V Spojených štátoch bola publikovaná záverečná správa generálneho inšpektora pre rekonštrukciu Afganistanu (Special Inspector General for Afghanistan Reconstruction – SIGAR). Tento orgán mal za úlohu monitorovať efektivitu výdavkov americkej vlády určených na obnovu Afganistanu. Výsledkom je rozsiahly, 137-stranový audit, ktorý sumarizuje tisíce strán analýz a dokumentov týkajúcich sa rekonštrukčných snáh v tejto krajine.
Správa dospela k záveru, že americká ambícia vybudovať stabilný a demokratický Afganistan bola od začiatku brzdená chybnými predpokladmi a zle zosúladenými partnerstvami. V rokov 2002 – 2021 Kongres vyčlenil viac ako 140 miliárd dolárov na obnovu Afganistanu a ďalších 763 miliárd dolárov na vojnové operácie, čo predstavuje vyšší objem než Marshallov plán pre povojnovú Európu. Približne 60 percent z týchto 148 miliárd dolárov išlo na bezpečnostné iniciatívy, uvádza správa. Časť z toho bola použitá na nákup zbraní a materiálu pre Národné obranné a bezpečnostné sily Afganistanu, vrátane 96 000 pozemných vozidiel, 51 180 všeobecných alebo ľahkých taktických vozidiel, 23 825 terénnych vozidiel HMMWV (humvee), takmer 900 obrnených bojových vozidiel, 427 300 zbraní, 17 400 nočných videní v prilbách a najmenej 162 lietadiel. Napriek opakujúcim sa tvrdeniam o pokroku a stabilite bol ale výsledkom kolaps afganskej vlády. Po odchode Spojených štátov v auguste 2021 zostala v krajine infraštruktúra a vojenské vybavenie v hodnote približne 38,6 miliardy dolárov. „Toto vybavenie, zbrane a zariadenia financované americkými daňovými poplatníkmi, sa stalo jadrom bezpečnostného aparátu Talibanu,“ uvádza SIGAR.
Podľa správy „korupcia ovplyvnila všetko; vláda, ktorú sme tam vytvorili, „bola v podstate zločinecká organizácia bielych golierov,“ uviedol Gene Aloise z úradu generálneho špeciálneho inšpektora pre obnovu Afganistanu. Už v roku 2012 boli zaznamená signály, že americké úsilie zlyháva. „Veľa ľudí vedelo, že to nefunguje. Táto vojna nefungovala. V našich štvrťročných správach sme informovali o tom, že počet okresov padnutých do rúk Talibanu rastie,“ povedal Gene Aloise. „Misia sľubovala, že prinesie do Afganistanu stabilitu a demokraciu, no nakoniec nesplnila ani jedno,“ uvádza správa.
SIGAR dlhodobo a konkrétne upozorňoval na rôzne zlyhania. Napríklad v roku 2015 zistil, že elektráreň USAID v hodnote 355 miliónov dolárov fungovala na menej ako jednom percente svojej kapacity. V nasledujúcom roku sa ukázalo, že 85 miliónov dolárov určených na výstavbu hotela a bytov oproti veľvyslanectvu USA v Kábule nebolo splatených a výsledkom boli len opustené budovy. V roku 2018 SIGAR zistil, že za 486 miliónov dolárov bolo pre afganské letectvo zakúpených 20 lietadiel G-222, ktoré ale nespĺňali operačné požiadavky – niektoré z nich len zapadali prachom, iné boli napokon zošrotované za „šesť centov za libru“.
Zlyhala aj protidrogová misia USA v Afganistane. Správa SIGAR z júna 2018 identifikovala, že napriek investíciám 7,3 miliardy dolárov na boj proti drogám je krajina stále „najväčším svetovým dodávateľom ópia“ a rozšírená korupcia v narkotickom priemysle „robí americké snahy o stabilizáciu krajiny náročnými, ak nie nemožnými.“
SIGAR uskutočnil rozhovory s mnohými vysokými americkými predstaviteľmi, aby vyhodnotil dve desaťročia pôsobenia v Afganistane. Niektorí poukázali na dohodu z Dauha z roku 2020 (mierovú dohodu vyjednanú Talibanom a prvou Trumpovou administratívou), ktorá podľa nich „spečatila osud Afganistanu tým, že podkopala legitimitu afganskej vlády a posilnila Taliban“. Ďalší uvádzajú, že už desať rokov pred koncom misie si uvedomovali pravdepodobnosť jej zlyhania a pochybovali o tom, že povstanie sa dá poraziť. Záverečná správa preto slúži ako varovanie pred budúcimi pokusmi o masívnu obnovu krehkých štátov, ktorých zlyhanie môže mať dominový efekt s vplyvom na bezpečnostnú situáciu v širšom regióne.
SIGAR svojou činnosťou vygeneroval úspory viac než 4,6 miliardy dolárov a odhalil plytvanie, podvody a zneužívanie v hodnote 26 až 29 miliárd dolárov. Svoju činnosť ukončí 31. januára 2026 a jeho model môže v budúcnosti poslúžiť ako príklad skutočne nezávislého kontrolného orgánu, ktorý pri práci nebol ovplyvnený vedľajšími záujmami.
Úvodná snímka: Príslušníčka americkej armády v Afganistane v roku 2012; wikimedia.commons
