Kto za čo môže

Ilustrácia: Wikimedia

Šéfredaktor Aktualít s kombinatorikou sebe vlastnou dospel k záveru, že za útok na Indov v Nitre opäť môže Fico; tento útok totiž spojil s útokom na Hedvigu Malinovú z roku 2006. Podľa rovnakej logiky by za vraždu v Teplárni mohol vtedajší premiér Heger; navyše na čele štátu bola Zuzana Čaputová. Boli teda oni zodpovední za spoločenskú atmosféru, ktorá viedla k smrti dvoch mladých ľudí? Môže za mafiánsku hromadnú vraždu v Dunajskej Strede z roku 1999 vtedajší okresný policajný náčelník Spišiak? Keby tam vtedy bola vo funkcii Maškarová, som si istý, že takéto spájanie by bolo na dennom poriadku. Normálny človek si povie, že takto to nie je, ale Bardy – a nielen on – dokáže podľa politickej potreby prepojiť čokoľvek. Filozof z maringotky Šimečka starší sa pred niekoľkými dňami pohoršoval nad tým, že ľudia sa potia v panelákoch a hovoria si, že vláda s tým nič nerobí. Podľa Štulajtera môže Fico za chýbajúce závlahy na Slovensku; a takto by sa dalo pokračovať.

Robert Fico ako niekoľkonásobný premiér zodpovedá za mnohé rozhodnutia. Je oprávnené pýtať sa ho na záchrankový tender alebo na to, prečo nie je možné kúpiť pre políciu kamerový systém, ktorý sa už v niektorej krajine osvedčil a ktorého nákup nevyvoláva dôvodné pochybnosti, že si niekto pripravoval kšeft za štátne peniaze. Legitímnych otázok na premiéra môže byť veľa, ale všetky by sa mali týkať toho, za čo zodpovedá a čo môže ovplyvniť. To, že je teplo alebo že niekto niekoho napadne, je skutočne mimo jeho kompetencie.

Toto hľadanie súvislostí za každú cenu pripomína graf publikovaný recesistickou cirkvou pastafariánov (Church of the Flying Spaghetti Monster), ktorá na zastavenie globálneho otepľovania vyzýva ľudí, aby sa stali pirátmi. Pastafariáni poukazujú na to, že z historického pohľadu klesá počet pirátov a súčasne rastie globálne otepľovanie; dve úplne nesúvisiace veci tak dávajú do vzájomného vzťahu. Je to však iba žart. Rozdiel medzi pastafariánmi a našimi mainstreamovými manipulátormi spočíva v tom, že tí druhí takéto hľadanie súvislostí za každú cenu myslia vážne.

Neustále je tiež potrebné pripomínať, že ich boj za právo, proti korupcii a rozkrádaniu, ako aj za všetky ďalšie pozitívne hodnoty má svoje limity, ktoré určuje ich politická príslušnosť. Ich zahraničný spolupracovník Tomáš Zdechovský pred niekoľkými dňami hovoril, že v EÚ sa nič pod koberec nezametá a že je potrebné všetky finančné pochybnosti a nezrovnalosti vysvetliť. Mal by pravdu, keby svoj kritický postoj nezameral len na Slovensko, ale rovnako odhodlane a hlasno bojoval za objasnenie pochybného nákupu vakcín Pfizer, ktorý dohodla šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Pri tomto probléme vädne aj odhodlanie slovenských europoslancov z našej súčasnej opozície. V tomto prípade už zrazu zásadovosť chýba a títo europoslanci pochybný obchod za 35 miliárd eur potichu obchádzajú. Európska prokuratúra stále vyšetruje v „utajenom režime“ a nič sa nemôže zverejniť. A keď nám EK vytýka neodhaľovanie korupcie na najvyšších miestach, bolo by potrebné pýtať sa aj Európskej komisie, ako je na tom ona. Aj toto sú európske peniaze, no záujem o objasnenie pochybností tu už nie je.

Napriek tomu, že to tak nevyzerá, v konečnom dôsledku nejde o Fica, ale o reálnu hodnotu ponúkanej alternatívy. Ide o neschopnosť a neochotu veľkej časti opozície pozrieť sa do zrkadla a priznať si svoje zlyhanie. Za posledných dvadsať rokov nevládne Fico po väčšinu času vďaka svojej genialite, ale pre neschopnosť svojich oponentov. Vlády Radičovej aj Matoviča-Hegera mohli ukázať, že sú lepšie než Fico, ale nedokázali ani dovládnuť. Toto je vizitka ich reálnej práce. Posledná koalícia mala ústavnú väčšinu, no ešte pred riadnym koncom volebného obdobia sa rozpadla. To oni ponúkli Ficovi ďalšie funkčné obdobie. A veľká časť z tých, ktorí sa na tomto zlyhaní podieľali, bez akejkoľvek reflexie opätovne ponúka svoje sily a (ne)schopnosti a chce vládnuť. Nikto sa nepýta, v čom je ponuka Kolíkovej, Gröhlinga, Naďa, Matoviča, Krupu a podobne iná a lepšia než to, čo predvádzali v minulom volebnom období. Nie je v ničom a oni si pravdepodobne skutočne myslia, že vládli dobre, len sa to nejako pokazilo a nikto za nič nemôže. Ficom tak iba zakrývajú svoju neschopnosť a neochotu uvedomiť si, že ich ambície presahujú ich potenciál. Hovoriť „lebo Fico“ znie samozrejme lepšie než „nemám na to, ale tú funkciu chcem“.

A keďže za všetko môže Fico, musíme len dúfať, že 12. augusta bude jasno a Fico nám nepokazí zážitok zo zatmenia Slnka. Na druhej strane by bolo zaujímavé, akú súvislosť s Ficom by naši mediálni iluzionisti vyfabulovali.