadu na akékoľvek ťažkosti… Žijeme v čase zrodu nového systému v Európe. V Európe, obnovenej a konsolidovanej pod vedením národnosocialistického Nemecka…“
Je skutočnosťou, že mnohé európske krajiny majú vo svojej histórii kontroverzné osobnosti, ktorých kroky a činy sú z dnešného pohľadu zlé a odsúdeniahodné. Je v poriadku, že aj tieto osobnosti sú súčasťou historického odkazu a niektoré aspekty ich činnosti sú ponímané pozitívne a iné kriticky. Ukrajina ale nič také nerobí. Na oficiálnej úrovni sa odohráva adorácia osobností len preto, že sa hlásili k samostatnej Ukrajine. Len toto postačuje pre ich uctievanie a vôbec sa nezohľadňuje nič, čo by mohlo poškodiť ikonický obraz nacionalistických svätcov. Je preto oprávnená otázka, k akej Európe sa súčasná ukrajinská politická reprezentácia hlási?
